Poslanec Hlasu a exnovinár Migaľ: Gašpara by bolo v SIS škoda, Smer by prišiel o dobrého poslanca (+ video)

Samuel Migaľ (41) vyštudoval Fakultu masmediálnej komunikácie v Trnave, dvadsať rokov pôsobil ako reportér v televízii Joj.

V roku 2023 kandidoval za Hlas z 28. miesta kandidátky, poslancom sa stal ako prvý náhradník, je podpredsedom branno-bezpečnostného výboru. V rozhovore hovorí:

• či koalícia znížením trestov nepodnieti vyššiu kriminalitu;
• či s Tiborom Gašparom hovoril o lustrácii svojej rodiny;
• koho v parlamente považuje za kút hanby;
• prečo o ňom Matovič hovorí, že pracoval pre SIS;
• ako vníma Dankove ataky voči Petrovi Pellegrinimu.

Čo vás ako bývalého novinára od vstupu do politiky najviac prekvapilo?

Už len vstup do rokovacej sály, kde som ako novinár prístup nemal, bol pre mňa niečím veľkolepým. Je pocta byť poslancom Národnej rady; túto inštitúciu si veľmi vážim aj napriek tomu, že tam veľakrát vidíme výlevy, ktoré na pôdu národného parlamentu nepatria. Dvadsať rokov som pôsobil ako novinár v hlavnom spravodajstve komerčnej televízie, no k politike som mal vždy blízko, pretože som pokrýval mnoho politických tém, káuz a udalostí, či už na Slovensku, alebo v zahraničí.

Celé video s poslancom Hlasu Samuelom Migaľom (Autori: Dušan Mikušovič, Martina Koník)

Preto to pre mňa až taká veľká zmena nebola. V každom prípade je pre mňa veľmi zaujímavé pozerať sa dnes z druhej strany na to, ako prebiehajú rôzne politické dohovory, rozhovory a debaty. Či už v zákulisí, alebo potom v samotnom pléne.

Platí pravidlo, že je to často oveľa banálnejšie, ako si novinári predstavujú? A že mnohé veci, ktoré sa udejú, nie sú výsledkom tajných sprisahaní, ale často vecou náhody?

Je to presne tak. Zatiaľ som v politike veľmi krátko, ale vnímam, že niekedy je to naozaj náhoda. Možno to v pléne zatiaľ nevidieť, ale verím, že časom príde aj ku kompromisom medzi rozumnou časťou opozície a koalíciou a do vládnych návrhov, ktoré sa v konečnom dôsledku pretavia do zákona, sa dostanú aj rozumné nápady zo strany opozície. Mne sa páči, keď dokážeme medzi sebou slušne komunikovať. Toto je pre mňa veľká výzva, slušne komunikovať so slušnými poslancami, ktorí v pléne sedia. A je ich tam dosť.

Koho z opozície si najviac vážite?

Ťažko povedať, nechcel by som na niekoho zabudnúť alebo niekoho uraziť, ale naozaj je tam veľa odborníkov, ktorí prišli z rôznych oblastí a majú za sebou rovnako ako ja dlhú profesionálnu kariéru. Niektorí sa jej ešte venujú popri politike. Ja som sa logicky ako novinár svojej profesii ďalej venovať nemohol. V každej jednej politickej strane by som našiel človeka, ktorého si vážim.

Zatiaľ to na dohodu medzi opozíciou a koalíciou nevyzerá. Prebieha pomerne ostrý súboj o podobu Trestného zákona a o tom, či bude zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry. Ak by ste ako novinár mali o tomto politickom konflikte referovať, čo by ste určite dali do svojej reportáže a čo vám chýba v reportážach, ktoré sú teraz v televízii?

Popravde nestíham veľmi sledovať televízne spravodajstvo, pretože sa venujem poslaneckej práci. Možno mi chýba viac priestoru pre pohľad zo strany koalície – teda prečo vlastne k zmenám dochádza – či pohľad na to, že opozícia síce má právo na obštrukciu, ale dostali sme sa do situácie znefunkčnenia parlamentu. To už hraničí naozaj so samotným chodom štátu. Videli sme to pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, na ktorý je krajina naviazaná. Samozrejme, nechcem novinárom radiť, vedia, ako si majú robiť svoju prácu, ale možno by som sa viac venoval tomu, či je obštrukcia opodstatnená a či prinesie efekt, ktorý od nej opozícia očakáva.

Nenabehla si koalícia na opozičnú obštrukciu sama, keď sa rozhodla, že Úrad špeciálnej prokuratúry bude rušiť v skrátenom legislatívnom konaní?

Zo skráteného legislatívneho konania sa stala debata, ktorá z neho urobila superdlhé legislatívne konanie. Možno keby to išlo v riadnom legislatívnom konaní, tak by debata nebola taká dlhá, ako je teraz. Ale to nie je o skrátenom legislatívnom konaní. Je to hra zo strany opozície – a my to, samozrejme, vieme –, aby nedošlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry alebo aby sa rušenie čo najviac oddialilo, aby došlo k presahu tejto témy do prezidentskej kampane. Chápeme to ako taktiku. Každé politické spektrum má nejakú taktiku, má právo na obštrukcie. My sme sa rozhodli, že sa na obštrukcii podieľať nebudeme, a tak v pléne diskutuje len opozícia.

Ešte jedna otázka pre bývalého novinára. Akú váhu by ste v spravodajstve dali opozičným protestom? Ako významné vo vašich očiach sú?

Ja som sa ako novinár zúčastnil na mnohých protestoch. Rešpektujem tento inštitút vyspelej demokracie a som rád, že je. Ľudia môžu slobodne vyjadriť svoj názor a ja to akceptujem. Ale vždy sa snažím pozerať aj za roh a vidieť to, čo za protestami v skutočnosti je.

A čo za nimi je?

Keď sedíte v parlamente, vidíte tam ľudí, ktorí boli v minulosti blízkymi spolupracovníkmi Daniela Lipšica. V čase, keď sa lámal cez koleno celý proces voľby špeciálneho prokurátora. Aj z môjho pohľadu bola špeciálna prokuratúra v tom čase spolitizovaná. Teraz sledujeme, že sa osud špeciálnej prokuratúry prenáša na ulicu a stáva sa témou nielen ľudí, ktorí boli blízki spolupracovníci Daniela Lipšica – myslím tým stranu OĽaNO a Igora Matoviča –, ale aj Progresívneho Slovenska.

My sme išli do volieb s tým, že chceme, aby Daniel Lipšic skončil vo funkcii. Predseda Peter Pellegrini dokonca hovoril, že je za to, aby špeciálna prokuratúra ako inštitúcia skončila, pretože naplnila svoje historické poslanie. Ak bol Hlas potenciálnym partnerom aj pre PS, SaS a KDH, potom sa dostávate do myšlienkovej a názorovej konfrontácie, či to tieto strany naozaj myslia vážne, pretože náš názor na špeciálnu prokuratúru poznali.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v povolebných rozhovoroch vždy hovoril, že rušenie ÚŠP by bolo pre nich červenou čiarou a že by na to nikdy nepristúpili.

My si za naším názorom stále stojíme. Možno to bol práve jeden z dôvodov, prečo nevznikla koalícia, o ktorej sa hovorilo, pretože sme presvedčení, že Daniel Lipšic sa nikdy nemal stať špeciálnym prokurátorom.

Pýtal som sa na súčasné opozičné protesty aj preto, lebo som sa vás chcel spýtať, či si spomeniete, čo ste napísali na Facebook 16. marca 2018, keď desaťtisíce ľudí zaplnili ulice na protestoch Za slušné Slovensko.

Vy to asi dnes viete lepšie, keďže ste sa pripravovali.

Citujem: „Zimomriavkové zábery.“ To boli protesty, ktorých oficiálnou požiadavkou bolo vytvorenie novej vlády na základe predčasných volieb, teda pád Roberta Fica. Nie je to trochu v rozpore s vašou súčasnou pozíciou?

Nemyslím si, veď koniec koncov vláda Roberta Fica padla a do pozície lídra nastúpil Peter Pellegrini. Vtedy som začal vnímať predsedu Pellegriniho ako politika, ktorý dokázal upokojiť rozpoltené Slovensko. Tieto veci vnímam citlivo, pretože som pracoval aj na pokrývaní udalostí okolo vyšetrovania vraždy Jána a Martiny. A vnímal som ako veľkú vec, že za vlády Petra Pellegriniho bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyšetrená.

Poďme k Trestnému zákonu, rozdeľme si tému na proces a obsah. Súhlasíte s koaličným postojom, že zrušiť ÚŠP a zmeniť trestné kódexy treba v skrátenom konaní preto, aby sa zabránilo porušovaniu ľudských práv?

Ešte v minulom volebnom období som sa ako novinár rozprával s vtedajším ministrom spravodlivosti Karasom o podstate Úradu špeciálnej prokuratúry. Mali sme celkom zaujímavú debatu, ktorú som nestihol spracovať, ale dobre si pamätám, že on sám už vtedy hovoril o tom, že v prípade, že na Slovensku bude dobre fungovať prokuratúra ako taká, špecializovaný útvar, akým je Úrad špeciálnej prokuratúry, nepotrebujeme.

A čo sa týka samotného Trestného zákona, nejde len o porušovanie ľudských práv, ale je to veľmi podstatné, lebo stále sú ľudia, ktorí sú zadržiavaní vo väzbe, majú byť trestaní podľa starého Trestného zákona, často drakonicky, napríklad za drogovú trestnú činnosť. Keď máme mastičkára z Hlohovca, ktorý za výrobu konopných mastí príde o celý majetok, ktorý nenadobudol trestnou činnosťou, to nie je v poriadku. Robíme z neho bezdomovca.

Úprimne, je motiváciou koalície meniť Trestný zákon prípad mastičkára? Lebo ja som nevidel žiadnu tlačovku Roberta Fica, na ktorej by sa venoval konopným väzňom.

Videl som časť tlačovky Roberta Fica, kde prišiel so závažnou informáciou, že tu mali byť selektívne vyšetrované trestné činy. Povedal som to už pred časom, ja som poslancom za stranu Hlas – sociálna demokracia, ja so stranou Smer nemám ani historicky nič spoločné.

Rozhodne nie je mojím záujmom, aby tu nejaké trestné činy, ktoré boli vyšetrované – a možno stále bežia –, boli zametané pod koberec. Práve naopak. My sme od začiatku tvrdili: padni, komu padni. Ale ak to má padnúť na stranu ľudí, ktorí boli alebo sú označovaní za „našich ľudí“, bol by som rád, keby takéto isté pravidlo platilo aj na tú druhú stranu. Verím, že aj obvineniami, o ktorých hovoril minulý týždeň Tibor Gašpar, sa niekto začne zaoberať.

Nespochybňujem princíp „padni, komu padni“, veď to je samozrejmé. Ale nielen zo strany Smeru, ale aj Hlasu sa ako dôvod zmeny trestných kódexov v zrýchlenom konaní opakuje údajné porušovanie ľudských práv a rozsudky Ústavného súdu. No na výzvy opozície koalícia neprezrádza, ktoré konkrétne rozsudky myslí. A skrátené konanie možno robiť len vtedy, ak hrozí porušovanie ľudských práv či značné hospodárske škody.

Nie som ústavný ani trestný právnik, aby som to dokázal definovať. Občas uvádzam ako príklad prípad bývalého ministra vnútra, dnes ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorému sa ministerstvo spravodlivosti muselo ospravedlniť. Pokiaľ viem, on odškodné nežiadal, ale do budúcna môže odškodňovanie ľudí, ktorých práva boli porušené, spôsobiť značnú škodu. Ale ono to nie je len o porušovaní ľudských práv, ale je naozaj veľmi potrebné, aby sa znížili tresty.

Prečo?

Jednak sa zrovnoprávňujú s legislatívou Európskej únie, takáto bola požiadavka – vyplynula už aj počas minulého volebného obdobia. Zároveň treba povedať, že i keď sa jemne znižujú horné sadzby, sudcom zostane škála, na ktorej môžu rozhodovať. Trestná sadzba pri škode do 35-tisíc eur dáva sudcovi možnosť, aby prípad posúdil tak, aby niekto mohol škodu zaplatiť, pretože to nie je až taká vysoká výška škody. Nad 35-tisíc eur je škoda vysoká, vtedy sa pri opakovaní môžu použiť vyššie tresty. Potom môžu právnici a odborná verejnosť hovoriť o tom, na akej hranici sú tresty prípustné pre to, aby sa páchateľ dokázal napraviť.

Opozícia aj ľudia z polície vám vyčítajú, že v prípade zjemnenia sadzieb bude možné aj pri škode 35-tisíc eur ukladať podmienku a tresty nebudú mať odstrašujúci účinok, čo bude mať za následok zvýšenie kriminality. A tak sa v dôsledku toho, že sa zjemnia tresty pre oligarchov, politikov či funkcionárov spojených s bývalou vládou, zjemnia tresty aj pri inej trestnej činnosti. Až tak, že situácia bude motivovať ľudí páchať trestné činy. Nemáte z toho obavy?

Nemám. Opozícia sa snaží navodiť pohľad, že celá táto problematika je čierno-biela. Nie je. Každý jeden prípad je individuálny. Pokiaľ raz máte škodu do 35-tisíc, niekto sa z toho vyplatí a spácha to znovu, tak už je to opakovaný trestný čin, už do toho vstupuje recidíva. Nepozerajme sa teraz na to, že to nebude mať odstrašujúci účinok, ale aj optikou toho, že jeden väzeň stojí štát ročne 21-tisíc eur. Táto novela dáva oveľa širšiu možnosť na využívanie alternatívnych trestov, či už povinnej práce, monitorovacieho náramku a podobne. A na konci reťazca je vždy sudca, nezávislý súd. Je tam prvý stupeň, druhý stupeň a tak ďalej. Ten má právomoc rozhodnúť, aký bude trest.

Ale budú ho obmedzovať trestné sadzby. Použijem príklad, ktorý spomenul bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko, teda policajt, ktorý bol v zbore 25 rokov: „Ak dnes niekto ukradne auto v hodnote 35-tisíc eur, hrozí mu trest tri až desať rokov, po novom to bude nula až dva roky, to znamená, že sa to vybaví podmienkou a takíto páchatelia nepôjdu do basy.“ A dodáva, že ak prejde takýto návrh trestného zákona, bude ohrozená bezpečnosť štátu a občanov krajiny, lebo trestný zákon bude výhodný pre páchateľov.

Rozumiem jeho argumentácii, rozpoloženiu a postaveniu, ale opakujem, pokiaľ tu niekto ukradne auto a hrozí mu drakonický trest, tak z nášho pohľadu bude jednoduchšie, ak bude súdený podľa nového trestného zákona. No ak to bude recidivista alebo člen organizovanej skupiny, už sa naňho vzťahuje prísnejší trest. Tento príklad sa zámerne používa na to, aby sa spochybňovala novela trestného zákona, ale nemôžeme sa na to pozerať iba týmto pohľadom. Každý prípad má široké spektrum okolností. Ak nejaký vagabund ukradne auto, prizná to, bude uplatňovať účinnú ľútosť, vyplatí sa z toho, tak áno, dostane podmienku. V prípade, že to zopakuje alebo sa dá do partie s ľuďmi, ktorí budú pokračovať v takejto činnosti, určite sa naňho vzťahuje prísnejšia sadzba.

Vravíte, že pán Daňko na príklade s autom spochybňuje nový trestný zákon. Niekto môže, naopak, povedať, že upozorňuje na nezamýšľané dôsledky, ktoré zmena môže mať.

Netvrdíme, že zákon je dokonalý. Aj tento zákon sa uvedie do praxe, a ak bude ukazovať potrebu novelizácie, je na to legislatívny proces, ktorým sa tieto veci dajú postupne dorábať. Som presvedčený, že bez obštrukcie, ktorá teraz v parlamente prebieha, by bola o zákone riadna debata. Verím tomu, že minister spravodlivosti nie je ani hluchý, ani slepý a dokázal by akceptovať odborné pripomienky aj zo strany opozície.

Ale veď nato je štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré má možné riziká odstrániť. Ak by bol trestný zákon predložený štandardne, riadna debata by bola.

Súhlasím. Ale na druhej strane, koalícia sa dohodla, že to bude robiť v skrátenom legislatívnom konaní, reálne sme sa dostali do super dlhého legislatívneho konania. Za seba vám môžem povedať, že keby v parlamente nebol ten kút hanby, ktorý tam sedí, tak aj debata medzi koalíciou a opozíciou by vyzerala inak.

Kút hanby je OĽaNO?

Áno.

Zmeny sa netýkajú len drobnejších trestných činov, ale aj veľkej majetkovej trestnej činnosti. Niektorí odborníci a politici upozorňujú, že aj pri veľkých škodách, spáchaných na štáte – či už vo forme korupcie, alebo podvodov – môže ľuďom, ktorí zdefraudujú 700-tisíc eur, hroziť trest tri až sedem rokov. A teda možná podmienka. To naozaj nemusí ľudí, ktorí chcú okrádať tento štát o státisícové sumy, odrádzať od toho, aby to robili.

To je naozaj maľovanie čerta na stenu. Tak ako vás považujem za slušného človeka, ani ďalších ľudí nevnímam okamžite ako nejakých podvodníkov, ktorí by išli defraudovať peniaze. A opäť opakujem, stále je na konci reťazca sudca. Naše súdnictvo považujem za dobre nastavené, dôverujeme našim súdom. Keď sa na konci dňa sudca rozhodne, tak podmienku uložiť nemusí. Ale môže. Je to na okolnostiach trestného činu.

Považujete za štandardné, že spoluautorom trestných kódexov boli aj advokát David Lindtner, obžalovaný v kauze Víchrica, či štátny tajomník, pán Pavol Gašpar, ktorého otec čelí obžalobe v kauze Očistec? Nie je tam konflikt záujmov?

Ja som nebol pri príprave trestného zákona. Keď si náš koaličný partner vybral týchto odborníkov, tak to pripravil s týmito odborníkmi. Ja to nijakým spôsobom spochybňovať nebudem.

Nie je neštandardné, že obžalovaní ľudia sú autormi trestných kódexov?

Ja ich nijakým spôsobom obhajovať nebudem, lebo do ich káuz podrobne nevidím. Ale stále tu platí prezumpcia neviny. Sú to ľudia, ktorí sa venujú advokátskej alebo profesionálnej právnej praxi. Ak by som aj mal nejaké pochybnosti, pokiaľ sa riadime pravidlami právneho štátu, títo ľudia sú nevinní, lebo neboli odsúdení. Na konci dňa to bude súd, ktorý o ich vine rozhodne. Potom môžeme diskutovať, či to bolo v poriadku alebo nebolo.

Nespochybňujem ich nevinu aj sa na nich pozerám ako na nevinných. Na druhej strane práve teraz sú procesne v postavení, že sa ich týka nejaké trestné konanie, a zároveň pracujú na trestných kódexoch. Konflikt záujmov majú teraz, bez ohľadu na to, či budú odsúdení.

To by ste sa asi museli pýtať ich. Oni by vám priamo argumentovali, prečo sú ich kauzy neopodstatnené. Ja ich naozaj obhajovať nebudem. Ja som v tomto prípade politik a politicky vnímam to stanovisko, ktoré je momentálne na stole.

Premiér Robert Fico naďalej hovorí, že najlepším kandidátom na riaditeľa SIS by bol Tibor Gašpar. Hlas, zdá sa, to naďalej odmieta. Je v koalícii dohoda, že bez súhlasu strany Hlas Tibor Gašpar SIS nepovedie?

Ja už som sa opakovane vyjadril k Tiborovi Gašparovi, máme veľmi korektnú spoluprácu, on ako predseda branno-bezpečnostného výboru, ja ako podpredseda. Vnímam pána Gašpara ako veľmi komunikatívneho, slušne vystupujúceho človeka, ktorý má vecné argumenty. Myslím si, že náš koaličný partner by v prípade, že by Tibor Gašpar odišiel do spravodajskej služby, prišiel o veľmi silného poslanca v parlamente. Ja by som bol veľmi rád, keby Tibor Gašpar v parlamente zostal.

To je dôvodom, prečo by nemal byť riaditeľom SIS? Lebo je dobrým poslancom parlamentu?

Myslím si, že áno.

Bývalý riaditeľ finančnej spravodajskej jednotky NAKA Pavol Vorobjov sa vlani priznal k nezákonným lustráciám desiatok novinárov, ktoré mu podľa pôvodnej výpovede zadal Tibor Gašpar. Vorobjov spísal aj úradný záznam o tom, že sa lustrácie dejú na pokyn nadriadeného. Podľa súdu sa získané informácie odovzdávali Norbertovi Bödörovi. Medzi lustrovanými novinármi ste boli aj vy. Nie je to zvláštna osobná pozícia? Vedeli ste, že ste boli lustrovaný v systéme, kde hral rolu Tibor Gašpar, a teraz spolu sedíte na bezpečnostnom výbore?

Samozrejme, nebolo to nič príjemné, vidieť svojho „rodinného pavúka“, ktorý sa mal nájsť na USB kľúči u Mariána Kočnera. Prešiel som si celou tortúrou, ktorá prebiehala okolo vyšetrovania Pavla Vorobjova. Bola to aj jedna z prvých otázok, ktoré som položil Tiborovi Gašparovi, keď sme sa stretli v Národnej rade pri zložení sľubov.

Ako reagoval?

Povedal, že mi k tomu povie ešte nejaké zaujímavé veci, ale popravde sme sa k tomu ešte nedostali. Ja sa aj ďalej budem pýtať, aké to boli okolnosti. Je fakt, že nielen ja, ale aj ostatní novinári sme boli na USB kľúči, ktorý sa za nejakých okolností našiel u Kočnera. Na druhej strane som sa zamýšľal, ako je možné, že sa takýto kľúč u Mariána Kočnera našiel až po niekoľkých domových prehliadkach. Prečo sa nenašiel skôr? Kto ho tam dal, akým spôsobom? Vyvoláva to množstvo ďalších otázok, ktoré doteraz nemám zodpovedané. Jednou z nich je aj to, či naozaj pán poslanec Gašpar – vtedy policajný prezident Gašpar – bol ten, ktorý zadával konkrétne mená. Ani vo výpovedi pána Vorobjova nič také neodznelo.

Vorobjov výpoveď zmenil, ale na začiatku hovoril, že lustrácie robil na príkaz Gašpara.

No nikde som nezachytil, že by Tibor Gašpar dával konkrétne mená.

Máte nejaké alternatívne vysvetlenie, ako by sa to stalo?

Nemám a nechcem šíriť nejaké špekulácie.

Za tretej vlády Roberta Fica došlo k situácii, že cez vedenie polície či Tibora Gašpara mali prístup k bezpečnostným orgánom štátu osoby, ktoré ho mať nemali. Nie je to problém?

Dnes sa ukazuje, že napríklad kajúcnik Slobodník nebol človek, ktorý hral len na jednu stranu. Zaujímali by ma ďalšie veci. Prekvapila ma správa, že mal existovať spis na Igora Matoviča a že sa s ním obchodovalo. Doteraz sme nevideli žiadne vyšetrovanie. Je tam strašne veľa otáznikov. Aj ja mám pochybnosti a veľa nezodpovedaných otázok, ale myslím si, že ešte na to príde čas. Vyšetrovanie stále beží. Verím, že dobehne normálne tak, ako by malo dobehnúť. Určite to neovplyvní to, že dochádza k personálnym výmenám v policajnom zbore.

Čítali ste Threemu? Z nej je snáď jasné, ako Kočner získaval informácie o novinároch.

Svojho času som ju čítal dosť intenzívne. Bola tu skupina ľudí, ktorá nejakým spôsobom fungovala, Marián Kočner získaval informácie a vplyv. Dlhodobo som ho považoval za veľký problém v našej spoločnosti. Bohužiaľ, systém fungoval tak, ako fungoval, a skončilo sa to tak, ako sa to skončilo. Som presvedčený, že aj toto bola jedna z vecí, prečo vznikla strana Hlas, aj prečo som v rámci svojej kariéry pokračoval tým, že som do Hlasu vstúpil.

Toto ma ľudsky zaujíma: mali ste pomerne nepríjemnú skúsenosť, ktorú vám v žiadnom prípade nezávidím. Videli ste svojho „rodinného pavúka“ u mafiána, právoplatne odsúdeného za podvod a doteraz obvineného z objednávky vraždy. Existuje minimálne prvotná výpoveď pána Vorobjova, že za tým stál Tibor Gašpar. Ako sa vám s ním robí?

Ja som s Tiborom Gašparom dlhodobo pracovne vychádzal a komunikoval na slušnej úrovni. Neviem, či ste mali možnosť v minulosti s ním priamo komunikovať. Ako s policajným prezidentom sa s ním spolupracovalo naozaj veľmi dobre. Nechcem to nejakým spôsobom zľahčovať alebo spochybňovať. Ľudsky ma prekvapilo, že som sa ocitol na tom pavúkovi. No keď už spomínate Threemu, nikde som nezachytil, že by Marian Kočner priamo komunikoval s Tiborom Gašparom. Vyšetrovanie stále beží a som naozaj veľmi zvedavý, ako dopadne.

Politici OĽaNO na čele s Igorom Matovičom vás v parlamente pravidelne obviňujú, že v čase, keď ste pôsobili v televízii Joj, ste zároveň boli legalizantom v SIS. Vy ste to viackrát popreli. Kde sa tá informácia vzala? Kde to Igor Matovič zobral?

Viem veľmi dobre, ako celá táto pseudokauza vznikla. Je to absolútny nezmysel, to môžem povedať hneď na začiatok. Neberiem to osobne, beriem to pragmaticky. Igor Matovič sa do mňa pustil po tom, čo som sa otvorene vyjadril, že súhlasím, aby bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a aby Daniel Lipšic nebol špeciálnym prokurátorom. Pretože som presvedčený, že sa ním nikdy nemal stať; tak ako som presvedčený, že sa ministrom vnútra nikdy nemal stať Roman Mikulec.

Preto Matovič prišiel s obvinením, že ste pracovali pre SIS, čo novinári nemôžu?

Okrem toho som v predvolebnej kampani spravil video o kaštieli v Turčianskej Štiavničke a o informáciách, že sa ľudia v tejto dedine pýtajú, či je naozaj pravda, že Igor Matovič a jeho manželka sú skrytými majiteľmi kaštieľa, ktorý sa tam rekonštruuje. Mne veľmi prekáža, že máme v politike „iks“ rokov človeka, ktorý používa pejoratívne výrazy typu „mafián“ či „naši ľudia“, no prvé, čo urobil, keď vstupoval do politiky, bolo, že prepísal celý svoj majetok na svoju manželku.

Spravil z nej bieleho koňa. Aj keď si ženy naozaj vážim, v tomto prípade ju nepovažujem za súkromnú osobu, ale za osobu verejnú. Igor Matovič sa veľakrát vyjadril, že spravuje jeho financie a majetky ich rodiny, a on sa tvári, že nič nemá. Je to politik, ktorý sa tu oháňa zavedením hmotnej zodpovednosti politikov, ale už tento jeho postup je neuveriteľne farizejský.

Možno by som k tomu pridal, že Igor Matovič počas rokov prišiel s tromi rôznymi verziami, prečo svoj majetok na manželku prepísal.

Aby sme sa vrátili k tvrdeniu, že pracujem pre SIS. Beriem to ako snahu Igora Matoviča o pomstu prostredníctvom mojej manželky. Totiž moja manželka dostala pracovnú ponuku od bývalého riaditeľa SIS, pána Pčolinského. Je to človek, s ktorým sa osobne poznám, jeho mama ma učila slovenčinu na strednej škole, pochádzame z jedného kraja. Komunikovali sme spolu a ukázalo sa, že zháňa hovorcu alebo hovorkyňu, pýtal sa ma, či o niekom neviem. Moja manželka má vyštudovanú masmediálnu komunikáciu a marketing, v minulosti pôsobila ako hovorkyňa v štátnych podnikoch. Nechcel som hovoriť za ňu, povedal som, nech sa porozprávajú.

A k tomu zrejme prišlo.

Manželka bola na pohovore, z ktorého odchádzala s dotazníkom na bezpečnostnú previerku. Ale keď sme si to doma rozobrali na drobné, ozvala sa vo mne moja novinárska profesia, navyše je tu história samotnej SIS… Poviem to jednoducho: z tej služby nikdy nič dobré nevyšlo. Preto sme sa rozhodli, že tam pracovať nepôjde. A odmietla to. Moja manželka nikdy spravodajskou dôstojníčkou ani ničím podobným nebola.

O ponuke a celom procese vedel vtedy môj šéfredaktor v televízii Joj. Podstatná vec, ktorú musím povedať: na stretnutí mojej manželky s riaditeľom SIS bol aj kajúcnik Boris Beňa; boli tam moja manželka, pán Pčolinský a pán Beňa. Zdroj úniku – keďže v prípade SIS sú personálne otázky utajovanou skutočnosťou – môžeme hľadať iba v jednej osobe. Čiže celé je to taká návratka, pomsta zo strany Igora Matoviča.

Video, ktoré ste spomínali na začiatku, o kaštieli v Turčianskej Štiavničke, tiež nebolo z vašej strany podložené dôkazmi. Vo viacerých rozhovoroch ste povedali, že ste nikdy netvrdili, že Matovičovci kaštieľ vlastnia. Vraj ste len kládli otázky. Rozumiem, že to nebola novinárska reportáž, ale predvolebné video. No máme v sebe nejaké princípy, a keď ste ako bývalý novinár nemali jednoznačný dôkaz, ktorý by spájal Igora Matoviča a jeho manželku s vlastníctvom toho kaštieľa, bolo šťastné to video zverejniť?

Ako ste povedali, bolo to predvolebné video. Neurobil som nič iné, než čo urobil Igor Matovič pred voľbami v roku 2020 – mám na mysli video z Cannes. Ani po jeho videách nedošlo k ničomu a nič z jeho tvrdení sa nepotvrdilo. Aj vy, keď dostanete nejaký tip, idete ho overiť, pracujete s otvorenými zdrojmi, ktoré sú však obmedzené, pretože nemáte prístup do všetkých registrov, ako majú štátne orgány. Jedným z motívov môjho predvolebného videa bolo, aby orgány činné v trestnom konaní preverili informácie, ktoré som pred jeho zverejnením aj potom dostal. Nechcem nikoho na nič nabádať, ale pokiaľ sú otázky, ktoré vyvolávajú spojitosť s týmto človekom, ktorý sa schováva za sukňu svojej manželky, myslím si, že by stálo za to, keby to niekto overil.

Ak by som ja dostal tip, išiel ho overiť, ale nepodarilo by sa mi to, lebo by som nemal prístup ku všetkým zdrojom a registrom, tak by som sa zháčil a neuverejnil to.

Pozrite, verejne som ohlásil, že nie som novinár, že odchádzam z redakcie v televízii Joj. Toto bolo video, v ktorom som kládol otázky, na ktoré som zo strany Igora Matoviča nedostal žiadne odpovede. Bola to verejná výzva, ale nech to každý berie, ako chce.

Predseda vašej strany Peter Pellegrini de facto potvrdil kandidatúru v prezidentských voľbách, ktorú mieni oficiálne ohlásiť 19. januára. Má vašu podporu?

Absolútnu. Už som opakovane povedal, že Peter Pellegrini je najvhodnejší kandidát. Ak sa stane prezidentom, tak to bude najlepší kandidát, akého kedy Slovensko malo.

Nemáte obavu o budúcnosť Hlasu bez „otca zakladateľa“?

Nemám. Viem si predstaviť, že by Peter Pellegrini – už nie ako exekutívny člen strany Hlas – zostal srdcom sociálny demokrat a tak vykonával funkciu prezidenta. Možno sa to technicky nedá, funkcia prezidenta je náročná, bol by veľmi vyťažený, čo sa týka domácej politickej scény, ale aj práce na zahraničnej politike. Som presvedčený o tom, že v predsedníctve Hlasu je veľa šikovných ľudí, na ktorých by sa dalo spoľahnúť, aby exekutívnu pozíciu po predsedovi Pellegrinim v prípade, ak by bol zvolený za prezidenta, zastávali.

Napríklad?

Zatiaľ nemám svojho favorita, kandidátov by asi bolo viac. Rešpektujem každého jedného člena predsedníctva Hlasu a myslím si, že sú to ľudia na správnom mieste.

Ak to však dobre chápem, Peter Pellegrini by mal z postu predsedu strany v prípade zvolenia za prezidenta odstúpiť.

Je to tradíciou, ale nie je to exaktne napísané v žiadnom zákone. Ani pani prezidentka Čaputová sa netají tým – a nedá sa to ani poprieť –, že v minulosti bola súčasťou Progresívneho Slovenska. Má blízko k svojej materskej strane a snaží sa byť nadstranícka. Myslím, že toto isté by platilo v bledočervenom, ak by sa stal Peter Pellegrini prezidentom. Nevidím v tom absolútne žiadny problém, asi by nastala rovnaká situácia ako pri pani prezidentke.

Otázka je, či by nastala alebo či by podľa vás určite mala nastať.

Je taká tradícia a nezachytil som, že by to tak nemalo byť a že by sme tradíciu nedodržali.

Matúš Šutaj Eštok naznačil, že by pán Pellegrini mohol zostať predsedom strany aj vtedy, ak by ho zvolili za prezidenta.

Isto nebudeme na Slovensku zavádzať nejaké nové tradície.

Bude za prezidenta kandidovať predseda SNS Andrej Danko?

Ťažko povedať. Má na to plné právo. Pokiaľ sa tak rozhodne, tak mu budem držať palce.

Ako čítate jeho mediálne turné, v rámci ktorého sa sťažuje na vládnutie s Hlasom, Petra Pellegriniho nazýva alibistom, liberálom a trúsi narážky na jeho súkromie? Prečo to robí?

Neviem, prečo to robí. Zaregistroval som jeho vyjadrenia a myslím si, že pokiaľ má niekto v koalícii s niečím problém, mala by si to koalícia riešiť za zatvorenými dverami. Mrzí ma, že to tak úplne nie je. Pokiaľ má Andrej Danko ambíciu byť prezidentom, nech sa páči, môže ísť kandidovať, má na to plné právo. Myslím si, že treba vydržať do prezidentských volieb, potom sa to opäť upokojí a vráti do štandardných koaličných koľají.

Veríte, že napriek tomu, čo Danko robí, môže koalícia vydržať štvorročné volebné obdobie?

Verím, že áno.

V parlamente ste pred časom povedali: „Keď som prijal ponuku podieľať sa na projekte modernej ľavice v strane Hlas, tak sa ma moja – do istej miery liberálna – bublina pýtala, či viem, do čoho idem; že Hlas je iba prezlečený Smer. Hoci genézu strany poznáme, vedel som, že to nie je tak, že Hlas je moderná autentická ľavica, možno tak trochu škandinávskeho typu.“ Čím sa škandinávsky charakter Hlasu potvrdil v posledných týždňoch?

Zisťujem, že politika je živým organizmom, že sa veci nedajú meniť zo sekundy na sekundu ani z minúty na minútu. Všetko chce čas a vývoj. Keď staviame dom, najprv musíme postaviť základy, vytiahnuť múry a až potom urobiť strechu. Budem veľmi rád, keď sa spôsobom sociálnej demokracie škandinávskeho typu budeme uberať.