Denník N

Vyhla by som sa prekurovaniu, peelingu či horúcim kúpeľom. Dermatologička radí, ako sa starať o kožu v zime

Dermatologička Milica Malíčková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dermatologička Milica Malíčková. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

Studený front priniesol druhý januárový týždeň na Slovensko mínusové až extrémne mrazivé teploty. Zima a prekúrené interiéry škodia aj pokožke a vlasom, ktoré sa vysušujú a sú náchylné na popraskanie, poranenia či tvorbu lupín.

Bunky na povrchu kože totiž tvoria niečo ako ochranný tehlový múr.

„Tento múr je veľmi pekný, keď je fyziologicky zdravý a keď je v ňom dobre zabezpečený obsah vody. No vplyvom suchého vzduchu dochádza k vyparovaniu vody nielen z povrchu kože, ale aj k jej vytláčaniu zo spodných vrstiev,“ hovorí dermatologička Milica Malíčková.

Ľuďom s citlivou a suchou pokožkou odporúča počas zimných mesiacov vyhýbať sa fyzickému peelingovaniu tváre, oblečeniu z vlny či horúcim kúpeľom.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako sa v chladnom počasí starať o kožu;
  • čo sa deje s pokožkou, keď prechádzame z mínusových teplôt do prekúrených miestností;
  • či vieme zdravie pokožky ovplyvniť aj jedlom a pitným režimom;
  • či na suchú kožu a sliznice pomáhajú mokré uteráky na radiátoroch;
  • prečo je vlhko pod čiapkou ideálnym prostredím na množenie mikróbov;
  • ako vznikajú omrzliny;
  • na aké zákroky na koži sú zimné mesiace vhodné.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Koža je naším najväčším orgánom, ale kým sa s ňou nevyskytne nejaký akútny problém, tak jej často nevenujeme veľkú pozornosť. Čo sa s ňou deje, keď je vystavená chladným teplotám?

Momentálne je dosť chladné počasie a vzduch je mrazivý a suchý. To spôsobuje, že dochádza k vyparovaniu vody z povrchu kože. Na to, aby sme si vysvetlili, ako k tomu dochádza, je dobré poznať jej vrstvy. Všeobecne kožu delíme na tri základné vrstvy: z povrchu smerom k svalom sú to pokožka (epidermis), zamša (dermis) a podkožné tukové tkanivo (hypodermis).

Mrazivý vzduch najviac ovplyvňuje pokožku, ktorá je zložená z ďalších vrstiev. Keď idem zvnútra až na povrch, tak je tam základná vrstva, tŕnitá vrstva, zrnitá vrstva, potom máme lesklú vrstvu, ktorá sa nachádza najmä na hrubších častiach tela, ako sú dlane a stupaje. Úplne na povrchu je rohová vrstva, ktorá obsahuje vlastne už „mŕtve“ bunky – korneocyty. Takéto bunky postupne prechádzajú zo spodných vrstiev až na povrch, strácajú popritom jadro a nakoniec vytvárajú niekoľko vrstiev „mŕtvych“ buniek.

Koža. Zdroj – Wikipedia/public domain.  Vysvetlivky: 1 – ústie potnej žľazy, 2 – spojenie pokožky a zamše, 3 – nervové zakončenie, 4 – pokožka (epidermis), 5 – zamša (dermis), 6 – podkožné tukové tkanivo (hypodermis), 7 – žila, 8 – tepna, 9 – chlp, 10 – rohovitá vrstva (stratum corneum), 11 – vrstva pigmentu 12 – keratinocyty, 13 – melanocyty, 14 –vzpriamovač chlpu, 15 – mazová žľaza, 16 – vlasový folikul, 17 – cibuľka, 18 – nerv, 19 – krvné a lymfatické cievy, 20 – potná žľaza, 21 – Vaterovo–Paciniho teliesko

Načo sú nám dobré mŕtve bunky?

Vytvárajú niečo ako ochranný tehlový múr, ktorý je pospájaný „maltou“, čiže rôznymi lipidmi. Tento tehlový múr je veľmi pekný, keď je fyziologicky zdravý a keď je v ňom dobre zabezpečený obsah vody. No vplyvom suchého vzduchu dochádza k vyparovaniu vody nielen z povrchu kože, ale aj k jej vytláčaniu zo spodných vrstiev. Takáto vysušená koža je potom náchylnejšia napríklad na popraskanie.

Na ktorých častiach pokožky máme najcitlivejšie miesta na chlad?

Najcitlivejšie miesta sú najmä tie, ktoré sú vystavené vonkajšiemu prostrediu, čiže ruky, prsty, líca, pery, uši a nos. Nie je to len tým, že nie sú chránené oblečením, ale aj tým, že ide o koncové časti tela. Tie sú menej prekrvené, a preto sú voči chladu zraniteľnejšie.

Takže keď si chce telo zachovať nejakú teplotu, nesústredí sa na nos, lebo jeho odmrznutie neohrozí človeka na živote?

V podstate áno. V tele prebieha v prípade veľmi chladného počasia obranný mechanizmus, keď sa snaží zachovať si zabezpečenie tepla vo svojom jadre a koncové časti sú tak oslabené.

Aké kožné problémy najčastejšie spôsobuje chlad a mráz človeku, ktorý bežne netrpí žiadnymi kožnými chorobami?

V prvom rade môže dôjsť k vysušeniu kože, o ktorom sme hovorili na začiatku. Suchá koža potom spôsobuje svrbenie, ľudia sa viac škriabu, cítia rôzne pnutia, obzvlášť na tvári a rukách. Suchá koža aj ľahko popraská, takže sa môžu objaviť rany. Postihnuté môžu byť aj pery. Pokožka pier je tenšia a jemnejšia, čiže vysychá desaťkrát rýchlejšie ako iné časti. Problémom je aj to, že ľudia si suché pery často olizujú, no sliny, ktoré používame na trávenie potravy, môžu byť pre vysušené pery veľmi dráždivé, čo často vedie k vytváraniu šupiniek a raniek. Najhoršie je, keď sa ľudia tie šupinky snažia odstrániť, čím vlastne rany ešte prehlbujú a pery sa hoja horšie.

Koľko percent vody by vo všeobecnosti mala mať zdravá koža?

Na zachovanie zdravej kože by mala byť úroveň vlhkosti približne 10 – 30 percent.

Môžeme si to nejako zmerať?

Sú na to možnosti, napríklad prístroj Tewametre, ktorý meria transepidermálnu stratu vody, ale v bežných ambulanciách a v bežnej praxi sa nepoužíva.

Môžem teda napríklad doma nejako zistiť, či je moja koža dehydratovaná ešte predtým, než začnem cítiť podráždenie, ktoré to jasne naznačuje?

Na začiatku to ešte nemusí byť viditeľné voľným okom. Ale keď je už koža naozaj vysušená, tak človek pociťuje pálenie, pnutie či svrbenie. Keď začne byť aj mierne začervenaná, tak by už mal človek spozornieť a buď zmeniť starostlivosť o kožu, alebo to konzultovať s dermatológom. Pri bežnom vyšetrení môžeme napríklad dermatoskopom, čo je taká zväčšovacia lupa so svetielkom, pozorovať v brázdach prítomnosť šupiniek. Čiže aj keď prídu pacienti len na nejakú rutinnú kontrolu, vieme ich upozorniť, že by mali kožu viac hydratovať a premasťovať.

Už sme si pomenovali, čo mráz a studené teploty koži spôsobujú. Ako si ju teda čo najlepšie chrániť a hydratovať?

Musíme sa snažiť opraviť jednotlivé problémy, ktoré chladné počasie spôsobuje. To je už spomenuté vyparovanie vody z povrchu kože, pokles lipidov alebo zvýšenie pH kože. V praxi to znamená, že ten ochranný múr, ktorý sa nám začal rozpadávať, potrebujeme znovu obnoviť, aby sme opäť dosiahli zdravý fyziologický stav.

Najprv potrebujeme hydratovať pokožku. Na to slúžia hydrofilné produkty s látkami, ktoré viažu vodu. Medzi tieto rehydratujúce komponenty patrí napríklad urea, kyselina mliečna alebo rôzne aminokyseliny. Ide o látky s malými molekulami, ktoré môžu prenikať dovnútra povrchovej vrstvy kože a majú schopnosť viazať vodu.

Dermatologička Milica Malíčková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Takže je to taký zavlažovací systém.

Presne. Okrem toho však potrebujeme kožu aj zvlhčovať. Na to slúžia zvlhčujúce komponenty, ktoré nám to rýchle odparovanie vody spomalia. Napríklad glycerín alebo kyselina hyalurónová. Ďalej potrebujeme produkty, ktoré pôsobia na povrchu. Ide o také väčšie molekuly, ktoré neprenikajú hlbšie a na koži vytvoria „ochranný štít“. Na tento štít sú dobré látky, ako napríklad vazelína, tekutý parafín alebo rôzne oleje. Zároveň potrebujeme doplniť aj narušenú lipidovú vrstvu. Napríklad nejakými ceramidmi, ktoré vyplňujú tieto chýbajúce medzibunkové priestory a obnovujú celú bariérovú funkciu. Čiže približne toto by mal obsahovať nejaký produkt, ktorý aplikujeme na suchšiu kožu. Ale je to, samozrejme, celé oveľa komplikovanejšie, toto je len také zjednodušenie.

Sú, naopak, nejaké produkty, ktoré bežne používame počas roka, ale v chladnom počasí by sme ich mali obmedziť alebo úplne vylúčiť?

Záleží na stave kože. V prípade, že je suchšia, by som sa vyhýbala látkam, ako sú kyselina glykolová a kyselina salicylová, ktoré sú v peelingoch, a retinoidy či retinoly, ktoré môžu suchú kožu takisto dráždiť.

Kde sa nachádzajú?

Ide vlastne o deriváty vitamínu A, ktoré sa používajú hlavne v prípravkoch proti starnutiu a na liečbu akné. Ale, samozrejme, sú aj pacienti, ktorí nemajú suchú kožu, a práve pre nich je toto obdobie, naopak, vhodné na aplikáciu retinoidov a retinolov. Mali by sa totiž užívať v období, ktoré je čo najmenej slnečné.

V prípade suchej kože by som sa okrem týchto látok odporúčala vyhýbať aj fyzickému peelingovaniu tváre. Takisto, ak má už niekto nábeh na suchšiu kožu alebo cíti, že je citlivá, vyhla by som sa aj parfumovaným produktom a volila by som také, ktoré sú určené na senzitívnu pleť, majú hypoalergénne zložky a hydratačný a premasťujúci účinok.

Počas mrazivých dní svoju pokožku a celý organizmus často vystavujeme aj extrémnym zmenám teploty, keď prechádzame povedzme z teploty -3 do prekúreného bytu alebo kancelárie, kde je vyše 20 stupňov. Čo sa s kožou vtedy deje?

Prekáža jej to. Pri nízkych teplotách sa v nechránených miestach na tele spomaľuje prietok krvi. Cievy sa teda stiahnu a zníži sa aj činnosť metabolizmu kože. Veľký tepelný rozdiel potom spôsobí, že dôjde k rýchlemu zahriatiu organizmu a k náhlemu prekrveniu, ktoré sa prejaví výrazným začervenaním kože. Takéto výkyvy teplôt majú potom za následok aj praskanie ciev. Takže tieto náhle zmeny zo zimy do tepla majú na kožu veľký vplyv.

Prechodom zo zimy do tepla sa úplne nevyhneme. Čo môžem robiť, aby som takýmto problémom zabránila?

V prvom rade by bolo dobré miestnosti neprekurovať a nevytvárať také veľké teplotné rozdiely. No a potom je dobré natierať si ruky, ktoré sú na tieto zmeny veľmi citlivé. Aj niekoľkokrát denne.

Pandémia nás naučila, že ruky si máme umývať dôkladne a často – najmä počas zimy, keď je vírusových ochorení viac. Čo sa však deje s ochrannou vrstvou kože, keď si často umývam ruky mydlom alebo používam dezinfekciu?

S hygienou rúk sú spojené dva hlavné typy kožných reakcií. Prvý a najbežnejší typ zahŕňa symptómy ako suchosť, podráždenie, svrbenie, praskanie, dokonca až krvácanie. Tento rad symptómov sa nazýva iritačná kontaktná dermatitída. Druhý – menej častý typ – je alergická kontaktná dermatitída, čo je vlastne alergia na niektorú zložku použitého prípravku.

V prípade iritačnej kontaktnej dermatitídy je koža poškodená vplyvom látok, ktoré menia štruktúru proteínov a lipidov v oblasti rohovinovej vrstvy pokožky. Narušujú teda súdržnosť buniek v „ochrannom múre“, čo zároveň znižuje ich schopnosť viazať vodu. Vyschnutá koža je potom ľahko narušiteľná a akákoľvek iritačná látka môže spôsobiť napríklad zápal.

Suché ruky. Ilustračné foto – Alexander Grey/Unsplash

Ako môžem tieto škody minimalizovať?

Je dobré nakrémovať si ruky hneď po umytí. Takisto by som volila skôr mydlá na princípe syndetov než bežné mydlá na ruky. Pretože syndety sú látky, ktoré majú rovnakú funkciu ako bežné mydlo, len sú menej agresívne a majú nižšie pH – okolo 5,5.

Kedysi sa hovorilo, že hydratačné krémy nie je dobré používať v zime, lebo nám v pleti zamrznú, čo nie je pravda. Aké ďalšie veci musíte pacientom a pacientkam často vyvracať?

Počula som napríklad, že v zime je dobré umývať si tvár horúcou vodou. Ale horúca voda môže vplývať na kožu negatívne, lebo pri takomto umývaní dochádza k roztiahnutiu ciev, porušeniu bariéry kože a k úniku vlhkosti. Čiže horúcou vodou určite nie. Na umývanie je vhodná vlažná teplota.

Takže ani dlhé horúce kúpele či sprchy nie sú v zime veľmi vhodné?

Nie, pretože spôsobujú ďalšiu stratu vody z kože. Preto je vhodné natrieť si ju hneď po kúpeli hydratačným krémom. Odporúčam to spraviť tak do troch minút.

Pamätám si, že keď som bola malá, moja mama dávala v zime na zvlhčenie vzduchu na radiátor vlhké uteráky. Funguje to ako pomoc aj na suchú kožu a sliznice?

Mokrý uterák na radiátore je jednoduchý a lacný spôsob, ako si vytvoriť zvlhčovač vzduchu. Ale nemusí byť dostatočne účinný, lebo množstvo odparenej vody často nie je také veľké, ako by sme potrebovali. Závisí to aj od toho, aká veľká je miestnosť, ktorú chceme zvlhčiť. Ale, samozrejme, ako podporná pomôcka na zvlhčenie vzduchu je to fajn. No odporúčam, aby ste ten uterák z dôvodu hygieny aj často menili. Môžu sa v ňom totiž nachádzať aj baktérie a plesne, ktoré potom dýchame.

Cenovo náročnejšia možnosť sú zvlhčovače vzduchu, ktoré zabezpečia vyššiu vlhkosť. Tam však takisto treba dbať na pravidelné čistenie a údržbu. No aj pravidelné vetranie a prísun čerstvého vzduchu do miestnosti pomôžu zvlhčiť prekúrený vzduch.

Aká vlhkosť by mala byť v obytných priestoroch?

Približne medzi 40 až 55 %.

Môžem si zdravie pokožky ovplyvniť aj životosprávou? Napríklad, keď mám suchú pokožku, pomôže, keď vypijem viac vody?

Nemusíte piť celý deň litre vody. Stačí naozaj celoročné optimum 1,5 – 2 litre vody denne. Vrátane tej, ktorá sa nachádza v strave. Samozrejme, prebehli aj štúdie, kde sa zisťovalo, či príjem vody nejako ovplyvní stav kože. Vyšlo z nich, že u pacientov, ktorí pili denne naozaj len malé množstvo vody, to na kožu vplývalo, no bežný príjem tekutín bol dostatočný na to, aby bola zdravá a funkčná.

Ako je to so stravou? Sú potraviny, ktoré na zdravie pokožky vplývajú horšie ako iné?

