Denník N

Ako rastliny reagujú na vymieranie opeľovačov? Fialky produkujú menej nektáru a viac sa množia samoopelením

Fialka roľná. Ilustračné foto – archív Pavla Mereďu
Fialka roľná. Ilustračné foto – archív Pavla Mereďu

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

  • Nový výskum sa robil na fialkách roľných vo Francúzsku, no tieto rastliny sa vyskytujú aj na Slovensku a existuje predpoklad, že pozorované evolučné zmeny budú platiť aj pre Slovensko, vraví botanik Pavol Mereďa. 
  • Samoopelenie produkuje pri fialkách a viacerých iných rastlinách menej semien a z evolučného hľadiska je dlhodobo nevýhodné, lebo znižuje genetickú variabilitu potomstva a tým aj jeho schopnosť prežiť pri zmene prostredia.

Súčasné fialky roľné majú menšie kvety a produkujú menej nektáru ako rastliny z 90. rokov minulého storočia. Podľa nového výskumu ide o reakciu na úbytok opeľovačov.

Na prvý pohľad to dáva istý zmysel – načo by fialky investovali cenné zdroje do svojho kvetu a nektáru, ak hmyz, ktorý by mali prilákať, aj tak nepriletí?

Fialky sa preto čoraz viac spoliehajú na samoopelenie – podľa štúdie, ktorá vyšla minulý mesiac v časopise New Phytologist, narástol tento typ rozmnožovania v porovnaní s 90. rokmi až o 27 %.

Fialky z okolia Paríža

Všetky fialky zaradené do výskumu pochádzali z oblasti Paríža, no vedci sa domnievajú, že evolučné zmeny spojené s poklesom druhov aj početnosti hmyzu by sa mohli týkať aj iných druhov rastlín.

Na výskume zaujme aj rýchlosť evolučných zmien, pretože fialkám trvalo len niekoľko generácií, kým zareagovali na úbytok hmyzu.

V tomto texte vysvetlíme aj to, že hoci sa samoopelenie môže javiť ako efektívna adaptácia na zmenené prostredie, v skutočnosti predstavuje riziko tak pre hmyz, ako aj pre samotné kvety.

Denník N oslovil botanika Pavla Mereďu z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, ktorý sa výskumom fialiek zaoberá dlhodobo (rozhovor s ním je v samostatnom rámčeku nižšie).

Vedec zhodnotil rýchlosť evolučných zmien fialiek a vysvetlil, či podobné zmeny na fialkách či iných rastlinách badať – pre pokles opeľovačov – aj na Slovensku. Botanik sa vyjadril aj k inému výskumu, podľa ktorého niektoré rastliny pre pokles opeľovačov, naopak, zvyšujú produkciu peľu, aby tak v konkurencii s inými druhmi prilákali zvyšné opeľovače.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Životné prostredie

Veda

Teraz najčítanejšie