Denník N

Z rómskych detí vyrábame mentálne postihnutých

Školstvu sa dá pomôcť aj zrušením predimenzovanej siete špeciálnych škôl a vyvodením dôsledkov voči učiteľom a psychológom, ktorí dávali do špeciálnych škôl deti, čo tam nepatrili.

Autor je kultúrny antropológ, romista

Možno sa medzi štrajkujúcimi pedagógmi našli aj takí, ktorí sa cítia spoluzodpovední za stav vzdelávania rómskych detí. A asi aj takí, ktorí neurobili pre ne všetko, čo bolo v ich silách. Tým nechcem zbavovať zodpovednosti tých najpovolanejších – rodičov. Zdá sa však, že často prejavovali záujem o malých Rómov najmä pedagógovia špeciálnych škôl.

Špeciálne (vtedy osobitné) školy si pomáhali náborom rómskych žiakov už za socializmu. A to až do takej miery, že to bolo podozrivé vtedajšej vládnej moci.

Preto komunisti v roku 1958 takéto postupy zakázali a trvali na tom, že žiaci cigánskeho pôvodu môžu byť do osobitnej školy zaradení, len ak u nich bol jednoznačne preukázaný chybný duševný vývin. Nepomohlo to.

Problematikou sa potom zaoberal aj vedúci katedry pedagogiky mentálne postihnutých Ivan Bajo, ktorý neúnavne poukazoval na nedostatky v diagnostike týchto žiakov. No ani to nepomohlo. A nepomohli ani príplatky, na ktoré učitelia základných škôl mali nárok, pokiaľ sa týmto deťom venovali.

Jednoducho, spoločnosť si zvykla, že Cigáni patria do špeciálnych škôl, tak to má byť, tak je to prirodzené. Tento predsudok je hlboko zakorenený, a preto má Peter Pollák obrovské problémy s presadením svojich revolučných myšlienok vo vzdelávaní rómskych detí.

Na nedostatky vo výchove a vzdelávaní Rómov sa poukazovalo aj za prvej Československej republiky. Český pedagóg František Štampach v diele Dítě nad propastí (1933) otvorene písal o nespravodlivosti, ktorú voči cigánskym deťom spoločnosť pácha.

Vládny splnomocnenec si servítku pred ústa nedával: celý proces diagnostikovania a zaškoľovania rómskych žiakov nazval obchodovaním s deťmi. Nič iné to ani nie je.

Učiteľky mu však odplatili rovnakou mincou – podľa nich s deťmi obchoduje Pollák, lebo si teraz naháňa politické body a pred voľbami potrebuje na seba upozorniť.

Aký je však postoj tých, ktorých sa vec najviac týka, teda rodičov? Obvykle jednoduchý – kritériom je vzdialenosť školy od bydliska a jej navštevovanosť príbuzenstvom.

Rediagnostika žiakov zaradených do špeciálnych škôl rieši len málo. Je prvým krokom k tomu, aby žiak mohol navštevovať školu základnú. Pokiaľ však k nej dôjde v treťom, štvrtom roku školskej dochádzky, môžeme si zarobiť na ešte väčší problém.

Rozdiel v náročnosti a obsahu učiva je totiž taký markantný, že dieťa, ktoré absolvovalo štvrtý ročník v špeciálke, no do piatej triedy už nastúpi na základnú školu, tento skok nezvládne, alebo len s obrovskými problémami a bude sa samo pýtať späť do školy, kde mu to išlo dobre.

Do vzdelania malých Rómčat by nastupujúca vláda mala investovať viac peňazí a netváriť sa pritom, že vyhadzuje peniaze na cudzích. Ak premiér sociálneho štátu tvrdí, že máme príliš veľa občanov, ktorí sú nezamestnateľní, lebo nemajú ani základné vzdelanie, bolo načase to riešiť už pred rokmi.

Peňazí je na to dosť, o tom nás presviedča minister financií, ktorý oveľa efektívnejšie vyberá dane, veď sú školy, ktoré si môžu kúpiť maketu splachovača za takmer tristo eur!

Ďalšie peniaze získame, ak zrušíme predimenzovanú sieť špeciálnych základných škôl a vyvodíme dôsledky voči tým učiteľom a psychológom, ktorí sa preukázateľne dopustili neetického, až genocídneho konania voči našim deťom tým, že z nich účelovo vyrábali mentálne postihnutých. A miesto nich investujeme tieto peniaze na asistentov učiteľov.

Správne je, že niektoré školy poskytujú možnosť získať základné vzdelanie formou externého štúdia. Napríklad na ZŠ Tupolevova v Bratislave si takto doplnilo vzdelanie už niekoľko desiatok absolventov, ktorí zväčša pokračujú v ďalšom štúdiu na stredných školách.

V každom prípade, ak vláda a jej sociálne cítiaci premiér naozaj chcú znížiť nezamestnanosť, docieliť rast životnej úrovne, dotiahnuť veľkých investorov, nemali by zabúdať na mladú rómsku generáciu, ich rodičov a učiteľov. Rómovia na Slovensku nie sú imigranti, ktorých na naše územie nepustia, vyženú, nedovolia zakladať ucelené komunity.

Rómovia sú tu storočia, sú občanmi Slovenska a na to by pri svojich veľkohubých sľuboch rozhodne zabúdať nemali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Protesty učiteľov

Komentáre

Teraz najčítanejšie