MediaBrífingMediaBrífing: Zabil ju, ale ona mu robila zo života peklo. Bulvár opäť ukázal, ako sa nemá písať o vraždách žien

4Komentáre

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Spôsob, ktorým médiá informujú o problémoch, ovplyvňuje, ako verejnosť tieto problémy vníma.

Brutálna vražda 48-ročnej Patrície v bratislavskom Ružinove je súčasťou väčšieho problému. Zjednodušene ho môžeme nazvať domáce a partnerské násilie. Lenže niektoré médiá – a jedna bývalá poslankyňa – ľuďom v ostatných dňoch nepomohli tomuto problému lepšie rozumieť.

Namiesto toho nás zahlcujú senzáciami, vyťahujú špinavosti zo súkromia a robia dymové clony okolo toho, kto je vlastne obeť.

Sympatie s vrahom

Týždenník Plus 7 dní napríklad napísal, že Patrícia nebola „žiadne neviniatko“. „Bola hlučná, holdovala alkoholu, s priateľom sa často hádala,“ zdôraznil časopis.

Ešte podrobnejšie sa do témy pustil Nový Čas. Denník zverejnil názory kamaráta Jozefa H., ktorý je podozrivý z vraždy. Z textu sme sa dozvedeli, že:

  • Jozef H. nie je „žiadne zabijácke monštrum“;
  • „zbožňoval varenie, mal cit pre farby“;
  • bol „zručný a pracovitý“, nosil domov peniaze, no mal „toxické“ vzťahy;
  • „prispieval na syna Joja, snažil sa ho vychovávať a chodil do práce“;
  • „bojoval na všetkých frontoch“, no niektoré veci mu v živote nevychádzali;
  • prvá žena mu „vybielila byt“, druhá bola „tiež nešťastný výber“ a treťou bola zavraždená Patrícia;
  • mal sa s ňou rozísť, no on „išiel na samé dno“;
  • podozrivému asi „jednoducho preplo“.

O Patrícii Nový Čas napísal, že:

  • bola kedysi „atraktívna“;
  • „dokázala ľudí dostať do vývrtky“;
  • „Bola fajn osoba, ale hneď po prvom-druhom poldeci sa menila na nepríjemnú, otrasnú a vulgárnu ženu. Keď si vypila, ignorovala všetky prosby, obmedzenia, hulákala, kričala a išla si len svoje. Jozefovi robila peklo“;
  • a „doplatila na vzťah poznačený alkoholom a násilím“.

Jozefov kamarát zabitie Patrície „neschvaľuje“ (ešteže tak), podľa neho to bol príbeh „nešťastnej lásky“. Ak vraj Jozef vraždu naozaj spáchal, „zničil si život“.

Článok Nového Času prebrala Pluska a titulok vyšperkovala: „Výpoveď kamaráta kuchára Jozefa vás šokuje. Patrícia mu vraj robila peklo zo života!“

V ďalšom článku Nový Čas uviedol, že aj Jozefova predchádzajúca priateľka bola problematická. „S Janou to tiež nebolo dobré. Jozef si vyberal úplne divné ženy. To, čo sa stalo teraz, mohlo pokojne nastať aj s Janou, ale z toho vzťahu stihol vycúvať,“ povedal kamarát podozrivého.

Bulvárne médiá tak dali nekritický priestor zaujatému respondentovi. Výsledkom sú články, ktoré sympatizujú s páchateľom. Vykreslený je ako dobrák, ktorý to mal ťažké a nakoniec si sám zničil život.

Na druhej strane obeť nesie podiel viny na tom, že bola zavraždená. Samozrejme, takú hroznú smrť si nezaslúžila, ale čitatelia by mali vedieť, že to bola príšerná osoba.

Grafika z Nového Času

Exposlankyňa informuje

Bulvár svojimi svedectvami kŕmila aj bývalá poslankyňa za OĽaNO Monika Kozelová, ktorá bývala pod Patríciiným bytom. O obeti brutálnej vraždy napísala dva statusy na Facebooku, aby verejnosti vysvetlila, že „každá minca má dve strany, aj vražda“.

O obeti napísala, že bola „ťažká alkoholička“, „chorý človek“, promiskuitná žena, ktorá nechodila do práce, terorizovala svoje okolie a „hádky vyrábala ako na bežiacom páse“. „Pri každej hádke tú mašinu štartovala Ona,“ napísala zasvätene exposlankyňa a jej slová s nadšením šírili bulvár a dezinformačné médiá.

Žiada sa dodať, že niektoré detaily si mohla Kozelová nechať pre seba a vyšetrovateľov, nie zverejňovať ich na pokračovanie online. Jej príspevky nie sú napísané vo verejnom záujme, ale týči sa z nich sebastrednosť a akási morálna vendeta za problémy so susedmi.

Viaceré médiá už niekoľko dní píšu o „kuchárovi Jožkovi“, čo je síce prezývka, pod ktorou si podozrivý budoval svoj gastro biznis, no v súvislosti s prípadom brutálnej vraždy je takéto familiárne pomenovanie nevhodné.

Za pozornosť stojí aj názor klinického psychológa a súdneho znalca Dušana Kešického, ktorý pre Plusku povedal, že hádky spojené s alkoholom sú často „viac nepríjemné pre susedov ako pre samotných aktérov“.

Zastavme na tomto mieste výpočet vyjadrení zľahčujúcich domáce a partnerské násilie. Pozrime sa radšej, čo v týchto témach radia odborníci.

Odporúčania

Mnohé ženy sú ohrozené práve doma. Zo všetkých vrážd a zabití žien bolo až 36 percent obeťami intímneho partnerského násilia, vyplýva to z dát ministerstva vnútra.

Spôsob, ako o tejto téme médiá informujú, ovplyvňuje názory verejnosti, ale aj to, ako politici a zodpovedné inštitúcie problém riešia.

Experti zostavili odporúčania, ako by mali médiá v podobných prípadoch postupovať. Zaujímavé nie sú len pre novinárov, ale aj pre širokú verejnosť.

Neobviňujme obete. Médiá by nemali priamo či nepriamo obviňovať obete napríklad tým, že sa budú viac zameriavať na ich konanie ako na konanie páchateľa. Problematické je už polemizovanie o tom, prečo obeť od páchateľa neodišla, prečo nešla na políciu alebo neurobila niečo iné, aby tragédii zabránila. Za nepriame obviňovanie sa považujú aj zmienky o alkohole, drogách či duševnom zdraví. Obeť nemusí byť bezúhonná a nám všetkým sympatická, no aj tak nemajú novinári naznačovať, že si o to vlastne koledovala.

Nehľadajme výhovorky pre páchateľov. Médiá zvyknú písať o šialenej a nešťastnej láske, že muž ju príliš miloval, mal zlomené srdce, žiarlil, trápil sa, konal z vášne… Takéto vyjadrenia podnecujú súcit s páchateľom a odvádzajú reč od toho, kto je skutočnou obeťou. Takisto nejde o rodinnú tragédiu, drámu či partnerský spor, ale zabitie či vraždu partnerom. Novinárčina nemá byť propagandou v prospech páchateľov.

Nie sú to prípady zlých mužov. Médiá majú tendenciu redukovať problém zabitia žien na akýchsi už od pohľadu zlých mužov. Akoby šlo o individuálne problémy nejakej inej a vzdialenej skupiny ľudí. No ide o širší sociálny a štrukturálny problém. Jeho páchatelia sa nemusia nijako líšiť od „normálu“. Nesprávne rámcovanie môže vyvolávať nepresné predstavy, kto je najviac ohrozený a ako vyzerá možný páchateľ. O násilných mužoch si mnohí v okolí myslia, že by nedokázali nikomu ublížiť. No nie je nezvyčajné, že títo muži ukazujú na verejnosti svoju milú a vľúdnu tvár – a aj to treba pripomínať.

Pozor na svedectvá okolia. Novinári sa zvyknú pýtať susedov na informácie o partneroch. Tieto zdroje však môžu byť veľmi nespoľahlivé a môžu len opakovať stereotypy a škodlivé mýty o partnerskom a domácom násilí. Novinári by mali získavať informácie zo všetkých dostupných zdrojov, no nemali by domnienky okolia interpretovať ako fakty. Namiesto vyjadrení, že išlo o milých a slušných ľudí, je lepšie spýtať sa polície, či boli hlásené nejaké problémy a ako na ne reagovala. Médiá by mali byť opatrné aj pri preberaní informácií od obhajoby, pokiaľ ich nevedia vyvážiť stanoviskami druhej strany.

Nebýva to náhoda. Partnerské zabitia bývajú len zriedkavo spontánnym či náhodným činom, ale väčšinou sú dôsledkom dlhotrvajúceho rodovo podmieneného násilia. Namiesto uvažovania o tom, či páchateľovi „preplo“, by médiá mohli radšej zvyšovať povedomie o asymetrických vzťahoch medzi mužmi a ženami, ktoré môžu viesť k násiliu. Muži nezabíjajú preto, že stratili kontrolu, ale preto, že chcú svoju kontrolu presadiť.

Nešpekulujme o motívoch, zväčša to vedie len k opakovaniu stereotypov. Novinári by mali osloviť aj odborníkov na rodovo podmienené násilie. Môžu priniesť širší kontext ako polícia, bývalí kriminalisti či niektorí psychológovia, ktorí sa problematike odborne nevenujú.

Pozor pri menšinách. Samostatnou témou je informovanie o domácom a partnerskom násilí pri menšinách a vylúčených skupinách obyvateľstva. V týchto prípadoch býva násilie často ešte viac zľahčované či rámcované ako bežná súčasť života danej komunity.

Pozor na senzácie. Bulvár zo svojej podstaty hľadá senzácie, no necitlivé informovanie môže ďalej traumatizovať rodinu a okolie obetí. Vo väčšine prípadov nie je vo verejnom záujme zverejňovať detailné opisy zločinu či fotografie z miesta činu. Chráňme dôstojnosť obetí a ich rodín.

Vzdelávanie čitateľov. Novinári by mali aj pomocou štatistík verejnosti vysvetliť, že násilie na ženách je vážny spoločenský problém. Pri každej vhodnej príležitosti by mali uviesť aj kontakty na organizácie, na ktoré sa môžu obrátiť ženy v núdzi alebo pozostalí.

Pretože každý článok o zabití partnerky je príležitosťou pomôcť, či dokonca zabrániť ďalším úmrtiam.


(Tieto odporúčania boli zostavené na základe viacerých dokumentov a článkov, napríklad od UNESCO, OurWatch, Level Up, UNDPDart Center)

Stojí za pozornosť: Nový Čas zverejnil aj článok, ako sa dá pomôcť týranej žene, téme venoval aj celú stranu v tlačených novinách. Treba to oceniť, no v kontexte iných textov, ktoré redakcia vydala, je to stále málo zodpovedný prístup.

Ďalšie správy o médiách a internete

Titulka týždňa

Na titulke februárového čísla časopisu Vanity Fair je americká gymnastka Simone Bilesová, ktorá v športe dosahovala úžasné výsledky, no v súkromí sa trápila. V rozhovore pre magazín hovorí o návrate ku gymnastike aj o svojom súkromí.

Pekný víkend!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].