Nezdravá strava a životný štýl vplývajú na kožné ochorenia vo všeobecnosti zle. Čiže treba mať v strave dostatočné množstvo cukrov, tukov, bielkovín a vyhýbať sa rafinovaným cukrom, ktoré zvyšujú hladinu cukru a inzulínu v krvi, lebo to môže viesť k zápalom. Naopak, pozitívne na zdravie kože vplývajú antioxidanty vo forme ovocia a zeleniny, orechy, semená, zelený čaj, omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú v rybách, ľanových semienkach, vlašských orechoch a tak ďalej.

Počas zimných mesiacov prijímame pokožkou zo slnka oveľa menej vitamínu D. Čo to pre ňu znamená?

Vitamín D sa podieľa na raste, obnove a metabolizme kožných buniek. Pomáha aj imunitnému systému kože, chráni pred jej predčasným starnutím a zmierňuje priebeh niektorých ochorení. Takže má veľa pozitívnych vlastností, aj keď jeho funkcia ešte nie je úplne prebádaná. Keďže vitamín D získavame zo slnečného žiarenia, tak by som v zimných mesiacoch zvážila nahradiť ho nejakými doplnkami stravy.

Vitamín D je rozpustný v tuku. Ilustračné foto – Unsplash/Michele Blackwell

Keď sme už pri slnečnom žiarení a pokožke, treba sa pred jeho účinkami v zime pravidelne chrániť? Mám zafixované, že keď sa ide lyžovať alebo na turistiku, treba sa natrieť opaľovacím krémom. Ale čo ak idem iba do práce?

Ochrana pred UV žiarením by sa rozhodne nemala podceňovať ani v zime. Čo sa týka pohybu v meste, tam stačí SPF 20 – 30, pretože UV index je v tomto období naozaj veľmi nízky. Ale vo vyšších nadmorských výškach je vhodné používať fotoochranu SPF 50+. Slnko tu totiž nie je len ostrejšie, ale ešte sa aj odráža od snehu.

Niektoré denné krémy majú ochranný SPF faktor priamo vo svojom zložení. Stačí to alebo odporúčate natierať sa aj opaľovacím krémom?

Myslím, že pri takom mestskom pohybe bohato stačí, keď v je SPF v dennom kréme. Netreba ďalšiu vrstvu navyše.

Ako sú na tom v zime vlasy, ktoré sú takisto vystavené chladu a vetru?

Vlasy vplyvom presušeného zimného vzduchu vonku a nedostatku vlhkosti v prekúrených miestnostiach takisto trpia dehydratáciou. Postihnutá je aj vlasová pokožka, v ktorej sa produkuje menej mazu a je náchylná na tvorbu lupín a nepríjemné svrbenie.

Aj samotné vlasy sú v zime slabšie, môžu byť lámavejšie či matnejšie. Čiže v zime by som sa snažila napríklad zredukovať časté umývanie vlasov. Dostupné sú aj rôzne hydratačné šampóny, ale volila by som tie čo najmenej agresívne, používala kondicionéry, dávala si občas aj masku na vlasy. Vyhýbala by som sa rôznym stylingovým nástrojom ako kulmy a žehličky, ktoré vlasy ešte viac vysušujú a môžu ich polámať. Takisto by som napríklad zvážila podstrihnutie končekov, ktoré môže byť pre vlasy prospešné.

Pomáha alebo skôr škodí vlasom a pokožke v zime čiapka?

Zimu bez čiapky si neviem predstaviť, ale, žiaľ, vlasy a koža pod ňou trpia. Ak už je človek náchylný na tvorbu lupín alebo má seboroickú dermatitídu (chronické neinfekčné zápalové kožné ochorenie – pozn. red.), tak teplo, vlhko a trenie, ktoré sa vytvárajú pod čiapkou, môžu byť ideálnym mikroprostredím na množenie mikróbov. Tie potom môžu ďalej prehlbovať tvorbu lupín a ďalšie ochorenia. Čiapka môže poškodzovať aj prirodzenú štruktúru vlasu, pretože naň vplýva aj materiál, z ktorého je vyrobená. Ale, samozrejme, ak nemáte problémy s lupinami celoročne, tak by vám takéto ťažkosti nemali hroziť.

Ak je človek náchylný na tvorbu lupín, tak teplo, vlhko a trenie pod čiapkou, môžu byť ideálnym prostredím pre mikróby. Ilustračné foto – Jonathan J. Castellon/Unsplash

Ako to teda má riešiť človek, ktorý má problémy s lupinami a zároveň mu je v zime chladno na hlavu?

Môže si dať napríklad nejakú ľahkú šatku alebo na nevyhnutný čas pokojne aj čiapku. No máme aj pacientov, ktorí majú lupiny a čiapky nosia stále, aby ich zakryli. No v prípade, že ju nemusia mať na hlave, naozaj odporúčam, aby čiapku nenosili. Ich koža sa bude môcť vďaka tomu lepšie vetrať a zredukuje sa aj vlhkosť, ktorá sa pod čiapkou tvorí.

Dá sa povedať, ktorý materiál je k pokožke najjemnejší, alebo je to individuálne?

Je to, samozrejme, veľmi individuálne. Pre pacientov s citlivou kožou sú vo všeobecnosti príjemnejšie materiály ako bavlna alebo ľan. Naopak, vlna, z ktorej môže byť napríklad termobielizeň, ich môže škrabať a vytvárať pocit svrbenia. Takéto nepríjemne svrbenie môže spôsobiť aj flanel.

Ľudia, ktorí majú precitlivenú alebo atopickú kožu, by si mali dávať pozor aj na rôzne pridané látky, ktoré často spôsobujú alergie. Môžu to byť rôzne farbivá, napríklad parafenyléndiamín, ktorý sa nachádza v čiernej farbe. Takže ak mám citlivú kožu, ideálne je aj v zimnom období voliť bavlnené bledé oblečenie.

Zhoršuje chlad vo všeobecnosti príznaky ľuďom, ktorí už trpia celoročnými ochoreniami kože?

Áno, zima väčšinou zhoršuje chronické kožné ochorenia a počas tohto obdobia je dobré dodržiavať nejaký liečebný plán, ktorý má človek nastavený so svojím dermatológom. Tým, že sa koža vysušuje a vytvárajú sa nové rany či iné prejavy choroby, ľudia často počas tohto obdobia potrebujú aj novú liečbu alebo zvýšenie dávky liekov, ktoré pravidelne užívajú.

Najčastejším prípadom sú pacienti so psoriázou a atopickou dermatitídou. Veľmi suchú kožu majú bežne, a to, že suchý vzduch spôsobuje vysušovanie kože navyše, vedie k veľkému svrbeniu, škriabaniu a následnému zhoršovaniu ich kožných prejavov, prípadne k nejakým sekundárnym infekciám. Problém môžu mať aj pacienti s rosaceou. Majú všeobecne veľmi citlivú kožu, ktorá sa v zime v dôsledku zmien teplôt stáva ešte citlivejšou.

Rosacea je ochorenie, ktoré sa prejavuje neprirodzene červenými lícami?

Áno. Títo pacienti potom cítia aj pálenie kože a potrebujú buď nejaké silnejšie krémy od dermatológa, alebo nejako upraviť svoj bežný liečebný režim. Eventuálne sa môžu zakrývať aj nejakými šatkami či bufkami, ktoré im počas pobytu vonku zakryjú nos aj líca a znížia prejavy ochorenia.

Aké vážnejšie poškodenia kože spôsobuje priamo chlad?

Najčastejšie sú omrzliny alebo oziabliny. Oziabliny vznikajú pri dlhodobom vystavení sa teplote ľahko nad bodom mrazu. Omrzliny vznikajú pri teplote, ktorá môže byť pod bodom mrazu alebo aj na jeho úrovni. Na ich tvorbu totiž nevplýva iba chlad, ale aj dážď, vietor a ďalšie faktory, ako sú vysoká nadmorská výška, samotný zdravotný stav človeka, vplyv látok – napríklad nikotín či alkohol, nedostatočné oblečenie, príliš tesný odev a tak ďalej. Na to, pri akých teplotách je tendencia vzniku omrzlín, sú aj rôzne orientačné tabuľky. Napríklad okolo teploty -12 stupňov a pri silnom vetre môže omrzlina vzniknúť aj v priebehu niekoľkých minút.

Ako sa omrzlina prejavuje?

Najskôr zbelením kože, ktoré si všimne skôr nejaká druhá osoba, keďže samotný postihnutý to necíti. Postupne tam vzniká mramorovanie, až taký cyanotický fialový nádych, pálenie, svrbenie a bolesť.

Omrzliny rozvinuté do pľuzgierov. Zdroj – Wikipedia/Winky  (CC BY 2.0)

Ako sa omrzliny liečia?

Čo sa týka okamžitej pomoci, tak postihnuté miesto musí byť naozaj veľmi opatrne a pomaly zahriate. Keď sa na omrznutom mieste vytvorí akýkoľvek prejav alebo rana, tak by mal človek navštíviť lekára. Pretože prejav omrzliny nemusí byť len zbelenie oblasti. Môže ísť o nedokrvenie, prípadne sa tam vytvoria pľuzgiere až nekróza, keď je postihnutá oblasť čierna až modročierna a tkanivo je tuhé a necitlivé. Podľa toho, v akom stave omrzlina je, v ambulancii potom na ňu dávame kortikosteroidné masti na zníženie zápalu alebo napríklad látky s obsahom striebra.

Je pravda, že ak má človek raz niekde na tele omrzlinu, tak zostáva to miesto aj po vyliečení navždy náchylnejšie na chlad?

Áno, ak už pacienti mali na určitom mieste omrzlinu, tak bude na ňu náchylnejšie.

Vráťme sa k bežnej zime. Kedy sa z dermatologického hľadiska končí toto pre pleť náročné obdobie?

Na túto otázku sa nedá presne odpovedať. Ale je to s príchodom teplejšieho počasia, keď prestáva fúkať silný vietor a teploty sú stabilne nad bodom mrazu. Zaváži aj to, že po zimnom slnovrate sú dni dlhšie, slnečnejšie a to často pomáha pacientom, ktorí majú nejaké kožné ochorenie.

Ale o kožu sa treba starať celoročne. Aj počas leta môže byť príliš suché obdobie, čo takisto spôsobí nadmerné vysušovanie kože. Najlepším obdobím pre kožu je asi stred jari, keď je teplé a vlhkejšie počasie, nosí sa ľahšie a voľnejšie oblečenie a ani teplotné výkyvy medzi interiérom a exteriérom nie sú príliš veľké.

Zatiaľ sme hovorili iba o tom, prečo je zima pre vlasy a pokožku zlá. Na aké typy ošetrenia alebo zákrokov je zima, naopak, vhodná?

V zimnom období si väčšinou pacienti chodievajú vyšetrovať znamienka a zároveň je to dobrý čas na odstránenie znamienka, ktoré už bolo vyhodnotené ako podozrivé. Rany sa totiž hoja lepšie ako v lete, keď je veľmi teplo a pacienti sa viac potia a hýbu. V zimnom období viac času sedíme doma a rana sa hojí jednoduchšie a ľahšie. Aj ďalšie metódy na liečbu rôznych kožných prejavov, či už pomocou laserov, alebo intenzívnych pulzných svetiel, sú počas zimy fajn. Už som spomínala aj liečbu akné, ktoré sa lieči látkami, pri ktorých treba obmedziť vystavenie tela slnečnému žiareniu.

Milica Malíčková

Je lekárka s atestáciou v odbore dermatovenerológia. Špecializuje sa najmä na dermatoskopiu, tvárové dermatózy a estetickú medicínu. Donedávna pracovala na Dermatovenerologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) a Univerzitnej nemocnice v Bratislave ako lekárka a ako asistentka LFUK. Momentálne pracuje v súkromnej kožnej ambulancii v Bratislave. Zároveň je externá doktorandka na LFUK v Bratislave a venuje sa terapii aktinických keratóz. V rámci vzdelávania sa aktívne zúčastňuje slovenských a zahraničných vzdelávacích podujatí.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Cesta k zdraviu

ESET Science Award

Rozhovory

Vedecký podcast N2

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie