Denník N

Mediátor František Kutlík: Legalizácia eutanázie u nás je nevyhnutná, je to len otázka času. Bude to práca aj pre mediátorov

František Kutlík. Foto - archív F. K.
František Kutlík. Foto – archív F. K.

Slovenskí konzervatívci dnes dokážu kritizovať aj vlastného pápeža Františka, čiže sa postavia ešte aj hlave vlastnej cirkvi. Verím, že rigidné náboženské prístupy budú časom prelomené a aj oni budú náchylnejší na diskusiu o legalizácii eutanázie, tvrdí mediátor.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

František Kutlík (1955) je vyštudovaný právnik, ktorý od roku 2004 pôsobí ako mediátor. O mediácii mu vyšlo deväť kníh.

Tento text je súčasťou seriálu rozhovorov na tému Eutanázia – áno či nie?. Ak máte k téme čo povedať, prípadne by ste k téme chceli poskytnúť rozhovor, napíšte, prosím, na [email protected].

Kedy vás začala zaujímať téma eutanázie?

Už veľmi dávno. Zaujíma ma z hľadiska človeka, ale aj z hľadiska odborníka, teda právnika a mediátora. Myslím si, že otázkou nie je, či, ale kedy sa eutanázia legalizuje aj u nás. Tento krok je dokonca nevyhnutný.

Z akého dôvodu?

Ak máme nárok na dôstojný život, súčasťou toho musí byť aj právo na dôstojný odchod. Ak sa rozhodnem, že nechcem byť záťažou pre rodinu a spoločnosť, lebo mi chýbajú samoobslužné funkcie, čiže som vo všetkom odkázaný na iných, navyše v bolestiach a beznádeji, malo by to byť mojím právom. Preto som všetkými desiatimi za legalizáciu tohto inštitútu.

Našťastie, nikdy som podobnú dilemu či výzvu nezažil vo svojej rodine. Ak však voláme po dôstojnosti ľudí, po práve oslobodiť sa od negatívnych sprievodných znakov umierania, ako sú bolesť a psychické utrpenie, musíme nabrať odvahu a neupierať tieto veci nikomu. Aspoň ja by som chcel, keď príde môj čas, odísť bezbolestne a so cťou.

Silným argumentom protistrany je možné zneužívanie eutanázie.

O zneužívaní môžete hovoriť v súvislosti so všetkým. To predsa neznamená, že nebudeme robiť veci a vykonávať činnosti, ktoré by niekto mohol zneužiť. Treba nastaviť korektný systém jasného súhlasu pacienta a následných lekárskych konzílií, prípadne aj kontra konzílií. Neviem si predstaviť, ako by bolo možné naraz zneužiť toľko ľudí.

Nemôže už samotný inštitút meniť postoje časti spoločnosti? Napríklad u starých a ťažko chorých vyvolávať pocity zbytočnosti, neproduktívnosti, ekonomickej záťaže, zaťažovania rodiny a spoločnosti? A nebude sa stávať, že niektorí lekári či príbuzní budú ťažko chorým a slabým naznačovať, aby sa pomaly „pobrali“, prípadne nad tým aspoň premýšľali? Nie všetci dokážu takému tlaku čeliť.

Teoreticky tam také riziko v rámci ponuky môže vzniknúť, ale skúsenosti z krajín, kde je eutanázia dlho legálna, to v praxi nepotvrdzujú. Koniec koncov, aj vaše respondentky z Belgicka a Holandska v rozhovoroch povedali, že nič také sa v tých krajinách nestalo. Sám za seba však nemôžem povedať, či legalizácia eutanázie niekoho povzbudí alebo odradí. Iba predpokladám, že ak je niekto pevne rozhodnutý, že nechce žiť a možno by si inak siahol na život formou autonehody, vyberie si skôr oficiálnu cestu, teda eutanáziu. Tá by rozhodne mala patriť k výbave spoločnosti.

Zuzana Hanusová na postoj.sk píše, že miesto toho, aby sme u nás vytvorili tlak na dôstojné zomieranie, dostupnú paliatívnu starostlivosť a rozšírili sieť hospicov, tlačíme radšej na skratku, ktorou je eutanázia.

Držím palce, aby bol na Slovensku obrovský priestor pre všetko, čo spomína. Opomína však, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Eutanázia – áno či nie?

Seriál rozhovorov Karola Sudora. Ak máte k téme čo povedať, napíšte, prosím, na [email protected].

Rozhovory

Zdravotníctvo

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie