Denník N

Šéf SMK Berényi: Prežijú len menšiny, ktoré majú nejakú formu samosprávy

Predseda SMK József Berényi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Predseda SMK József Berényi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda SMK tvrdí, že ich strana by v prípade vstupu do parlamentu chcela spolupracovať s opozičnými stranami a so Smerom by do vlády nešli.

SMK predstavila nový plagát a slogan Volíme srdcom. Čo tým chce povedať?

Znamená to, že väzba k maďarskej identite a k regiónu je v prvom rade citová a zachovanie tejto identity je skôr citové než racionálne rozhodnutie. Chceme aj  takto dať najavo, že túto citovú väzbu považujeme za dôležitú.

Prečo by vás teraz mali voliť tí, čo SMK nevolili naposledy, keď sa nedostala do parlamentu?

Majú na to tri dôvody. Prešli sme veľmi výraznou generačnou obmenou. Medzi prvými desiatimi kandidátmi sme len štyria, čo už sme boli poslancami parlamentu. Známe mená už nie sú na kandidátke, alebo sú na nej vzadu, ako Edit Bauer. Druhý dôvod je, že sme otvorili kandidátku, je na nej veľa nestraníkov. A tretí dôvod je, že od roku 1990 nezažili Maďari a južné Slovensko také neúspešné štyri roky ako toto posledné obdobie. Parlamentu boli predložené len dva maďarské návrhy, jeden sa týkal dvojjazyčných nápisov železničných staníc, druhý financovania menšinovej kultúry. Ani jeden neuspel. Doteraz sa nám vždy darilo zabrániť zániku stovky malých maďarských škôl. Až v tomto volebnom období sa zdá, že neuspejeme.

Nie je prehnané hovoriť o najneúspešnejších rokoch napríklad v porovnaní s obdobím prvej Ficovej vlády? Neboli tu ani také útoky proti Maďarom ako vtedy.

Nie, je totiž len zásluhou oboch premiérov, že sa v posledných rokoch situácia upokojila. A dokonca i za prvej Ficovej vlády sme dokázali niečo dosiahnuť. Sám som uspel s návrhom, aby boli dotazníky pri sčítaní ľudu aj v menšinových jazykoch. Zabránili sme aj tomu, aby sa zemepisné názvy v maďarských učebniciach uvádzali len v slovenčine, aj keď boli vtedy vo vláde Slota a Mečiar. Darilo sa nám brániť ničeniu a dokonca sme niečo zlepšili. Medzi rokmi 2006 až 2010 sme niečo dosiahli, za posledné štyri roky nič.

Malé úspechy vyvážili to, čo koalícia Smeru, HZDS a SNS proti Maďarom robila, napríklad novelu jazykového zákona?

Ak si dobre spomínam, jazykový zákon prijali už skôr…

Vtedy ho však výrazne sprísnili.

Nepamätám si, v čom ho sprísnili…

Nariaďoval povinnú dvojjazyčnosť nápisov, predpisoval hasičom i policajtom používať štátny jazyk v služobnom styku, pričom nedefinoval, čo služobný styk je…

V tejto chvíli si nepamätám, za ktorej vlády to bolo, viem však, že sa nám zo školského zákona podarilo odstrániť protimaďarské paragrafy a výmenou za to sme schválili Lisabonskú zmluvu. Vtedy sme mali úspechy a za posledné štyri roky neboli žiadne.

Prijal by parlament dva návrhy Mosta-Híd, ak by v ňom namiesto neho sedela SMK?

Môžem povedať len toľko, že naše opozičné návrhy uspeli, aj keď vtedy boli vo vláde Slota i Mečiar.

To ešte bola SMK jednotná a silnejšia.

Preto sa tam musíme dostať, aby tieto návrhy uspeli. Bez nás to zjavne nejde, s nami je šanca oveľa väčšia.

Napriek tomu je podľa prieskumov Most medzi tunajšími Maďarmi stále populárnejší ako SMK.

Závisí to od toho, ktoré prieskumy sledujete. V tejto krajine je podľa sčítania deväť percent Maďarov, a ak my máme 4,5 percenta, aspoň polovica z nich volí nás. Za posledné dve volebné obdobia sme tu mali štvoro volieb – župné, komunálne, europarlamentné – a vo všetkých sme Most-Híd porazili. Pomerne úspešný bol náš kandidát na prezidenta.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V týchto voľbách býva nízka účasť a rozhoduje skôr to, ako je strana organizovaná na miestnej úrovni. V tom ste lepší než Most. S tým súvisí, čomu hovoríte nestraníci na kandidátke, napríklad zástupcovia Csemadoku. To sú zvyčajne tiež členovia a dokonca politici SMK. Vo vedení Csemadoku je ťažké nájsť niekoho, kto nie je politikom SMK.

My sme hrdí na to, že je to tak. A bolo oficiálnym rozhodnutím vedenia Csemadoku, že SMK vo voľbách podporia.

Ako mali rozhodnúť inak, keď sú sami politikmi SMK? V maďarských médiách prebehla diskusia, či je dobré, že sa Csemadok ako kultúrna organizácia otvorene postaví za jednu stranu.

Naša komunita je v ťažkej situácii, je nás o stodesaťtisíc menej než pred dvadsiatimi rokmi. Menšina sa musí zomknúť, aby tento trend zmenila. Je to iné než u väčšinovej politickej reprezentácie. Považujeme za prirodzené, že rôzne inštitúcie podporujú, aby sme sa dostali do parlamentu. A médiám to prekáža, len ak ide o SMK. V roku 2012 bol na kandidátke Mosta-Híd riaditeľ folklórneho súboru Ifjú Szivek Dusán Hégli, nikomu to neprekážalo a to je organizácia financovaná zo štátneho rozpočtu.

Pýtal som sa, či je v poriadku, že sú kultúrne organizácie takto prepojené so stranou.

Aj denník Új Szó je prepojený so stranou Most-Híd. Csemadok sa zasa postavil za nás.

Nielen Csemadok, ale aj zväz maďarských učiteľov, zväz rodičov, všetci sa zapojili do kampane SMK či kampane za Gyulu Bárdosa. Je to správne?

Sme veľmi hrdí, že nás títo ľudia podporujú. Až sa pre nás skončí existenčné ohrozenie, až dosiahneme menšinovú samosprávu, budeme mať nejakú vnútornú demokraciu v samosprávnych inštitúciách, bude asi možné lepšie oddeliť politiku od občianskej sféry.

Neohrozuje demokraciu a fungovanie prípadnej menšinovej samosprávy práve to, že „občianska sféra“ splýva so stranou, a tak nemôže politiku vyvažovať a kontrolovať?

Máme tu konkurenčnú stranu Most-Híd a máme tu tlač, ktorá nás kritizuje oveľa viac ako ju.

Jeden denník vás kritizuje. SMK má viac vlastných médií, spolufinancovaných z verejných peňazí, a tie sú oveľa straníckejšie ako Új Szó.

Ak sú platené z verejných financií, sú to peniaze daňových poplatníkov z Maďarska, zo Slovenska veľa peňazí nedostávajú. A nám blízke médiá nemajú monopol ako jediný maďarský denník na Slovensku, Új Szó.

V programe žiadate zriadenie menšinových samospráv. Roky tvrdíte, že o tom začnete diskusiu so slovenskou väčšinou. Darí sa?

Ako sa blížia voľby, čoraz častejšie ma oslovujú slovenské médiá a teraz sa nám darí túto tému dostávať do širšieho povedomia.

Berényi v roku 2013 namontoval pri žželezniènej stanici v Okoči v okrese Dunajská Streda tabuľu s maďarským názvom obce Ekecs. foto - TASR
Berényi v roku 2013 namontoval pri žželezničnej stanici v Okoči v okrese Dunajská Streda tabuľu s maďarským názvom obce Ekecs. Foto – TASR

Čo znamená menšinová samospráva?

Skúsenosti zo západnej Európy ukazujú, že prežijú len menšiny, ktoré majú nejakú formu samosprávy. Ich skúsenosti sme porovnali s možnosťami na Slovensku. Navrhujeme, aby tam, kde pomer menšiny presahuje 50 percent, vznikla teritoriálna samospráva s dvoma komorami. Slovenská a maďarská komora by zvlášť dohliadali na svoje inštitúcie národného významu v kultúre a školstve. O ekonomike by sa, samozrejme, rozhodovalo spoločne. Príslušníci menšiny žijúci na okrajových územiach by mali školskú a kultúrnu samosprávu v symbióze a vedľa miestnych a župných samospráv.

V čom sa líši takáto samospráva od autonómie?

Rešpektujeme územnú integritu krajiny, chceme svoje ciele dosiahnuť pokojnou, demokratickou cestou, predložiť svoje návrhy župným samosprávam a parlamentu a hľadať si tam spojencov.

To rovnako platí i pre autonómiu, nie?

My sa v programe zaoberáme samosprávou, slovo autonómia sme vynechali. Od decembra 2014, keď sme prijali túto koncepciu, vedenie strany dôsledne hovorí o samospráve.

Čiže je to taktická komunikačná zmena, iný výraz pre to isté?

V územnej a menšinovej samospráve vidíme model, ktorý je vhodný na prediskutovanie na Slovensku a je možné ho zabudovať do decentralizácie, ktorú má v programe viac strán. Pre nás je dôležité, že to môžeme zodpovedajúcim spôsobom vysvetľovať väčšinovej spoločnosti.

O menšinovej samospráve bol aj zákon Mosta o financovaní menšinových kultúr, ktorý ste spomínali.

Naša koncepcia je iná, v návrhu Mosta-Híd mali rozhodovať delegáti rôznych organizácií. My chceme, aby o dotáciách a ich využití rozhodovali volení zástupcovia menšiny.

Princíp je rovnaký, menšina by rozhodovala sama o sebe. Návrh Mosta neprešiel, prečo by vaše predstavy mali uspieť?

Svoje ciele neprispôsobujeme tomu, čo má práve šancu uspieť, ale tomu, čo pomôže južnému Slovensku a Maďarom umožní zachovať si svoju identitu. Politika je dynamická, vždy prichádzajú možnosti rokovať o niečom so slovenskými stranami. Tak to bolo pri prijímaní Lisabonskej zmluvy, vďaka ktorej sme dosiahli zmenu školského zákona. Musíme mať koncepciu, ktorú môžeme položiť na stôl, keď príde vhodný čas.

Chcete tiež zmeniť súčasné územno-správne členenie.

Dnešné župy nezodpovedajú prirodzeným regiónom, aj iné strany považujú zmeny župných hraníc za otvorenú tému. Naším cieľom je vytvorenie prirodzenejších regiónov, ktoré budú ekonomicky, jazykovo aj národnostne homogénnejšie. Takto prirodzené regióny definuje aj Slovenská akadémia vied.

Z kandidátky ste odvolali aktivistu, ktorý v Bratislave vylepil plagát s nápisom „Ja to vyslovím: autonómiu“. To však neodporuje programu SMK.

Odporuje, pretože sme v roku 2014 prijali koncepciu, ktorá slovo „autonómia“ neobsahuje. Každý kandidát podpísal, že bude so stranou konzultovať volebné materiály. Bilbord v maďarčine dotyčný vyvesil v Bratislave s tým, že vraj chce otvoriť verejnú diskusiu. Ale diskutovať v tomto meste v maďarčine o autonómii nie je predsa možné. Je otázne, či chcel v skutočnosti rozpútať diskusiu alebo vášne.

V ekonomickej časti programu plánujete sektorové dane pre vysoko ziskové obchodné činnosti.

Pre sektorové dane je v Európe viac pozitívnych príkladov, najznámejšia je banková daň, ktorá vylepšila rozpočet a nezaťažila klientov. Podobne možno uvažovať pri veľkých obchodných reťazcoch a firmách v monopolnom postavení.

V Maďarsku väčšina ekonómov tvrdí, že majú tieto dane na ekonomiku negatívny vplyv. Prechodne vylepšia rozpočet, ale banky aj pre ne neposkytujú úvery, v ekonomike chýbajú peniaze, energetické firmy neinvestujú do rozvoja a údržby…

Medzi odborníkmi sú rozdielne názory. Faktom je, že bankovú daň potom zaviedlo veľa európskych krajín. Pre školstvo žiadajú pedagógovia 400 miliónov eur, tie peniaze by sa sektorovými daňami dali získať.

V programe sľubujete, že „zavediete prídavok na plod“. Čo to je?

Pri podpore rodín by sme rozšírili podporu nielen na narodené, ale aj na počaté deti, aby sme zvýšili pôrodnosť.

Často tvrdíte, že je južné Slovensko dotačne a investične zanedbávané. Prečo je to tak?

Lebo ho vlády zanedbávajú. Výstavba rýchlostných komunikácií na juhu zostáva len sľubom a to je aj jedna z príčin vyššej nezamestnanosti na juhu. Teraz sa konečne rozhodlo aspoň o obchvate Bratislavy a následne o dobudovaní rýchlostnej cesty R7. Juh Slovenska je zanedbávaný, aj čo sa týka vládnych investícií.

A prečo vlády juh zanedbávajú?

Pretože nemá patričné zastúpenie v parlamente. Preto sa SMK musí vrátiť do parlamentu.

Most takým zastúpením nie je?

Nie.

V programe, aspoň v jeho maďarskej verzii, píšete, že Európska únia nemá alternatívu a nesmie byť rozdelená. Dnes však Únii rozpad hrozí, medzi západnými a stredoeurópskymi členmi je priepasť.

Súčasná Európska komisia situáciu nezvláda. Každá krajina má právo formulovať svoj názor a v otázke migračnej krízy sme práve v štádiu formulovania stanovísk, medzi ktorými treba nájsť kompromis. Nie je nič zvláštne na tom, že medzi členskými krajinami sú vážne rozpory. Ide o prirodzenú súčasť aj každého manželstva. Dúfam, že sa riešenie nenájde príliš neskoro. Ja by som privítal Komisiu oveľa viac otvorenú kompromisom. Tá súčasná je vo svojich postojoch najmeravejšia, akú som kedy videl, zbytočne sa zatvrdila napríklad v otázke kvót.

Aké je podľa vás riešenie migračnej krízy?

Treba uzavrieť južné hranice Európy tak, aby bolo možné prichádzajúcich kontrolovať. Súčasná nekontrolovaná migrácia je veľmi nebezpečná. A treba urobiť všetko pre obnovenie mieru na Blízkom východe a v Afganistane. Musíme rokovať s Ruskom, s arabskými štátmi. Súhlasím s návrhom V4 na stavbu plota na hraniciach Bulharska a Macedónska. Turecko a čiastočne Grécko dnes môžu ostatných migrantmi vydierať a proti vydieračom možno uspieť len tým, že ich pripravíte o možnosť vás vydierať. Plot by to vyriešil. Ak Grécko nie je ochotné alebo nedokáže chrániť svoje hranice, nedá sa inak postupovať. Maďarsko to dokázalo.

Maďarsko nemá morské hranice a utečencov len odklonilo na inú cestu.

Austrália dokáže brániť aj svoje morské hranice.

KK31 Beremend - Maïarskí vojaci stavajú plot na hranici s Chorvátskom neïaleko maïarskej obce Beremend 22. septembra 2015. FOTO TASR/AP Hungarian soldiers work on a fence that is being built at the border with Croatia, near the village of Beremend, Hungary, Tuesday, Sept. 22, 2015. Hungary's prime minister Viktor Orban said that millions of migrants are "laying siege" to the borders of his country and of Europe, putting the continent in danger. (AP Photo/Petr David Josek)
Plot na hranici sa podľa SMK v Maďarsku osvedčil. Foto – TASR/AP

Znamená to, že máme podľa príkladu Austrálie vybrať nejaký Stredomorský ostrov a tam všetkých utečencov odviezť?

Hoci aj to.

V programe píšete, že vzťahy s Ukrajinou musíme utvárať na reálnych základoch berúc do úvahy záujmy Ruska. Aké ruské záujmy máme zohľadniť?

Bez Ruska nebude na Donbase a v Donecku mier, Rusko dokáže destabilizovať Ukrajinu, a aby sa to nestalo, musí sa s ním viesť dialóg. Ruský záujem môže byť, aby sa Rusi na Ukrajine cítili ako doma, mali inštitúcie, ktoré ich ochránia proti negatívnym krokom Kyjeva.

Záujem Ruska je zabrániť západnej integrácii Ukrajiny. Treba to tiež akceptovať?

O záujmoch Ukrajiny musia, samozrejme, rozhodnúť jej občania, na druhej strane v okolí Donbasu členstvo Ukrajiny v Európskej únii nepodporujú. Treba nájsť kompromis, nejaký status medzi Ukrajinou a Úniou je prijateľný aj pre východ krajiny.

Definujete sa ako nielen maďarská, ale i regionálna strana a očakávate, že vás budú voliť aj Slováci na juhu. Máte však mítingy iba v maďarčine.

Ak je záujem, môžu hlavné myšlienky zaznieť po slovensky. A miestni Slováci dobre vedia, čo komunálni a župní poslanci SMK v prospech regiónu robia. Ak sa opraví cesta, informujeme o tom v oboch jazykoch.

S kým chce SMK ísť do vládnej koalície, ak dostane možnosť?

Najprijateľnejšia pre nás zrejme je koalícia súčasných opozičných pravicových strán. Povedali sme, že nechceme ísť do vlády s dvomi stranami, a to sú Smer a SNS.

SMK označuje za veľmi úspešnú spoluprácu so Smerom v trnavskej župe, kde ste sám podžupanom.

Iná je spolupráca na župnej a iná na vládnej úrovni, sú to dva rôzne systémy. Župan je neodvolateľný, a preto si vždy dokáže vytvoriť nejakú župnú väčšinu. Premiér je odvolateľný, ak stratí parlamentnú väčšinu, manévrovací priestor pre každú stranu je na celoštátnej úrovni väčší.

 Zo Smerom teda v žiadnom prípade nepôjdete do koalície.

Na celoštátnej úrovni nie.

Chválili ste dobré vzťahy medzi súčasnou slovenskou a maďarskou vládou. Maďarská vláda by nechcela mať SMK v koalícii so Smerom, svojím ďalším spojencom?

Nevytvárame si manévrovací priestor v politike podľa toho, čo si myslia v Pešti. A takúto žiadosť sme odtiaľ ani nedostali. Nechceme sa stať súčasťou korupčného vládnutia a vládnutie Smeru také bolo.

Dobrý vzťah oboch vlád vyzerá skôr tak, že Budapešť dnes mlčí o veciach, ktoré v minulosti Bratislave vytýkala a ktorých riešenie odvtedy nijako nepokročilo. Napríklad osud malých škôl alebo dvojakého občianstva.

Vzťah je pokojnejší a za to vďačíme premiérom. Neviem, čo sa rieši na rokovaniach expertov, pre riešenie sporných bodov však treba vytvoriť vzťah dôvery medzi obidvomi stranami a to sa práve deje. Je vecou maďarskej vlády, s čím kedy príde. Dúfame, že sa sporné body v budúcnosti v ovzduší vzájomnej dôvery podarí vyriešiť.

Viktor Orbán. foto – TASR
Viktor Orbán. Foto – TASR

Budovanie dôvery trvá pomaly štyri roky a riešenie nijako nepokročilo. Orbán sa pritom pred rokovaniami s Ficom vždy najprv stretne s vami, aby si vypočul vaše požiadavky.

Z toho vidno, že naše spojenectvo nie je až také úzke, ako sa tvrdí. My naozaj žiadame riešenie otvorených otázok a trpezlivo čakáme, až s tým obe krajiny začnú. Iste pomôže i to, ak budeme v parlamente a môžeme tam sporné otázky otvoriť, keď už si Most-Híd túto úlohu neplní.

Skôr to vyzerá, že pre Fidesz to teraz – na rozdiel od minulosti – nie je dôležité.

Samozrejme sú tieto otázky dôležité najmä vtedy, ak sú v daných krajinách vnútropolitickou témou. Tým, že šesť rokov nie sme v parlamente, nikto sa tam nimi vážne nezaoberal. V otázke dvojakého občianstva prichádzali s návrhmi za uplynulé štyri roky slovenskí poslanci, nie Most-Híd.

Čo si myslíte o Orbánovi a jeho vládnom systéme?

S Orbánom sa poznáme skoro tridsať rokov a sme v pracovnom kontakte. Ja tento systém nevidím tak čierno. Môžem si tam napríklad kúpiť len dva provládne denníky a šesť – sedem opozičných. Verejnoprávne médiá sú zrejme provládne, ale je tam i mediálna skupina RTL Klub, ktorá je opozičná. A ak chce vláda zaviesť internetovú daň, ľudia demonštrujú a daň nebude. Základná demokracia v Maďarsku funguje lepšie, než sa tvrdí v Európe.

Provládne médiá sú masívne dotované z verejných peňazí, kritické platia mimoriadne dane, rôzne ich šikanujú a tie tlačené ledva prežívajú.

RTL Klub je jediné, o ktorom viem, že platí mimoriadne dane. A ekonomicky sa mu darí. O  financovaní provládnych médií nemám informácie a opozičných tlačených médií je veľa.

Ktoré denníky sú protivládne?

Népszabadság, Magyar Nemzet…

Magyar Nemzet je voči vláde kritický rok, po tom, čo sa Orbán rozkmotril s oligarchom, ktorý ho vlastní.

Prosím, ale už je opozičný. A bulvár je tiež protivládny.

Bulvár sa politickým témam vyhýba aj zo strachu, že si naň zasadne daňový úrad.

Ja ho nečítam, neviem menovať konkrétne tituly, ale viem, že tieto médiá sú silne protivládne.

Občas hovoríte, že nesúhlasíte so všetkými krokmi Viktora Orbána. S ktorými napríklad?

Tlač s obľubou hľadá, ako vraziť klin medzi mňa a Orbána. Hovoril som napríklad o internetovej dani, s tou nesúhlasím.

Z SMK sa často ozývajú extrémistické hlasy. Jeden z oblastných funkcionárov, László Könözsi, napríklad vlani vyzýval na vyvraždenie redakcie liberálneho denníka Új Szó. To nie je problém?

Könözsi už v strane nezastáva žiadnu funkciu, je len radovým členom. Jeho vyjadrenie som odsúdil, o niečom takom nemožno ani vtipkovať.

To, že zastáva podobné názory, bolo v strane známe roky, pokojne s nimi mal v SMK funkciu. Problém sa začal až vtedy, keď tento fakt spoznala široká verejnosť.

S teroristickými útokmi predtým nevtipkoval, až tým prekročil hranicu. Máme desaťtisíc členov, nemôžem sledovať všetky ich prejavy na Facebooku. Novinári si medzi nimi vždy môžu nájsť také, čo sú za hranicou, nie je to však hlavná a oficiálna línia strany.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Maďarská aliancia

Rozhovory

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie