Denník N

Kaník za kampaňou SDKÚ vidí peniaze Smeru, svoju stranu po voľbách premenuje

Ľudovít Kaník (1965). Narodil sa v Hnúšti, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Z ministerstva privatizácie sa dostal na post prezidenta Fondu národného majetku, neskôr sa stal ministrom práce. Bol predsedom DS. Po splynutí s SDKÚ bol v Dzurindovej strane. Po zmene vedenia, keď sa dostal do čela Pavol Frešo, najskôr založil platformu a potom odišiel z SDKÚ a založil stranu Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník. Býva v Banskej Štiavnici. Je ženatý a má tri deti. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľudovít Kaník (1965). Narodil sa v Hnúšti, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Z ministerstva privatizácie sa dostal na post prezidenta Fondu národného majetku, neskôr sa stal ministrom práce. Bol predsedom DS. Po splynutí s SDKÚ bol v Dzurindovej strane. Po zmene vedenia, keď sa dostal do čela Pavol Frešo, najskôr založil platformu a potom odišiel z SDKÚ a založil stranu Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník. Býva v Banskej Štiavnici. Je ženatý a má tri deti. Foto N – Tomáš Benedikovič

Fico v roku 2002 pochopil, že mu ušla vláda o chlp len preto, lebo mu odišlo šesť percent s inými ľavicovými stranami. Toto by si mala uvedomiť pravica, hovorí Ľudovít Kaník.

V roku 2002 vyzval ako predseda Demokratickej strany krátko pred voľbami voličov, aby volili SDKÚ a nie jeho stranu. SDKÚ to vtedy pomohlo vybudovať si náskok nad Smerom. Čo spraví v týchto voľbách so svojou novou stranou Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník, ktorá má zatiaľ mizivú podporu? Je to predčasná otázka, odpovedá Kaník.

V roku 2002 boli voľby, boli ste predsedom Demokratickej strany (DS), prečo ste sa vzdali a odporučili ste voliť SDKÚ?

Robili sme všetko preto, aby sme zdvihli percentá DS. My sme priniesli otázku daní do politiky, prišli sme s rovnou daňou, prišli sme so zmenou dôchodkového systému, zavedením 2. piliera, zrušením dedičskej dane a dane z prevodu nehnuteľností, to boli všetko naše produkty. Napriek všetkému sme sa nemohli odlepiť z dvoch-troch percent. Rozhodli sme sa odstúpiť, aby neprepadli hlasy. Ukázalo sa to ako múdre a štátnické. Bez tohto kroku by nebola druhá Dzurindova vláda. O tom som skalopevne presvedčený. SDKÚ vtedy predbehla nový Ficov Smer o dve percentá. Tri-štyri percentá sme dodali my. Bez nás by vládu zostavil Fico a neboli by reformy ani rovná daň, ani druhý pilier, nový zakonník prace, poriadok so zneužívaním sociálnych dávok, daňový bonus na dieťa, ani tatranský tiger. Slovensko by zostalo kvalitatívne na úrovni Bieloruska, kam smerovalo. Možno by sme neboli ani v NATO.

Stali ste sa potom ministrom práce.

Nedostal som to za to. Nič také nebolo dohodnuté.

Ministrom práce ste sa stali za trest? V SDKÚ ste určite nemali všetkých na svojej strane, možno si povedali: dajme sociálne veci Kaníkovi.

Určite, vystihli ste to presne, ale nebolo to dohodnuté. Rokovali sme predtým len o podpore dôchodkovej reformy.

V sídle Fondu národného majetku v Bratislave 9. novembra 1998 prevzal svoj úrad novovymenovaný prezident FMN ¼udovít Kaník /vpravo/. Na snímke "výmena stráží" medzi súèasným a odchádzajúcim prezidentom Štefanom Gavorníkom /v¾avo/ Foto: Ivan Majerský/TASR
V novembri 1998 sa stal prezidentom Fondu národného majetku. Foto – TASR

S kým? S Dzurindom?

Nie, s Ivanom Miklošom.

Boli ste si bližší?

On bol niekedy podpredsedom DS. Miki poslal Ivana, či by sme sa vedeli dohodnúť. Bola tam jediná dohoda, že budú presadzovať dôchodkovú reformu, ako sme ju mali v programe. SDKÚ ju nemalo. Ani rovnú daň, ani druhý pilier. Súhlasili.

Verili ste, že to aj urobia?

Takto som si otázku nekládol. Musel som veriť.

DS v podstate nemala veľa možností. Mali ste to spočítané.

Mohli sme ísť do volieb a získať peniaze za nejaké štyri percentá hlasov. O peniaze nám nešlo.

Ale nemuseli ste získať ani tri.

Teoreticky áno. Nebola to pre nás výzva ani cieľ. Výzva a cieľ bola dôchodková reforma, nový zákonník práce.

Kedy vám napadlo, že DS vtiahnete do SDKÚ? Boli ste relatívne skúsený politik na to, aby ste vedeli, že to znamená koniec.

Nie celkom. Nemusel a nebol. Po spoločnom roku, keď som bol ministrom, sme spolupracovali dobre a rozbehol som niektoré reformy…

Minister s prívlastkom sociálny netvor.

Až neskôr. Bola to Ficova marketingová nálepka.

Celkom dobrá, nie?

Pre jeho voličov určite, lebo sa chytila, ale nezakladala sa na skutočnosti. Fico vie dobre okydať človeka. Keď k tomu pomôžu aj pravicové médiá, lebo sa im to zdá strašne zábavné, lebo do Kaníka sa dobre kope, tak potom sa to rozšíri.

Boli ste vo vláde a…

Prijali sme nový zákonník práce, dôchodková reforma bola rozbehnutá, uvedomili sme si, že pravica sa má integrovať. Budúcnosť DS, aby zotrvala na scéne, bola v spojení so silnejšou stranou. Vznikla SDKÚ – DS a značka zostala zachovaná.

Rok 2003 na vláde - s Ivanom Miklošom a Mikulášom Dzurindom. foto - TASR
Rok 2003 na vláde – s Ivanom Miklošom a Mikulášom Dzurindom. Foto – TASR

Možno bolo riešením, keby ste ako predseda odišli k Mikulášovi Dzurindovi aj s vašimi vernými a DS by ste prenechali iným.

Nech umrie sama? To urobili všetci ostatní. Pre svoj individuálny záujem išli tam, kde videli na kariéru lepší priestor. Mikloš, Mišík, Kubovič… lebo pre nich to bolo výhodnejšie.

Aj Oľga Keltošová…

Odišla k Mečiarovi. Podobne som to mohol urobiť aj ja, ale chcel som sa stať súčasťou životaschopného veľkého pravicového celku spolu s ľuďmi, ktorých som reprezentoval ako predseda.

Čo zlomilo SDKÚ krk? Hovorilo sa o gorile, Mikuláš Dzurinda hovoril o pýche a nezvládnutí moci.

To, čo povedal Dzurinda, je pravda. Pýcha aj nezvládnutie moci. Myslím si však, že na pád sa zarábalo dlhšie. Spôsob, akým Mikuláš Dzurinda držal stranu v rukách, mal mnohé pozitívne stránky. S mocou vedel narábať, ale iné názory netoleroval. Hovoril, že toleruje, ale takého človeka skôr či neskôr zoťali.

Ako sa to dialo?

Príbehov je veľa. Ivan Šimko a ostatní, ktorí si dovolili povedať, že malo by to byť inak.

Hocikto, alebo iba tí, ktorí vyzerali na vyššie ambície?

Hocikto, kto bol na vyššom poste. Prezídium, poslanec, minister. Skupina okolo Martinákovej, minister Liška – všetkých zoťali. V Bratislave rozpustili celú krajskú organizáciu, kde bolo 90 percent slušných poctivých ľudí.

Povedali ste mu to niekedy?

Bol som jediný, kto mu to hovoril.

A prežili ste.

A prežíval som. Mnohí to nechápali. Všetci ostatní už boli mŕtvi, keď si dovolili nehlasovať s Mikulášom.

Charakterizujte váš vzťah. Vzájomne ste sa tolerovali, uznávali?

Väčšinou bol vzťah korektný. Pokiaľ to nenarazilo na Mikiho predstavu, ako sa veci majú robiť. Úplne som ho rešpektoval a plnil som úlohy, ktoré mi vyplývali z funkcie.

Myslíte si, že to príde tak prirodzene u predsedov vplyvných strán, že nadobudnú dojem, že ich riešenia sú…

Neomylné. Nie je to zákonité, ale stáva sa to často. Predseda býva pod tlakom, informácie sú filtrované a výrazne to ovplyvňujú povahové črty. Chce to veľkú silu, aby ste odolali všetkým nebezpečiam.

Bol Mikuláš Dzurinda autoritársky? Na verejnosti vystupoval demokraticky.

Bol autoritársky, a tak riadil aj stranu. Tí, ktorí tam bez ujmy prežívali (smiech), to vedeli a podľa toho sa zariadili. Neprotirečili. Niekedy skúsili, ale veľmi opatrne. Keď zistili, že nie je dobre, veľmi rýchlo sa opravili a povedali, že vlastne najlepšie je tak, ako hovorí Miki.

Inými slovami, hovorili to, čo on?

Presne. Súťažili v tom, kto povie v prezídiu to isté inými slovami. Chvíľu som tam sedel a zabával som sa na tom, ale dosť to naťahovalo čas. Niečo povedal a členovia považovali za potrebné sa prihlásiť a povedať to isté.

Dzurinda to nevidel?

Neviem. Videl – nevidel, musel to vytrpieť. Hlavné bolo, že bolo po jeho vôli.

Prišla zmena. Dzurinda odišiel. Niekde ste povedali, že ste od začiatku vedeli, že Frešo nie je dobrý kandidát na predsedu, napriek tomu ste odišli azda ako posledný z tvárí SDKÚ. Čo vás tam držalo tak dlho?

Do SDKÚ som prišiel s celou Demokratickou stranou a veril som v úspech toho projektu. Keď som videl, že sa to kazí, robil som všetko pre záchranu. Nie Freša, ale značky. To, že sa stal predsedom, bola chyba, nehlasoval som za neho. Zostával som do poslednej chvíle, lebo som sa snažil obrodiť stranu zvnútra.

To znie ako floskula. Hovorí to takmer každý a začali s tým komunisti počas revolúcie v 89.

Dalo sa to. Strana nemala zlý program.

Ale vnútorne sa vyprázdnila.

Áno, personálne, ale aj to sa dalo nahradiť. Priviedol som na debatu ľudí, ktorí boli známi mimo politiky a boli ochotní sadnúť si do podpredsedníckeho kresla. Noví ľudia vo vedení mohli stranu naštartovať. Stranu mohlo riadiť prezídium až do kongresu a nemuseli si vôbec všímať, čo trepe Frešo. Nebolo treba robiť amatérske palácové prevraty, navyše nepripravené. Poslednou šancou, aby značka nepadla úplne do blata, boli primárne voľby na nového lídra. Povedal som, že sa budem usilovať, ale Frešo zo strachu nevyhlásil voľby v rozpore so stanovami. Strana sa stala len eseročkou, ktorá spolupracuje s protistranou. Videl som, že nemá šancu na sebaobnovu.

Predseda SDKÚ Pavol Frešo s Ľudovítom Kaníkom. foto - TASR
Predseda SDKÚ Pavol Frešo s Ľudovítom Kaníkom. Foto – TASR

Hovorili ste, že strana mala hodnotu, že predseda nemá nijaké extra postavenie, že išlo niečo s tým urobiť. Chyba stanov?

Nie, to je demokratické. Predseda nie je absolutistický vládca.

Mikuláš Dzurinda si ich asi tak nenastavil.

Práve on si stanovy tak nastavil, ale on bol autoritou, ktorej sa nikto neodvážil protirečiť. Tí, ktorí posadili Freša na predsednícku stoličku, nedokázali sa uznášať v prezídiu a potom odišli, to všetko boli Dzurindovi chlapci. Boli zvyknutí, že predsedovi sa neprotirečí, aj keď rozpráva blbosti. Keď Frešo zabíjal čas prázdnym bľabotaním, nedokázali povedať: „Dosť, hlasujme.“ Boli naučení, že Miki musí rozhodnúť, a čakali, že to urobí Frešo. Ale Frešo nie je Miki.

Dzurinda si nikdy nevychovával nástupcu, alebo to mal byť Mikloš?

Asi nepripravoval nástupcu. Bola to jedna z chýb. Neviem, či to tak chcel, alebo sa to nejako pritrafilo. Ako keby mu vyhovovalo, že s ním odchádza a zaniká aj strana.

Strana je sama osebe taký neschopný organizmus, že nevie vyprodukovať spomedzi seba niečo šikovné?

Je to následok. Dzurinda nechal postupne stranu vyschýnať zvnútra tým, že likvidoval akýkoľvek názorový kvas. Potom tam zostali len prikyvovači. Predtým si všetci mysleli, že majú na šéfovanie, ale keď odišiel šéf, nevedeli to robiť. Nemali schopnosť ani odvahu priniesť novú ideu. Keď som mikrodaň priniesol pred tromi rokmi do SDKÚ, chcel som, aby sme to dali do programu a presadzovali ako novú odvážnu ideu. Ivan Štefanec po intrige zariadil, aby ma odvolali z postu predsedu klubu.

Voláte po zjednotení pravice. V jednom z rozhovorov ste povedali, že nebude treba dlho čakať, aby bolo jasné, či sa to podarilo. Znelo to optimisticky, ale nepodarilo sa. Akú časť viny za to pripisujete sebe?

Neviem, či môžem pripísať nejakú časť sebe. Presviedčal som opakovane všetkých. Vyhýbali sa, krútili sa, ale vytrvalo som ich presviedčal. Jasné, že bez Freša. Povedal som im, že keď sa dohodneme, vydám signál všetkým v SDKÚ, že je tu nové spoločenstvo, ktoré má budúcu parlamentnú silu. Preto som vytvoril platformu Demokratická skupina, aby sme ľudí prepojili, vytvorili sme komunikačné kanály. Voličský elektorát by sme z veľkej časti preniesli.

Dva percentá?

Aj dve-tri percentá sú dnes vzácne.

Matematický súčet pri koalícii nemusí fungovať.

Fungoval by, lebo veľa ľudí odišlo z SDKÚ vinou Freša. Väčšinou sú voličmi Siete, tam ich je najviac, ale nie sú spokojní. Keby videli alternatívu, volili by ju.

Vaša snaha o integráciu smeruje k jednej silnej strane?

Vôbec nie výlučne. Alternatív je viac.

Tak prečo má Smer absolútnu väčšinu?

Lebo spojil ľavicu. V tomto má Fico obrovský náskok. V roku 2002 pochopil, že mu ušla vláda o chlp len preto, lebo mu odišlo šesť percent s inými ľavicovými stranami. Toto by si mala uvedomiť pravica.

Keď sa vás pýtali, ako dopadnú voľby, povedali ste, že to záleží na tom, či sa pravica pred nimi dokáže spojiť. Nedokázala sa, takže ako dopadnú voľby?

Všetko nasvedčuje tomu, že pre pravicu zle. Obávam sa, že veľmi zle. Po voľbách sa musí pravica spájať.

2020? Ako povedal Dzurinda, zlomový rok?

Keď nebude 2020, povie sa 2024, ale mohlo to byť pokojne aj teraz. Ľudia, ktorí o tom mohli rozhodnúť, sa rozhodli zle. Ak to bude neúspech, nesú za to zodpovednosť.

Najprv ste zachraňovali SDKÚ, potom ste začali hovoriť o potrebe novej politickej strany, ale až po voľbách; nakoniec ste ju založili pred nimi. Mysleli ste to vážne, že až po voľbách?

Vtedy som si nevedel predstaviť, že to stihneme a že sa to dá, bolo to riskantné. Možno som sa trošku naštval a povedal som si, idem do toho.

Čo vás naštvalo?

Keď som videl, že sa to rúti do priepasti. Neexistovala jediná strana, ktorá by hovorila, že spájanie pravice je dobré. K tomu pribudla šikovná hra Smeru, ktorý pravdepodobne aj finančne podporuje niektoré malé pravicové subjekty. Majú za úlohu stiahnuť dve-tri percentá pravicových hlasov.

TIP?

TIP, ale obávam sa, že aj SDKÚ, lebo odkiaľ by mala peniaze na masívnu volebnú kampaň?

Od Smeru?

Odinakiaľ tie peniaze nemôžu pochádzať. Možno nie z centrály, ale inými cestičkami.

To je predstaviteľné?

Ale je. Prečo sa stal Mitrík šéfom Najvyššieho kontrolného úradu? Hlasovali za neho len Frešo a Smer. Keby ste boli na Ficovom mieste, urobili by ste to isté a hlasovali by ste za Mitríka. Jednou ranou by ste prefackali celú pravicu a zneistili by ste pravicového voliča.

Bratislava, 24.9. 2015. Ľudovít Kaník. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Považujete za korektnú zmienku o financovaní SDKÚ Smerom pred voľbami bez dôkazu?

Je to logická úvaha. Dôkaz nemám, ale tá strana nemá iný zdroj financovania. Niekto im dáva peniaze a musí mať na to dobrý dôvod. Kto dá obrovské peniaze jednej dvojpercentnej strane, hoci predtým bola zadĺžená po uši?

Predpokladáte, že získate päť percent?

Makáme na tom, robíme všetko, aby sa tak stalo.

Robíte všetko pre to, ale váš reálny odhad je…?

To teraz nebudem robiť, ešte je veľa premenných.

Predpokladám, že ho máte.

Odhadovať nebudem, vieme, čo chceme. Máme 25 percent nerozhodnutých. Budeme sa snažiť, aby sme boli dobrou alternatívou pre nerozhodnutého pravicového voliča. Sme pravicová strana, nehanbíme sa za to, máme dobrý program. O reformách len nerozprávam, viem ich aj uskutočniť.

Samozrejme, ale volič si môže povedať: nechceli ste pravicovú koalíciu, tak budete mať o niekoľko percent menej.

Napadnúť mu to môže, ale bol by to drahý „truc-podnik“. Stojí to veľa peňazí. Sponzori sa nám nevrhajú do náručia. Na moje pomery je to veľa peňazí…

Veľa je koľko?

No, 50-tisíc je už v tom a pre mňa sú to obrovské peniaze. Viac sily už nemám, dúfam, že spolukandidáti priložia.

Spolu by to malo byť koľko? Stotisíc?

Ani sto, na rozdiel od miliónov, ktoré investujú iní. Budeme za päťdesiatkou, ale ďaleko od stovky.

Hovorili ste o programe. Azda najzaujímavejšou a ťažiskovou je ekonomická časť. S kým ste ju pripravovali?

Konzultoval som s viacerými ekonómami, ale je to zhrnutie mojich nápadov, na ktorých pracujem dlho.

Sľubujete zníženie odvodov o 17 percent, rovnú daň 15 percent, a čo nie je tak celkom štandardné pre všetky politické programy, píšete aj, odkiaľ ich zoberiete. Mikrodaň 0,1 percenta z bezhotovostných platieb. Kde ste na to prišli?

Prišiel za mnou jeden človek asi v roku 2002 v Dolnom Kubíne a vysvetľoval mi svoju predstavu o podobnej dani. Díval som sa na to skepticky. Potom som to prepočítal, upravil a čoraz viac sa mi tá myšlienka páčila. Ponúkol som to SDKÚ, ale narazil som.

V čom je váš ekonomický projekt nový? Dokonca ste povedali, že je unikátny na celom svete.

Je to nový systém. Väčšina transakcií sa deje bezhotovostne a trend bude pokračovať. Umožňuje to jednoduchým spôsobom odlúpnuť maličkú čiastočku z platieb. Stačí jedna desatina, aby sa vytvoril zaokrúhlene balík dve miliardy, a to je suma, ktorá sa rovná objemu desiatich percent odvodov. Najväčšia časť pôjde z bankového sektora a ľudia nezaplatia nič. Keď sa znížia odvody, narastú výrazne čisté mzdy zamestnancom a znížia sa náklady zamestnávateľom, čo zlepší situáciu na trhu práce a výrazne podporí rast ekonomiky.

Ako si vysvetľujete, že s tým ešte nikto neprišiel?

Najlepšie veci sú jednoduché, ale jednoduché sú, až keď niekto na to príde. Keby sa toto aplikovalo celosvetovo alebo celoeurópsky, zmenila by sa distribúcia bohatstva v prospech strednej a nižšej príjmovej vrstvy. Je to jednoduchý, ale férový systém.

Banky sa proti tomu postavia.

Určite, lebo v celkovom objeme sú to stovky miliónov alebo miliardy, ale určite nezbankrotujú.

Možno zvýšia poplatky klientom.

Trh ich limituje, nemôžu to hnať do extrémov.

Zvyšovať platy chcete v zdravotníctve, v školstve, citujem: chcete vytvoriť predpoklady na stopercentné zvýšenie platov počas štyroch rokov. To znie ako úplné sci-fi.

Nie je. To je otázka priorít. Ak je vzdelanie naozaj prioritou, nebudú dobrí učitelia, ak ich nezaplatíte.

Tomu rozumieme, ale stopercentné zvýšenie platov? Vytvorenie predpokladov neznamená zvýšenie platov.

Pomenujem predpoklady. V prvom rade je to reforma daní a odvodov. Vytvorí nové zdroje. Dá sa to, veď Fico už teraz sľubuje 25-percentné zvýšenie platov.

Ale počas štyroch rokov, čo je približne šesť percent za rok.

Dá sa to. Viacerí analytici tvrdia, že dnes sa vyše 30 percent rozpočtu rozkradne alebo vyletí komínom…

V justícii navrhujete zaviesť prvky anglosaského systému, napríklad porotu pri najzávažnejších trestných činoch…

To je to, čo ľudia poznajú najviac z filmov, ale je tam mnoho iných vecí.

Ako si to predstavujete?

Málokto vie, že je len na sudcovi, či a ktorého svedka predvolá. Keď nechce, nepredvolá. V anglosaskom systéme predvolávajú svedkov obžaloba a obhajoba. Toto urýchli súdny proces.

Určite urýchli? Môžu predvolať sto svedkov.

Určite urýchli. Ďalšou vecou je, že by mohol každý – aj jednotlivec, nielen prokuratúra – podať kvalifikovanú žalobu. Nevymýšľame nič nové. Tento systém funguje efektívne v mnohých krajinách.

Píšete o častiach anglosaského systému. Fungoval by aj takýto skrížený s naším?

To už je otázka na odborníkov. Možno ho treba prebrať celý, to nech rozhodnú odborníci. Na čom sa zhodneme všetci, je, že náš terajší nie je efektívny a nefunguje.

A čo zdravotníctvo?

Ide o to, ako naliať viac peňazí do zdravotníctva bez toho, aby sme pýtali od ľudí. My budeme pýtať ešte menej. Systém financovania zdravotných poisťovní je nastavený zle. Netreba zakázať zisk, ale treba jasne stanoviť presným percentom, z čoho sa bude tvoriť, tak ako je to pri dôchodcovských správcovských spoločnostiach. Hovoríme o stovkách miliónov, ktoré by mohli ísť do zdravotnej starostlivosti, do výkonov, platov sestričiek a lekárov. Treba tiež odstrániť nespravodlivosť v platbách za poistencov. Štát platí za svojich 4,16 a všetci ostatní 14 percent. Rovnaká výška pre všetkých znamená, že by sa znížila výška zdravotných odvodov pre pracujúcich o polovicu, čo by hneď zvýšilo ich príjmy.

Na reformy potrebujete mandát od voličov. Pri pohľade na kandidátku ste politicky známy vy, exminister Šagát a herec Greššo. Odkiaľ pramení váš optimizmus?

Nenazval by som to optimizmom. Hovorí sa: dajte hlasy stranám, ktoré majú väčšiu šancu dostať sa do parlamentu. Ale dáte hlasy strane, ktorá je len prázdna škrupina a jej poslanci nič neprinesú?

Momentálne máte v prieskumoch 0,1, niekedy 0,3 percenta. Stále je to málo. Ešte je tu jedna vec. Okrem Mojsejovej, Kollára, Kotlebu a v minulosti Hlinku žiadna strana neniesla meno vodcu. Celkom to vyrušuje. Prečo?

Aj mňa to vyrušuje. Nebol to môj zámer, ale je to pragmatická nevyhnutnosť. Nedostatok času na to, aby sa stal názov novej strany známy. Je to len do volieb. Po voľbách dáme meno preč. Sme strana pre umiernených konzervatívcov aj liberálov. Miki Dzurinda niekedy hovoril o SDKÚ, že je to strana pre tých, čo sú v kostole aj pred kostolom. Presne to platí aj o nás.

Môže sa stať, že sa vzdáte pred voľbami a odporučíte vašim voličom, aby odovzdali hlas niekomu inému? Komu?

Je to veľmi predčasná otázka. Nezaoberáme sa touto úvahou, lebo veríme, že získame dôveru ľudí. Tých, ktorí chcú voliť poctivú pravicovú stranu, ktorá sa za svoju pravicovosť nehanbí, ale je na to hrdá a prináša zásadné reformy na zlepšenie života ľudí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie