Nová kríza na Blízkom východe? Prečo Američania a Briti útočia na jemenských rebelov

Američania a Briti v noci na piatok podnikli vzdušné a raketové útoky na ciele húsíovských rebelov v Jemene.

Je to odpoveď na ich útoky na obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive, ktoré narúšajú svetový obchod.

Od polovice decembra strieľali na obchodné lode dronmi, balistickými raketami či strelami s plochou dráhou letu najmenej 27-krát. Skoro polovica lodí sa preto vyhýba Červenému moru a namiesto toho sa plaví z Európy do Ázie okolo Afriky. Tento spôsob predražuje a časovo predlžuje dopravu, čo sa môže odraziť aj na cenách dovážaných produktov v Európe.

Spojenecký útok na celkovo 60 cieľov na 16 miestach v Jemene podnikli americké stíhačky (niektoré z lietadlovej lode USS Eisenhower), niekoľko krížnikov a minimálne jedna ponorka, ktorá pálila strely Tomahawk. Pridali sa k nim britské stíhačky Typhoon zo základne na Cypre.

Logistickú a inú podporu dostali od Holandska, Austrálie, Kanady a jedinej arabskej krajiny – Bahrajnu. Útoky v piatok verbálne podporili aj štáty ako Nemecko či Dánsko.

Celkovo Američania a Briti vystrelili 100 striel. Útoky smerovali na veliteľské a riadiace centrá rebelov, muničné sklady, odpaľovacie systémy, výrobné zariadenia a radarové systémy protivzdušnej obrany. Počty obetí vrátane civilistov nie sú známe, rebeli hovoria o piatich zabitých bojovníkoch.

Či boli útoky úspešné, mali Američania zhodnotiť v najbližších hodinách. „Prvotné náznaky hovoria, že schopnosť húsíovcov ohrozovať obchodné lode dostala ranu,“ uviedlo podľa Wall Street Journal britské ministerstvo obrany.

WSJ píše, že rebeli v očakávaní útokov premiestnili niektoré zbrane a zariadenia. Napríklad strely uskladnili v bunkroch v hlavnom meste San’á v zaľudnenej oblasti. Iránska špionážna loď, ktorá sa pohybovala v Červenom mori a údajne pomáhala rebelom, sa z oblasti stiahla. Irán húsíovcov podporuje a vyzbrojuje.

Odpoveď na najväčší útok

K ostreľovaniu pozícií húsíovcov priamo v Jemene došlo len tri dni po tom, čo rebeli podnikli dosiaľ najväčší útok v Červenom mori. Na lode vystrelili 18 dronov, dve protilodné strely s plochou dráhou letu a jednu balistickú strelu.

Spojenci, ktorí strážia od polovice decembra Červené more, všetky zneškodnili. Ukázalo sa však, že len pasívna obrana na rebelov neplatí. Mnohé prepravné spoločnosti sa naďalej vyhýbali Červenému moru. Americký prezident Joe Biden povedal, že "bezprecedentné útoky" zasiahli viac ako 50 štátov a ohrozovali stovky námorníkov z viac ako 20 krajín. Celkovo sa podľa neho vyhlo Červenému moru 2-tisíc lodí.

Útoky schválil Biden už skôr počas týždňa a rozkaz dal vo štvrtok z nemocnice americký minister obrany Lloyd Austin. Podľa Bidena ide o "jasný odkaz, že Spojené štáty a naši partneri nebudú tolerovať útoky na náš personál a nedovolia nepriateľským aktérom ohroziť slobodu plavby na jednej z najdôležitejších obchodných trás na svete".

Biden na útoky nepotrebuje súhlas kongresu, no podľa New York Times o nich Biely dom vopred informoval zástupcov oboch strán, ktorí s akciou súhlasili. Proti bola progresívna kongresmanka Rashida Tlaib z Bidenovej strany, ktorá napísala, že Američania sú "unavení nekonečnou vojnou".

Húsíovci hovoria, že útočili na izraelské lode ako odpoveď na izraelské bombardovanie Gazy po útokoch zo 7. októbra. Ešte v novembri uniesli loď Galaxy Leader, ktorú si prenajala lodná spoločnosť z Japonska, avšak jeho vlastníkom je izraelský miliardár Rami Ungar. Húsíovci vtedy uniesli 25 pasažierov, pričom väčšina z nich má filipínsky pas.

Aj podľa šéfa Medzinárodnej námornej organizácie však útoky smerovali aj na iné lode.

To viedlo k tomu, že najmenej 18 prepravných spoločností sa rozhodlo radšej obchádzať Afriku, ako riskovať útok v Červenom mori. Cesta okolo Mysu dobrej nádeje trvá v priemere o desať dní dlhšie a len na palive spiatočná cesta stojí o milión dolárov viac.

Cena lodnej prepravy už išla hore, v niektorých prípadoch dvojnásobne, čo sa môže časom premietnuť aj do cien produktov v obchodoch. Podľa agentúry Bloomberg ide už teraz o najväčšie narušenie globálneho obchodu od pandémie.

Od polovice decembra Spojené štáty a ďalšie krajiny spustili operáciu Strážca prosperity, ktorá mala zostreliť rakety a drony húsíovcov. To rebelov od útokov neodradilo ani po "poslednom varovaní" z minulého týždňa. O deň nato prvýkrát útočili námornými dronmi.

Bude to stačiť?

Otázka je, či táto akcia spojencov bude stačiť, aby útoky prestali a všetky prepravné spoločnosti sa vrátili na túto obchodnú trasu. Rebeli hovorili o "americko-sionisticko-britskej agresii" a sľubovali odvetu.

"Útoky boli potrebné na zabezpečenie slobody plavby po dôležitej námornej trase," povedal pre WSJ Nils Haupt, hovorca nemeckej kontajnerovej spoločnosti Hapag-Lloyd AG. "Počkáme a uvidíme, aký to bude mať účinok, kým pošleme naše lode späť."

Vyslúžilý austrálsky generál Mick Ryan je skôr skeptický. "Údery budú mať vplyv na údernú kapacitu húsíovcov, ale jeden úder pravdepodobne situáciu nezmení. Húsíovci majú značné množstvo rakiet a iných zbraní," napísal na sieti X. Podľa neho sa ešte len uvidí, či je to jednorazovú záležitosť alebo ide o súčasť väčšej kampane.

"Strategické ciele USA a Británie budú dôležité. Bidenova vláda ukázala pri Ukrajine a Gaze, že je z hľadiska eskalácie opatrná," dodal.

V stredu Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, ktorá odsúdila útoky húsíovcov. Hlasovalo 11 členov, štyria vrátane Ruska a Číny sa zdržali.

Rusko teraz vraví, že útoky Američanov a Britov porušili medzinárodné právo, a chce k nemu znovu zvolať zasadnutie rady.

Útokmi sa zvýšila ich domáca podpora

Húsíovci sú šíitskí povstalci, ktorí kontrolujú veľkú časť Jemenu, jedného z najchudobnejších štátov sveta. Vznikli ako náboženské hnutie, ktoré odmieta sunnitskú verziu islamu reprezentovanú Saudskou Arábiou.

Keď pred deviatimi rokmi obsadili hlavné mesto San'á a zvrhli jemenského prezidenta, vojensky proti nim zakročila koalícia na čele práve so Saudskou Arábiou. Podporovali ju aj západné krajiny vrátane Spojených štátov.

Zástupcovia Saudskej Arábie boli presvedčení, že operácia nebude trvať dlhšie ako rok. Lenže húsíovci sa aj vďaka podpore Iránu bránili oveľa efektívnejšie, ako ich rivali predpokladali. V Jemene namiesto bleskovej vojny vypukol jeden z najzničujúcejších konfliktov 21. storočia: podľa odhadov OSN v jeho dôsledku zomrelo najmenej 377-tisíc ľudí a svoj domov museli opustiť štyri milióny Jemenčanov.

Húsíovci vojnu de facto vyhrali: Saudská Arábia chce normalizovať vzťahy s Iránom a v posledných mesiacoch súhlasila s vyhlásením prímeria. Teraz však hrozí ďalšie obnovenie bojov.

Jemenskí povstalci sú súčasťou protizápadnej a protiizraelskej Osi odporu, ktorú vedie Irán a ktorej súčasťou je aj libanonské hnutie Hizballáh či Hamas. Keď palestínski teroristi 7. októbra zaútočili na Izrael, húsíovci im okamžite vyjadrili podporu.

Po tom, čo Izrael spustil vojenskú operáciu v Pásme Gazy, húsíovci začali útočiť na lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Denník The Guardian píše, že mnohí Jemenčania vnímajú operácie húsíovcov ako "legitímny spôsob vyvíjania tlaku na Izrael a jeho spojencov v mene obrany palestínskych civilistov". Podľa viacerých expertov sa vďaka tomu zvýšila ich domáca podpora.

Húsíovcov to môže ešte posilniť

Vláda Joea Bidena v posledných dňoch čelila kritike republikánov aj časti analytikov, že je príliš pasívna. Kritici jej vyčítali, že ak nepodnikne ďalšie kroky a húsíovci budú naďalej narúšať slobodu plavby, Spojené štáty budú vyzerať ako slabý hráč.

Vo Washingtone aj preto usúdili, že už nemajú inú možnosť, než na húsíovcov zaútočiť priamo v Jemene. Ich útoky majú dva hlavné ciele: na strane jednej si zachovať tvár a upokojiť situáciu v Červenom mori a na strane druhej nevyprovokovať širší konflikt.

Obavy sú predovšetkým z priamej vojenskej konfrontácie s Iránom, ktorý sa podľa americkej vlády priamo podieľa na útokoch proti obchodným plavidlám. Lenže ako si všíma BBC, Biden v prejave k národu Teherán priamo nespomenul.

Prioritou Bidenovej administratívy bolo v posledných mesiacoch zníženie napätia na Blízkom východe. Po vypuknutí vojny v Pásme Gazy minister zahraničných vecí Antony Blinken cestoval po celom regióne a hľadal diplomatické riešenie medzi Izraelom a jeho nepriateľmi.

Ako však píše denník The Guardian, Bidenov primárny cieľ - predísť regionálnej vojne - je teraz ohrozený. Britské noviny tvrdia, že útoky by dokonca mohli posilniť húsíovcov, pretože z nich robia globálneho hráča.

"Húsíovci na konfrontáciu s Amerikou a Izraelom zúfalo čakali dvadsať rokov. Od 7. októbra pre ich boj za 'zasľúbenú zem a svätý džihád' nabrali 45-tisíc bojovníkov," povedala pre The Guardian expertka na Blízky východ Nadvá al-Davsári.

Skeptický je aj bezpečnostný expert Frank Gardner, ktorý pripomína, že húsíovci ukázali nezlomnosť už počas občianskej vojny v Jemene a tak ľahko sa nevzdajú ani teraz.