Denník N

Ak by volili iba stredoškoláci, vyhrali by Boris Kollár a Marian Kotleba

Marian Kotleba a Boris Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR
Marian Kotleba a Boris Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR

Stredoškoláci volia proti hlavnému prúdu.

Stredoškoláci sa búria. Neuznávajú politikov, volili by úplne inak ako dospelí.

Rada mládeže Bratislavského kraja urobila simulované voľby na stredných školách a dopadli extrémne. Prvé dve sú strany s menom svojho lídra v názve. Na vzorke takmer 12-tisíc študentov by voľby vyhralo hnutie Sme rodina – Boris Kollár a druhá by bola strana Kotleba – ĽS-NS.

Združenie mladých urobilo simulované voľby na stredných školách po celom Slovensku. Vyberali ich náhodne, išli tam, kde ich školy prijali. Všetky hlasy napokon prepočítali tak, aby zohľadnili reálne počty študentov v jednotlivých krajoch. Voľby totiž nerobili vo všetkých krajoch rovnomerne podľa celkových počtov študentov.

Mladým so simulovanými voľbami a s know-how radil Inštitút pre verejné otázky (IVO).

Výsledky tiež ukazujú, že do parlamentu by sa podľa stredoškolákov mali dostať aj OĽaNO, Smer, SaS, Sieť a KDH. Mimo by zostali napríklad Most-Híd aj SNS.

Interview – Študentské voľby (na otázky odpovedali Nikola Gajdošová a Adam Dobrota)

Všetci s menom Kotleba

„Medzi kandidátov, ktorí sa ‚prekrúžkovali‘ o niekoľko pozícií vyššie, patria Martin Poliačik, Lucia Nicholson, Miroslav Beblavý, Milan Majerský alebo zo 142. miesta aj Ondrej Štefík. Mladí ľudia takisto prekrúžkovali do pomyselného parlamentu všetkých kandidátov, ktorí sa volajú Kotleba,“ informujú autori volieb.

Ak by sme podľa takýchto výsledkov zostavovali vládu, museli by sa spojiť minimálne tri strany. V parlamente by bolo sedem pomerne malých blokov.

Výsledky študentských volieb neprekvapili sociológa a riaditeľa prieskumnej agentúry Focus Martina Slosiarika. „Presne to vystihuje antisystémového voliča, ktorý sa chce vyhraniť voči spoločenským štruktúram, proti mainstreamu,“ hovorí Slosiarik.

Boris Kollár je študentom podľa neho asi sympatický aj preto, že to nie je politik. Mladí ľudia ho poznajú z médií a zaujíma ich, čo hovorí majiteľ jedného z najväčších rádií.

Do študentských volieb sa zapojilo 46 stredných škôl v SR (26 gymnázií a 20 stredných odborných škôl a obchodných akadémií; 32 z nich bolo verejných, 9 cirkevných a 5 súkromných).

Do europarlamentu by vybrali Kotlebovho brata

Podobne študentské voľby dopadli aj v minulosti. Keď študenti modelovo volili v roku 2014 pred eurovoľbami, výrazne najviac hlasov od nich získal Martin Kotleba z ĽS-NS, brat Mariana Kotlebu. Viacerí jeho voliči vtedy zrejme ani nevedeli, ktorého z bratov volia.

Na druhom mieste vtedy skončil hokejista Jozef Golonka na kandidátke SMS. SMS mala v skutočnosti 0,5 percenta hlasov a Kotlebova strana 1,7 percenta hlasov.

Až za Kotlebom a Golonkom nasledovali politici, ktorí sa do Európskeho parlamentu naozaj dostali – Monika Flašíková Beňová zo Smeru a predseda SaS Richard Sulík. Piaty bol predseda SNS Ján Slota.

Aj vtedy mali podobnú vzorku ako teraz, z vyše 13-tisíc študentov nad 15 rokov sa simulovaných volieb zúčastnilo vyše šesťtisíc.

Bodoval aj Slota. Čo ich to učia v škole?

Na konci roka 2014 potom v simulovaných komunálnych voľbách stredoškolákov v Žiline vyhral Ján Slota (vtedy SNS), tam však už bola vzorka výrazne nižšia.

V iných mestách boli študentské voľby bližšie k realite a napríklad v Košiciach vyhral primátor Richard Raši (Smer) a v Trnave Peter Bročka, ktorý sa tiež naozaj stal primátorom.

„Rozhodujú sa povrchne, na základe sympatií. Keby sa ich pýtali na program, zrejme by ho nepoznali,“ vraví Slosiarik.

Výber stredoškolákov je podľa neho výsledkom aj politickej socializácie na školách, toho, „v akom je asi stave náuka o spoločnosti, ako sa vychováva k pohľadu na spoločnosť, na demokraciu“.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie