Svetový newsfilter: Nejde iba o rakety, Severná Kórea a Rusko si môžu pomôcť aj inak

Dobrý deň,

dodávky severokórejských balistických rakiet Rusku sú posledné dni témou nielen na Ukrajine, ale aj u nás. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí sa tento týždeň odmietlo pripojiť pod vyhlásenie 48 krajín, ktoré tieto dodávky odsudzujú.

Ministerstvo pod vedením Juraja Blanára zo Smeru žiada dôkazy, aj keď podľa expertov, ktorí skúmali snímky zostrelenej rakety v Charkive, je takmer isté, že ide o rakety zo Severnej Kórey.

Z krajín EÚ a NATO neodsúdilo dodávky okrem Slovenska len Maďarsko a Turecko, zaradili sme sa teda medzi najväčších obhajcov Putina v západnom svete.

Ako ešte pomáhajú Rusom: Balistické strely nie sú jediným príkladom vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kórea vo vojne proti Ukrajine. Južná Kórea tvrdí, že do konca decembra smerovalo zo Severnej Kórey do Ruska 5-tisíc kontajnerov zbraní, kam by sa teoreticky zmestilo 2,3 milióna delostreleckých granátov ráže 152 milimetrov.

Spolupráca sa ešte môže prehĺbiť. Juhokórejský minister obrany Šin Won-sik v rozhovore pre tlačovú agentúru Jonhap povedal, že Severná Kórea môže čoskoro dodať Rusku“nové typy taktických riadených striel“.

„Severná Kórea uviedla, že ich nasadí spolu s frontovými jednotkami. Vzhľadom na nedávny obchod so zbraňami by ich mohla predať Rusku,“ povedal minister, aj keď nie je jasné, o aké strely presne pôjde.

Prečo je to dôležité: Severná Kórea je momentálne jediná krajina, ktorá Rusku pomáha s balistickými a inými strelami, hoci sa hovorí, že pred podpisom je aj obchod s Iránom.

Ide o strely, ktoré sú vzácne, Rusko ich dokáže vyrobiť odhadom 50 mesačne, čiže nové dodávky zvýšia jeho možnosti útočiť na územie Ukrajiny. Tá sa proti nim dokáže brániť iba systémom Patriot, ktoré však má len tri a nedokážu ochrániť celý veľký štát.

Dohody zrejme súvisia s návštevou severokórejského diktátora Kim Čong-una v Rusku v septembri. Desaťdňová cesta po východnej časti Ruska, počas ktorej sa stretol aj s prezidentom Vladimirom Putinom, zjavne nebola len symbolická.

Čo za to získa Severná Kórea? Zástupca Južnej Kórey v OSN povedal, že Pchongjang si svoje balistické strely môže otestovať v reálnom konflikte na Ukrajine. Okrem toho však môže na revanš Rusko režimu pomôcť s konkrétnymi vecami.

Severná Kórea v novembri napríklad konečne úspešne vystrelila na orbitu planéty svoj prvý špionážny satelit. Juhokórejské tajné služby si myslia, že sa im to podarilo vďaka ruskej asistencii, keďže podobné dva pokusy v roku 2023 neboli úspešné. Ďalšie tri satelity chcú vypustiť tento rok.

Severokórejčania následne hovorili, že majú detailné snímky citlivých amerických objektov, ako Biely dom, Pentagón či námorná základňa v Norfolku.

Čo na to Západ: Spojené štáty túto spoluprácu viackrát otvorili na Bezpečnostnej rade OSN. Rovnako to bolo aj teraz v stredu po informáciách o dodávkach balistických striel. Za text, ktorý to odsudzuje, hlasovali z členov Bezpečnostnej rady USA, Malta, Slovinsko, Británia, Francúzsko, Japonsko a Južná Kórea.

Keď v roku 2006 prvýkrát severokórejský režim otestoval jadrovú zbraň, čím sa pripojil k niekoľkým jadrovým mocnostiam na planéte, Bezpečnostná rada OSN prijala sériu sankcií. Tie schválila jednohlasne, hlasovalo za ne aj Rusko. Okrem iného zaviedla zbrojné embargo na dovoz a vývoz zbraní z tejto krajiny, ktoré teraz Rusi zjavne porušujú.

Zároveň to podporilo argumenty ľudí, ktorí nabádajú Spojené štáty či Nemecko, aby Ukrajine dodali rakety s dlhým doletom ATACMS či Taurus. Severokórejské strely majú podľa Američanov dolet do 900 kilometrov, západné strely dodané Ukrajine najviac 250 kilometrov.

---

Severná Amerika: Stratil sa minister obrany

Spojené štáty riešia kauzu ministra obrany Lloyda Austina, ktorý sa v čase možnej eskalácie na Blízkom východe stratil. Po niekoľkých dňoch, keď o ňom nemali informácie prezident Joe Biden ani jeho štátna tajomníčka, sa ukázalo, že bol v nemocnici.

Aký je kontext: 70-ročný Austin má vo Washingtone mimoriadne dobrú reputáciu ako štvorhviezdičkový generál vo výslužbe. Vyznamenal sa počas bojov v Iraku aj v Afganistane a Joe Biden ho pred tromi rokmi vymenoval za prvého afroamerického ministra obrany v histórii Spojených štátov.

Krátko po nástupe do funkcie musel riešiť ruskú inváziu na Ukrajinu, voči ktorej aj vďaka nemu zaujali Američania jednoznačný postoj. Austin je známy ako výrazný podporovateľ Kyjiva, ktorý na rozdiel od niektorých Bidenových poradcov presadzuje tvrdý postoj voči Kremľu.

Od minulého októbra ho zamestnáva aj vojna na Blízkom východe. Nepriatelia Izraela tam útočia aj na základne Spojených štátov a Američania hľadajú spôsob, ako si zachovať tvár, ale zároveň neeskalovať konflikt.

Čo sa stalo: Uprostred týchto kríz Austin prvého januára zmizol a nedal o sebe vedieť kolegom z ministerstva obrany ani prezidentovi. Jeho vlastná námestníčka aj Biden sa až po troch dňoch dozvedeli, že ho pre silné bolesti museli hospitalizovať.

V čase, keď bol v nemocnici, pritom Spojené štáty zaútočili na sídlo proiránskej milície v Bagdade. Austin trvá na tom, že bol pri plnom vedomí, no viacerí mu vyčítajú, že ohrozil americkú národnú bezpečnosť.

Až neskôr oznámil, že má rakovinu prostaty. Podľa lekárov ju podchytili dostatočne skoro a prognózy sú pozitívne.

Čo teraz: Austin je známy tým, že si chráni súkromie, ale v tomto prípade bolo jeho správanie aj podľa Bieleho domu nezodpovedné. Biden však napriek kritike republikánov aj niektorých demokratov svojho ministra podržal a nezvažuje jeho výmenu.

Chaos z posledných dní by mohol viesť k zmene vnútorných systémov vo Washingtone. Podľa niektorých zdrojov zlyhala koordinácia medzi rezortom obrany a prezidentom, pretože Austinova šéfka kancelárie takisto ochorela.

Lenže je iba ťažko predstaviteľné, že komunikácia ministerstva obrany najsilnejšej krajiny sveta stojí a padá na jednom človeku.

Čítajte viac: Pobyt v nemocnici zatajil všetkým vrátane Bidena. O čom je kauza ministra Austina

---

Ázia: Islamský štát na vzostupe

Začiatkom januára zažil Irán jeden z najhorších teroristických útokov vo svojej modernej histórii. K výbuchom, pri ktorých zomrelo 88 ľudí, sa prihlásil Islamský štát, čím medzi bežnými Iráncami vyvolal veľké obavy.

Čo sa stalo: K dvom explóziám došlo na štvrté výročie atentátu na iránskeho veliteľa Kásima Sulejmániho, ktorého na základe rozkazu Donalda Trumpa zabila americká armáda. Teheránske úrady z minulotýždňového útoku okamžite obvinili práve Američanov a Izrael, ktorý vnímajú ako úhlavného nepriateľa.

K výbuchom v meste Kerman sa však prihlásil iný iránsky rival, a to Islamský štát. Útoky vykonali dvaja členovia jeho vetvy ISIS-K, ktorá je aktívna predovšetkým v Afganistane. Podľa niektorých odhadov má v súčasnosti 4- až 6-tisíc členov.

Islamský štát odmieta štátne hranice a Irán aj iné okolité krajiny napáda dlhodobo. V roku 2022 pri veľkom útoku v iránskom šiitskom chráme zabil najmenej pätnástich ľudí.

Čo teraz: Viacerí analytici naznačujú, že v posledných mesiacoch zmenil taktiku: namiesto vysokého počtu drobných atentátov sa sústreďuje na menší počet masívnych teroristických útokov.

Jeho členovia sľubujú, že budú v útokoch pokračovať, čím vyvolávajú obavy medzi iránskymi civilistami. Po atentáte z minulého týždňa mnohých Iráncov frustrovalo, že ich štát nebol schopný ochrániť.

Mnohí sa zároveň pýtajú, či nezlyháva štátna bezpečnostná doktrína bojovať proti teroristom v susedných krajinách, aby tým predchádzali hrozbe vnútri Iránu.

Čo ďalej: Iránska teokratická vláda pozorne sleduje aj ďalší vývoj v Izraeli, kde hrozí eskalácia a rozšírenie konfliktu do širšej regionálnej vojny. Irán nepodporuje len teroristické hnutie Hamas, ale aj libanonský Hizballáh, ktorý mesiace ostreľuje sever Izraela.

Tento týždeň sa objavili správy, že izraelské nemocnice tam už pripravujú núdzové plány na ošetrovanie tisícok ranených. To by mohlo naznačovať, že v Izraeli vnímajú rozšírenie vojny len ako otázku času.

V severnej časti Pásma Gazy medzitým Izraelčania ohlásili vojenské víťazstvo. V operácii proti Hamasu chcú naďalej pokračovať na juhu, a to obmedzenejšími útokmi.

---

Latinská Amerika: Ekvádor zažíva násilie a chaos

Násilie v Ekvádore sa stupňuje. Tento týždeň sa odohralo niekoľko udalostí, po ktorých si problémy v krajine všimol celý svet.

O čo ide: Minulý rok sme viackrát písali o tom, ako sa zhoršuje bezpečnostná situácia v Ekvádore. Na vine sú drogové gangy a najhrozivejším prejavom boli vraždy politikov počas predvolebnej kampane.

Od konca novembra má Ekvádor nového prezidenta a ten sľúbil aj tvrdý boj proti zločincom. Aj skúsenosti z iných latinskoamerických štátov však ukazujú, že ak organizované skupiny získajú prieľký vplyv, poraziť ich je veľmi ťažké.

Napríklad v Mexiku dlhoročná vojna proti kartelom neznamenala ani koniec pašovania drog, ani zničenie gangov.

Čo zažil Ekvádor: Vplyv organizovaného zločinu v Ekvádore potvrdzuje aj skutočnosť, že líder jedného z gangov zmizol z väzenia, dokonca z najprísnejšie stráženej časti budovy. Polícia následne zadržala dvoch dozorcov, ktorých podozrieva z toho, že mu pomáhali.

Problémy sú aj v ďalších väzniciach v krajine. Štát do nich poslal vojakov, pretože v nich vypukli nepokoje. Vláda reagovala aj vyhlásením dvojmesačného núdzového stavu a zavedením nočného zákazu vychádzania.

Ani to gangy neodradilo od toho, aby dávali najavo svoju moc. V utorok živé vysielanie štátnej televízie narušili ozbrojenci, ktorí vtrhli do štúdia a mierili na moderátorov.

V ten istý deň na viacerých miestach krajiny uniesli policajtov, ktorých zločinci označili za vojnovú korisť.

Čo bude ďalej: Ekvádorská vláda to teraz bude mať veľmi zložité. Zapojenie armády do vojny proti gangom prinesie tvrdú odpoveď zločincov, ktorí nemajú problém s vraždením príslušníkov bezpečnostných zložiek a civilistov.

Minulý rok zaznamenali v krajine rekordný počet vrážd – takmer 8-tisíc. Objasnili menej ako 600 z nich. Krvavé boje medzi gangmi a políciou či armádou prinesú ďalšie obete.

Otázne je, ako tento vývoj ovplyvní plány prezidenta Daniela Nobou. Ten chce sprísniť podmienky vo väzeniach aj tresty za drogy. Avizoval aj to, že štát využije drony na kontrolu ciest či hraníc.

No keď avizoval, že si svoje návrhy dá schváliť v referende, gangy zareagovali vlnou násilia.

---

Afrika: JAR žaluje Izrael

Na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu sa tento týždeň začalo pojednávať v zaujímavom spore. Proti sebe stoja dve strany, medzi ktorými na prvý pohľad nevidno dôvod na konflikt – Izrael a Juhoafrická republika.

O čo ide: Ak nerátame Blízky východ, tak práve vláda Juhoafrickej republiky je jedným z najväčších kritikov izraelskej vojenskej invázie v Gaze.

Africký národný kongres, najväčšia a zároveň vládnuca politická strana v krajine, dlhodobo podporuje Palestínu. Súvisí to najmä s miestnou históriou – Africký národný kongres je stranou Nelsona Mandelu, ktorý hral kľúčovú úlohu pri páde apartheidu.

Politici strany si myslia, že situácia Palestínčanov sa podobá na to, čo pred desaťročiami zažívali oni v Juhoafrickej republike.

S čím prišli: Izrael teraz obviňujú nielen z apartheidu, ale aj z genocídy. Predstavitelia Juhoafrickej republiky tvrdia, že Izrael ju po útokoch zo 7. októbra pácha v Gaze.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu to odmieta a tvrdí, že ak sa niekto má spájať s genocídou, tak je to Hamas. Argumentuje aj tým, že izraelská armáda pred útokmi v Gaze zhadzuje letáky a telefonuje civilistom, aby ich varovala.

Prezidenti a premiéri oboch krajín si verejne vymieňajú tvrdé vyjadrenia a spochybňujú obvinenia tej druhej strany. Dôležitejšie je však dianie na súde.

Čo bude ďalej: Pojednávanie sprevádzajú aj demonštrácie pred budovou súdu. Prišli na ne podporovatelia Izraela aj Palestíny, ktorí očakávajú rozhodnutie sudcov.

Juhoafrická republika chce, aby súd rozhodol, že Izrael má zastaviť svoju vojenskú operáciu. Nemá si to však ako vynútiť. V roku 2022 Medzinárodný súdny dvor vyzval Rusko, aby ukončilo inváziu na Ukrajine, no nestalo sa nič.

Zároveň však platí, že v demokratickom svete má súdny dvor veľkú váhu, a tak môže jeho rozhodnutie dodať silné argumenty jednej alebo druhej strane.

Foto týždňa

Francúzsko má nového premiéra, je ním 34-ročný Gabriel Attal. Za hranicami krajiny ho doteraz nikto nepoznal, no to sa dá povedať aj o Emmanuelovi Macronovi – predtým, ako začal viesť prezidentskú kampaň. A keďže Macron už v roku 2027 znovu kandidovať nemôže, Attalovo vymenovanie hneď prinieslo špekulácie, či sa o to nepokúsi on.

Čítajte aj: Nový francúzsky premiér má charizmu, je mladý a ako študent zažil šikanu

---

O čom sme písali:

Jedna z najväčších Putinových porážok. Ako Ukrajina aj bez námorníctva vyhráva bitku o Čierne more

Nemecký svet sa rozpadol: reportáž o nečakaných problémoch, ktorým čelí nemecká ekonomika

Bude Európsku úniu viesť Orbán? Všetkých tento scenár vystrašil a snažia sa mu zabrániť

Ruská smotánka sa musí kajať. Pre nahý večierok čelí kritike aj žalobám

Na posledné varovanie odpovedali najväčším útokom. Rebeli z Jemenu narúšajú svetový obchod