Boj zla a zla? Médiá financované Budapešťou u nás intenzívne šíria proruské stanoviská o vojne na Ukrajine

Vojna na Ukrajine nie je bojom dobra a zla, ale bojom zla a zla, Ukrajinci majú stále iba požiadavky, sú to nacionalisti, Zelenskyj je šašo a bábka s diktátorskými sklonmi, Putinovi sa v niektorých prípadoch nedá nedať za pravdu. Takýto obraz o vojne na Ukrajine sa môže vynárať čitateľovi, ktorý číta a sleduje maďarské médiá na Slovensku financované maďarskou vládou.

Napunk v spolupráci s odborníkmi niekoľko týždňov skúmal a detailne analyzoval, aký obraz o vojne na Ukrajine vytvárajú tri spravodajské weby, ktoré roky stabilne fungujú z peňazí od maďarskej vlády. Výsledok ukazuje, že proruské stanoviská, ktoré reprezentuje aj vláda v Budapešti, sa intenzívne objavujú aj v maďarskom mediálnom prostredí na Slovensku.

V texte sa dočítate:

• ako zmenili maďarský mediálny priestor na Slovensku štátne dotácie z Maďarska;
• ako sú prepojené maďarské médiá podporované z Maďarska (Ma7, Felvidék.ma a Körkép.sk) s politikou;
• ako zobrazujú tieto médiá ukrajinského a ruského prezidenta;
• ako pristupujú k pojmom ako „špeciálna vojenská operácia“, zástancovia mieru/vojny, nesprávne sankcie a protimaďarskosť.

MÉDIÁ MAĎARSKEJ VLÁDY NA SLOVENSKU

Maďarské médiá na Slovensku vždy bojovali s tým, že ich trh bol malý a slovenské médiá sa stávali stále pestrejšími.

Väčšiu zmenu priniesli dve udalosti: jednou z nich bolo rozšírenie internetu, vďaka čomu sa aj maďarským médiám na Slovensku naskytla možnosť osloviť širšie obecenstvo. Po roku 2005 vzniklo viac spravodajských portálov a aj jediný tlačený denník Új Szó sa začal viac venovať práci na webovom portáli.

Značná časť médií mala nejaké politické prepojenie a rozdelenie v minulosti jednotnej maďarskej strany, SMK, len urýchlilo nárast počtu médií, ktoré sa venovali politike.

Médiá z forintov maďarských daňových poplatníkov

Druhou dôležitou udalosťou bolo, keď sa vláda Fideszu dostala v roku 2010 k moci v Maďarsku. Karin Kőváry Sólymos sa ako členka Investigatívneho centra Jána Kuciaka komplexne zaoberala témou podpôr, ktoré na Slovensko prichádzajú z Maďarska. Bod obratu podľa nej nastal, keď vláda Viktora Orbána zmenila systém podpory Maďarov za hranicami.

Po roku 2010 sa sumy, ktoré cielene dostávali kultúrne organizácie, rádovo zvyšovali. „Z maďarských verejných financií sa ušlo aj menšinovému mediálnemu priestoru,“ hovorí novinárka.

V maďarskom mediálnom priestore na Slovensku tak vznikla deliaca čiara: časť médií sa o podporu úspešne uchádzala alebo ju dostávala automaticky. Druhá časť, ktorá je politicky nezávislá a bez väzieb na vládu v Budapešti, bola nútená fungovať bez financií z Maďarska.

„Ak dostane nejaké médium odniekiaľ podporu, ešte to automaticky neznamená, že darca bude mať vplyv aj na obsah,“ hovorí Karin Kőváry Sólymos. Zároveň dodáva: rozlišujeme dva druhy nezávislosti – ekonomickú a obsahovú. A tieto dve nie sú od seba navzájom závislé. Ak sú jedny noviny ekonomicky závislé, ešte to neznamená, že musia byť závislé aj obsahovo.

„Krutá maďarská realita na Slovensku je však taká, že v obsahu podporovaných médií vidíme vplyv forintov z Maďarska,“ pokračuje novinárka. Vyzdvihuje dva príklady: noviny Szabad Újság museli v roku 2016 zaniknúť, keď ich Fond Gábora Bethlena, ktorý vypláca podpory zahraničným Maďarom, finančne nepodporil. S tým, že – dozvedeli sme sa to z komentára zástupkyne šéfredaktora novín – SMK sa v tom roku nedostala do parlamentu, čo bolo podmienkou ďalšieho vyplácania podpory.

Druhým príkladom je podľa Karin Kőváry Sólymos vznik mediálnej skupiny Ma7: tento projekt založila nadácia viažuca sa k SMK a výlučne s podporou z Maďarska, základom bol už existujúci portál Hírek.sk. „Z podpôr sa teda dá založiť hoci aj mediálna skupina, no zastavením podpory sa dá ich existencia ukončiť,“ poznamenáva.

Skúmané médiá

Všetky tri médiá, ktoré sme analyzovali, dostávajú každoročne od maďarskej vlády vysoké sumy. Portál Felvidék.ma je jedným z najstarších maďarských spravodajských portálov na Slovensku. Vznikol v roku 2006, prevádzkuje ho Združenie za spoločné ciele (SZAKC), ktoré ako tzv. inštitúcia národného významu dostáva automaticky každoročne podporu od maďarskej vlády. Časť tejto podpory ide na náklady prevádzkovania portálu.

Hoci SZAKC združuje občianske združenia, vždy malo aj politickú agendu – jeho vznik sa viaže k významnému maďarskému politikovi na Slovensku Miklósovi Durayovi, ktorý zomrel v roku 2022. Súčasným predsedom je László Gubík, prominentný člen mládežníckej platformy SMK, ktorý kandidoval na kandidátke Fideszu v eurovoľbách v roku 2014.

Mediálnu skupinu Ma7 založila v roku 2018 sumou 1,5 milióna eur Nadácia Pro Média. Príchod financií oznámil vtedajší predseda SMK József Menyhárt a politická strana mala silné zastúpenie aj v nadácii – jej vedúcim sa stal Attila Puskás, bývalý zamestnanec tlačového oddelenia strany.

Hoci Menyhárt vtedy popieral, že by budovali stranícke médium, zakorenenosť SMK je dobre viditeľná aj dnes. Pre Ma7 pracujú ľudia ako László Kocur, bývalý výkonný riaditeľ SMK, alebo Szilárd Somogyi, niekdajší poslanec za SaS, ktorý neskôr vo voľbách kandidoval za SMK. Hlavné produkty tejto mediálnej skupiny, týždenník Magyar 7 a web ma7.sk, dávajú nadpriemerný priestor nielen SMK (v súčasnosti už Maďarská aliancia), ale aj politikom maďarskej vlády.

Tretím skúmaným médiom je Körkép.sk, ktorý sa v roku 2015 transformoval z blogovej platformy na spravodajský portál. Vedie ho Zsolt Király, ktorý roky pracoval ako politický poradca pre SMK a bol aj členom strany. Körkép je v plnej miere Királyovým projektom – a hoci v čase, keď bol predsedom strany József Menyhárt, sa ich cesty s SMK rozišli, politická prepojenosť sa nestratila. Jeho portál dostal od Fondu Gábora Bethlena aj v roku 2023 vyše 60-tisíc eur.

STRATEGICKÉ PARTNERSTVÁ

Všetky tieto tri médiá sa viažu k Maďarskej aliancii, ktorej najdôležitejším predchodcom bola SMK. Maďarská aliancia je strategickým partnerom maďarského Fideszu a v mnohých oblastiach sa drží politiky totožnej s politikou maďarskej vlády.

Členovia maďarskej vlády počas návštev Slovenska pravidelne chodia aj na stretnutia do sídla Maďarskej aliancie v Bratislave. V uplynulých rokoch sa stávalo, že na spoločné tlačové konferencie ministrov Maďarska a maďarských politikov na Slovensku dostali pozvánku len zástupcovia médií financovaných z Maďarska.

Maďarská vláda priamo podporovala aj predvolebnú kampaň Aliancie v roku 2023. Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó sa v závere predvolebnej kampane zúčastnil podujatí Aliancie na západnom a východnom Slovensku a všade upozorňoval na dôležitosť podpory „jednotnej maďarskej strany“.

Hoci sa Aliancia do slovenského parlamentu nedostala, za čo si vyslúžila aj kritiku od maďarského premiéra Viktora Orbána, strategické partnerstvo to nenarušilo.

Budovanie vplyvu maďarskej vlády na Slovensku sa nedeje len prostredníctvom Aliancie. Významným partnerom Orbánovej vlády je aj súčasná vláda na Slovensku a v nej predovšetkým Smer, s ktorým má Orbán spoločný proruský názor.

Štátne médiá v Maďarsku poskytli nezvyčajne veľký priestor predsedovi Smeru Robertovi Ficovi v predvolebnej kampani v roku 2023 a podľa najnovších informácií mohli poradcovia Viktora Orbána pomáhať v predvolebnej kampani aj Petrovi Pellegrinimu a jeho strane Hlas.

AKO PÍŠU O VOJNE

V našej analýze sme skúmali články Ma7.sk, Felvidék.ma a Körkép.sk v období od začiatku ruskej totálnej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 do 30. novembra 2023.

Skúmali sme, ako sa počas tohto obdobia stavali tieto tri portály k dvom kľúčovým osobám vojny – k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Okrem toho sme definovali kľúčové výrazy, ktoré majú blízko k ruskej interpretácii vojny a v maďarskom kontexte sa vyskytujú najčastejšie. Sú to nasledovné výrazy:

• špeciálna vojenská operácia
• zástancovia mieru
• zástancovia vojny
• nesprávne sankcie
• Ukrajina, protimaďarský

Na grafoch sme zobrazili, ako často sa tieto výrazy vyskytli počas skúmaného obdobia v článkoch všetkých troch portálov.

Pomocou nástroja CrowdTangle sme sa pozreli aj na to, aké reakcie vyvolali tieto médiá u používateľov Facebooku spomenutím ruského, respektíve ukrajinského prezidenta v rozličných príspevkoch zverejnených na sociálnej sieti. Do tohto výskumu nebol zahrnutý portál Ma7, keďže jeho pôvodnú stránku na Facebooku mu Meta 4. apríla 2023 zablokovala.

Na grafe sa zreteľne prejavuje, že v príspevkoch, respektíve titulkoch článkov s menom Vladimir Putin sú v prípade Felvidék.ma v drvivej väčšine neutrálne reakcie, a aj v prípade Körképu majú najväčší podiel neutrálne reakcie.

V prípade príspevkov s menom Volodymyra Zelenského sa na prvé miesto v príspevkoch stránky Felvidék.ma dostali reakcie „haha“, respektíve v relatívne veľkom počte sú aj reakcie „štve ma to“. Podobný posun je aj na facebookovej stránke Körképu, hoci tam sú v prípade Zelenského vo väčšine reakcie „páči sa mi to“, ktoré možno interpretovať ako neutrálne.

MA7

Zelenskyj prichádza stále len s novými požiadavkami, preskočilo mu, pričom Ukrajinu vedie na smrť. Samotný ukrajinský národ nemožno obviňovať z vojny, hoci ukrajinská spoločnosť je „presiaknutá nacionalizmom“. Ukrajinský prezident má čoraz viac diktátorské sklony, obvinenia Putina sú produktmi propagandy.

Aj s takýmto obsahom sa mohol stretávať čitateľ v uplynulých už takmer dvoch rokoch pri čítaní webu Ma7 a týždenníka Magyar7. Tie maďarská vláda podporuje zo všetkých médií najštedrejšie a téme vojny na Ukrajine sa venujú pomerne detailne.

Zelenskyj je „bábka a diktátorskými sklonmi“

Volodymyra Zelenského spomínajú na portáli v období medzi 24. februárom 2022 a 30. novembrom 2023 v 964 spravodajských textoch a komentároch, hoci ich zaradenie nie je vždy jednoznačné a veľakrát sa hranice medzi spravodajstvom a komentárom v novinách prelínajú. Veľká časť textov, ktoré spomínajú Zelenského, sú krátke správy, ktoré redakcia prevzala od tlačových agentúr, najmä od maďarskej štátnej agentúry MTI. V menšej časti ide o autorské články, ktoré v mnohých prípadoch ponúkajú monitoring zahraničných novín. Niekedy dávajú novinári priestor na vyjadrenie aj odborníkom.

V spravodajských článkoch o Zelenskom sa objavuje množstvo komentárových prvkov, ktoré prezidenta Ukrajiny zobrazujú v negatívnom svetle. „Svojím neustálym urgovaním, požiadavkami, v mnohých prípadoch dokonca aj neodôvodnenou kritikou (slušne povedané) spôsobil viacerým mrzutosti, dokonca v kruhu jednoduchých Európanov vyvolal aj antipatiu voči svojej, mimochodom, naozaj trpiacej a čoraz viac upadajúcej krajine,“ píše jeden z autorov novín Tihamér Lacza vo svojom článku v rubrike Zo sveta z 25. júna 2022.

„Podobne ako vedúce osobnosti vlády v Maďarsku, aj minister vnútra Srbska v minulosti odmietol požadovačných Ukrajincov,“ píše sa v článku, ktorý údajne prevzali od portálu webnoviny.sk, no tam sa „požadovační Ukrajinci“ vôbec nespomínajú.

Zelenského spomínajú v mnohých prípadoch hanlivo a v zosmiešňujúcom kontexte. Vyskytol sa aj prípad, keď odvolávajúc sa na dezinformačný portál blízky Smeru ereport.sk zdôrazňujú, že „pravidelne sa pokúša dostať na podujatia, ktoré nemajú s politikou nič spoločné“.

O Zelenskom píšu vo viacerých článkoch ako o lídrovi, ktorý má diktátorské sklony, a kladú otázku, „koľko státisíc životov je ešte ochotný vhodiť do mlynčeka na mäso na východnej Ukrajine“. Článok (v spravodajskej rubrike) uzatvárajú poznámkou, že „v súvislosti s týmito smutnými vyhliadkami napadá človeku už iba legendárna pieseň Karla Kryla Veličenstvo kat“.

Vyskytli sa aj prípady, keď bol článok zhrňujúci vyjadrenie ukrajinského prezidenta ilustrovaný fotkou híkajúceho somára a začínal sa nasledujúcou vetou: „Volodymyr Zelenskyj opäť postúpil o úroveň vyššie svojimi najnovšími zastrašovaniami v záujme získania peňazí.“ Článok na hlavnej stránke bol označený nadpisom „Preskočilo mu“.

Komentáre voči Zelenskému sa nesú v ešte ostrejšom tóne. Zelenskyj stojí na „pokraji šialenstva“, dožaduje sa vecí ako nevychované decko, raz má diktátorské sklony, inokedy je šašovská bábka, ktorú ťahajú za povrázok.

Bez Putina „zastanú jadrové elektrárne“

Články, ktoré spomínajú ruského prezidenta Vladimíra Putina, sú napísané v úplne inom duchu. Na portáli Ma7 nájdeme len sporadicky správy, ktoré by ruského prezidenta spomínali v cynickom či hanlivom štýle ako Zelenského. Uznávajú síce Putinovu zodpovednosť za vypuknutie vojny a niekedy si určití autori dovolia naformulovať aj opatrnú kritiku, v negatívnom kontexte ho však takmer vôbec nespomínajú.

Stane sa, že Putina si vezmú priam pod ochranu – ako napríklad v správe, v ktorej spomínajú medzinárodný zatykač na ruského prezidenta: „Najnovšou perlou vojenského ťaženia propagandy je, že Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) obvinil ruského prezidenta a detskú ombudsmanku Mariu Ľvovú-Belovú z vojnových zločinov a deti z Ukrajiny deportovali do Ruska.“

Putin sa v mnohých prípadoch v článkoch objavuje skôr v dobrom svetle: je otvorený rokovaniam, chce ukončiť vojnu a bez neho by sa zastavili aj jadrové elektrárne.

Jediné pravidelne sa objavujúce označenie, ktoré možno nazvať negatívnym, je, keď s ľahkosťou nazývajú ruského vojnového agresora „zvláštnym pánom“ Moskvy.

FELVIDÉK.MA

Veľmi podobne ako Ma7 sa k otázke ruskej invázie na Ukrajine stavia aj najstarší maďarský spravodajský portál na Slovensku Felvidék.ma. Profil portálu je trochu iný ako u Ma7 – dôraz je na témach z oblasti kultúry a regiónov, a tak v tejto redakcii venujú vojne oveľa menej priestoru.

Felvidék.ma spomína ukrajinského prezidenta od 24. februára 2022 v 192 textoch a prezidenta Ruska v 262 textoch. Kým k ruskému agresorovi pristupuje mimoriadne mierne, niekedy je dokonca takmer pozitívny, líder brániaceho sa štátu je zobrazovaný ako jednoznačne negatívna a opovrhnutiahodná osoba.

Väčšina článkov na Felvidék.ma, ktoré sme skúmali, sú materiály tlačových agentúr: udalosti vojny ukazujú buď prostredníctvom materiálov maďarskej tlačovej agentúry MTI, alebo slovenských agentúr. V drvivej väčšine sú tieto články verné preklady alebo minimálne upravené prevzatia – a tak sa stopy či kľúčové výrazy komunikácie maďarskej vlády dajú nájsť výlučne v materiáloch MTI.

Portál teda nezasahuje do pôvodných textov, aj nadpisy obsahujú komentatívne prvky len veľmi zriedka. Autorské spravodajstvo o vojne nepublikujú – naratív, ktorý preferuje Felvidék.ma, sa najviac objavuje v publicistických textoch. V týchto článkoch sa však hodnotiace alebo dezinformačné naratívy, ktoré sa vyskytujú aj v tlačových analýzach v Maďarsku, objavujú výraznejšie a v podobe, ktorá sa dá jednoznačne identifikovať.

Zelenskyj ako „nahnevaný zelený mužíček“

Obraz prezidenta Ukrajiny, ktorý sprostredkúva portál, bol počas prvých dní vojny ešte objektívny – ako sa však ruská invázia stala jednou z hlavných tém predvolebnej kampane v Maďarsku, tak sa postupne zmenilo aj to, ako posudzoval Zelenského portál Felvidék.ma.

V marci 2022 sa už objavil iný naratív o ukrajinskom prezidentovi – najmä prostredníctvom vyhlásení Viktora Orbána a Roberta Fica. Komentáre publikované v nasledujúcich mesiacoch sú ladené úplne totožne s odkazmi maďarskej vlády.

O Zelenskom píše portál v máji už nasledovne: „Zo všetkého je prekvapivé iba to, že predsedu slovenského parlamentu zasiahlo vyhrážanie sa o zastavení plynu zo strany Ukrajiny nečakane. Pretože s vedomím skorších, iných agresívnych prejavov zo strany Zelenského, svedčiacich o ‚vďake‘ voči krajinám, ktoré pomáhajú Ukrajine, na tom nie je nič prekvapujúce. A s týmto vedomím by si aj naša vláda mala konečne uvedomiť, že ľudskosť, pomoc ľuďom v núdzi, je pekná vec, no oni musia mať predsa na očiach predovšetkým záujmy vlastnej krajiny, ako to robí aj vláda v Maďarsku.“

Súbežne s týmto začína portál spochybňovať aj charakter vojny. „Na úvod vyhlasujem, že ruská agresia sa nedá ničím ospravedlniť, korene konfliktu však nemožno posudzovať tak jednostranne, ako sa to zvyčajne robí,“ píše Zsuzsa Németh, autorka Felvidék.ma, ktorej z pera vyšlo v tejto téme najviac komentárov. V neskoršom komentári píše: „Nespochybňujúc Putinovu zodpovednosť vo vojnovom konflikte a vôbec ju nezmenšujúc, musíme povedať, že nejde o boj dobra a zla, ale zla a zla, a toto hovorí čoraz viac ľudí; pravda, v silnom protivetre.“

Koncom decembra 2022 je Zelenskyj už „nenásytný človek roka“, ktorého kladie Západ na piedestál. Jeho štýl spomínajú ako „neokrôchaný“ a takmer v každom komentári sa píše, že keď prezident Ukrajiny žiada o zbrane pre svoju krajinu, robí to veľmi požadovačne.

V roku 2023 nenájdeme v komentároch portálu Felvidék.ma už ani jeden prípad, keď by o Zelenskom písali vecne. Z ukrajinského prezidenta sa stal už skorumpovaný líder, ktorého manželka si kupuje luxusné veci, jeho svokra si kúpila luxusnú vilu v Egypte a on „pristane v mäkkom“ aj vtedy, ak ho národ odoženie. „Na Západe má totiž hojne ustlané bankovými účtami a nehnuteľnosťami,“ píše portál.

Putin ako „vojnový vojvodca z donútenia“

Na portáli sa venuje viac materiálov Putinovi než Zelenskému, ide však väčšinou o prevzaté správy. Komentárov je o ruskom prezidentovi omnoho menej a aj tie sa o ňom vyjadrujú oveľa opatrnejšie, väčšinou sa vyhýbajú hodnoteniu a osobným ponižujúcim poznámkam.

Péter Aich nazýva v marci 2022 vo svojom článku o ruskej duši Putina ešte „súdruhom“. Neskôr sa však obraz ruského prezidenta na portáli zmení. V tom istom roku v júli sa portál „zastane“ Putina, keď si ho doberajú lídri G7, a o pár dní neskôr sa na portáli objaví aj surreálny hosťovský článok Györgya Csótiho.

György Csóti, bývalý riaditeľ Inštitútu na ochranu menšinových práv v Budapešti, v tomto článku sníva o tom, že vo VIP salóniku na letisku v Istanbule sa stretne s Vladimirom Putinom, ktorý mu povie: preňho je dôležitý len ruský národ a Rusko je nemožné poraziť. A keď autor v sne nadhodí Putinovi, že na Ukrajinu zaútočil ako agresor, ruský prezident mu vysvetlí, že nemal na výber, NATO zatlačilo Rusov do kúta. „Niet víťazstva bez obetí. Práve v tomto sa držím zásady jezuitov: účel svätí prostriedky,“ vkladá autor slová do úst Putinovi, ktorý o tom všetkom hovorí ako o historickej a politickej pravde.

Felvidék.ma informuje len veľmi sporadicky alebo vôbec o udalostiach, ako boli masaker v Buči a v Irpini, alebo o iných vojnových zločinoch, ktorých sa dopustila ruská armáda. Dáva však priestor názorom odborníkov ako americkému politológovi Johnovi J. Mearsheimerovi, podľa ktorého spustil Putin na Ukrajine „preventívnu vojnu“, a pravidelne informuje aj o tom, ako vidí svet ruský prezident.

Priama kritika Putina sa nachádza len vo veľmi málo článkoch, autori ich však vždy doplnia obviňovaním Ukrajiny. Péter Aich napríklad píše: „Samozrejme, Putin má pravdu v tom, že ani na druhej strane neboli nevinní baránkovia, prvého výstrelu z pušky sa však predsa dopustil on. Žiaľ, história sa vždy opakuje. Niekedy v inom oblečení, inými (alebo aspoň podobnými) slovami, no vždy v mene pravdy, a my, dav s nedostatkom informácií, všetky takéto populistické (a vlastenecké!) ohlupovacie reči zhltneme.“

Zsuzsa Németh v rámci opakujúceho sa motívu podobne relativizuje Putinovu zodpovednosť:

„Nedokážem posúdiť, kto má pravdu. Bez zaujatosti sa to ani celkom nedá. Samozrejme, dobre viem, kto je agresorom, veď sa o tom píše všade. No vo svetle toho, čo povedal Putin, napríklad že sme tam, kde sme, vinou Západu – nuž, nedá sa mu nedať za pravdu.“

KÖRKÉP

Körkép sa zaoberá témou ruskej invázie oveľa podrobnejšie a oveľa samostatnejšie než Felvidék.ma – neznamená to však, že by sa obraz sprostredkovaný o Putinovi a Zelenskom vo veľkej miere líšil od ostatných maďarských portálov na Slovensku blízkych maďarskej vláde.

Isté však je, že tieto obrazy sú rozmanitejšie a autori analýz a komentárov sa usilujú písať o udalostiach s analytickejším prístupom – napriek tomu sa však vyvodené závery vo väčšine prípadov podobajú naratívom Kremľa.

Zaujímavým javom týchto analýz je, že veľmi veľa čerpajú zo západných médií, ich obsah sa však snažia podať ako propagandu alebo dezinformácie. Oveľa väčšiu dôveryhodnosť prisudzujú západným článkom, ktoré priamo alebo nepriamo kritizujú ukrajinské vedenie alebo o ňom hovoria ako o bábke Západu.

Körkép spomína v období od 24. februára 2022 do 30. novembra 2023 meno Volodymyra Zelenského v 1160 článkoch, Vladimir Putin je v 1186 článkoch. Väčšina článkov je upravený alebo preložený materiál tlačových agentúr, ako zdroje slúžia texty MTI aj slovenských tlačových agentúr.

Autori portálu však často čítajú aj svetovú tlač, medzi zdrojmi sú i anglicky písané noviny, rovnako ako ukrajinské a ruské. Autori v mnohých prípadoch dopĺňajú správy vlastným názorom či poznámkami.

Pri hodnotení obsahu portálu tak nie je nevyhnutne dôležité, ako presne zobrazujú osoby, udalosti alebo javy, ale skôr to, do akého rámca tieto články umiestňujú. Na Körkép sa výrazy ako „atlantistický“, „liberálna demokracia“ a „Západ“, respektíve spojenecké systémy, do ktorých patrí aj Slovensko a Maďarsko, objavujú takmer výlučne v negatívnej konotácii.

Zelenskyj ako „arogantný rojko“

V súvislosti s Volodymyrom Zelenským však Körkép používa hanlivý alebo kritický štýl pomerne zriedka – závery, ktoré vyvodzuje, predkladá v sofistikovanejšej podobe a snaží sa udržiavať zdanie, že sa za nimi skrýva seriózna analytická práca.

Portál však často využíva clickbaitové titulky, ktoré vytvárajú rámec obrazu o Zelenskom: keď vetoval návrh o ututlaní majetkových priznaní ukrajinských poslancov, v nadpise článku Körképu poslanci parlamentu „šaleli“. Článok týždenníka Time o Zelenskom – ktorý ukrajinského prezidenta zobrazuje ako osamoteného a zaťatého človeka – podávajú ako „zarážajúcu vnútornú informáciu“.

Hoci o Zelenskom vzniká aj veľa objektívnych článkov, vo väčšine textov figuruje ako rojko na pokraji porážky, ktorý je arogantný a nechce si pripustiť, že pod jeho vedením sa Ukrajina rozpadá, pričom bojuje s vnútornými aj vonkajšími nepriateľmi – a ktorého dokáže Elon Musk ľahko zosmiešniť prostredníctvom jedného meme.

Prezident Ukrajiny v článkoch Körképu zvyčajne neprosí, ale „dožaduje sa“, a ak jeho požiadavky nesplnia, tak sa „sťažuje“ alebo „trucuje“. Voči Maďarsku je nepriateľský, dokonca ho chce zraziť na kolená.

Körkép dáva veľký priestor kritikom Zelenského: články s kritikou dostávajú zvyčajne clickbaitové titulky. Niekdajší poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč napríklad počas uplynulých mesiacov viackrát dostal úlohu človeka, ktorý všade bol a všetko vie – dokonale sa hodí do naratívu, ktorý preferuje Körkép; veď popri slabostiach Zelenského veľakrát zdôrazňuje aj vojenskú zodpovednosť Západu.

Zelenskyj je v tomto rámci v konečnom dôsledku arogantnou prekážkou mieru, nepočúva tých, ktorí mu chcú dobre, sabotuje každý kompromis a trpí vojnovou psychózou – pričom Ukrajina sa znovu a znovu rozpadá.

Putin ako „človek mieru“

Körkép sa k ruskému prezidentovi ani zďaleka nestavia s takýmito odtienkami a tak cynicky. Články o Putinovi sú v drvivej väčšine články tlačových agentúr, no veľakrát sa objavuje aj v analýzach a názoroch – nie ako vojnový zločinec, ale ako politik, ktorý postavil vládnuci poriadok sveta pred hotovú vec a spravil to odôvodnene.

Autoritársky politický štýl Putina vôbec nie je na portáli predmetom kritiky, preto ruský prezident nedostáva rozličné prívlastky. Jeho vyhlásenia či vysvetlenia svetového diania prevezme portál bez špeciálnejších vysvetlení alebo protiargumentov. Ešte aj tie, ktoré obviňujú Ukrajinu alebo západné spojenecké systémy z dokázateľných nepravdivostí.

Tento postoj sa objavuje aj v komentároch a analýzach. Körkép sa vo väčšine prípadov neusiluje o spochybnenie Putinových vyjadrení a prevezme protizápadné naratívy – týmto posilňuje aj naratívy maďarskej vlády.

Putin podľa nich vedie neporaziteľné a nezlomné Rusko, a hoci útok na Ukrajinu treba odsúdiť, dá sa vysvetliť – donútením zo strany Západu, ochranou záujmov Rusov a podobnými argumentmi.

Zaujímavý je pohľad na otázku mierových rokovaní a prímeria. Kým Ukrajina a Zelenskyj sa pravidelne objavujú v článkoch ako prekážka uzatvorenia mieru, pretože nie sú ochotní rokovať, Putin sa v tomto kontexte objavuje oveľa zriedkavejšie. A ak sa to aj stane (napríklad tu), portál rozdeľuje zodpovednosť medzi Putina a Zelenského.

Obraz Putina sa oplatí skúmať nielen v porovnaní so Zelenským, ale aj v porovnaní s politikmi Západu. Aj z tohto vyjde lepšie ruský prezident: kým on je tvrdý, autoritársky, rozvážny líder, ktorého možno len ťažko zdolať, americkí politici a politici západnej Európy robia jednu chybu za druhou, sú neistí a v konečnom dôsledku neschopní.

„Špeciálna vojenská operácia“

Ma7 používa na označenie invázie ruskej armády na Ukrajinu výraz oficiálnej ruskej propagandy „špeciálna vojenská operácia“ alebo „špeciálna operácia“ najmä v textoch prevzatých od tlačových agentúr.

Aj maďarský premiér Viktor Orbán použil tento výraz v spoločnosti Vladimira Putina v októbri 2023 v Číne a na koncoročnej tlačovej konferencii v Budapešti sa takisto zastal používania týchto slov, hoci neskôr použil aj výraz vojna.

Autori Ma7 používajú zámerne a bez kritiky výraz „špeciálna vojenská operácia“ len zriedkavo, aj na toto sa však nájde príklad.

Pri informovaní o udalostiach vojny sa stáva aj to, že obsadenie ukrajinských území Rusmi v článkoch Ma7 označuje ako „oslobodenie“ a autori to žiadnym spôsobom nedávajú do kritického kontextu. Napríklad keď Putin gratuloval k „oslobodeniu“ Bachmutu alebo ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil „oslobodenie“ Luhanska. V druhom prípade dali názov samozvanej „Luhanskej ľudovej republiky“ v článku odvolávajúcom sa na maďarskú štátnu agentúru MTI do úvodzoviek, no slovo „oslobodenie“ už nie.

Felvidék.ma používa výraz „špeciálna vojenská operácia“ takisto najmä v článkoch prevzatých od MTI. Šéfredaktor portálu Dániel Szűcs však v jednom článku odkazuje na bombardovanie Srbska NATO-m ako na špeciálnu vojenskú operáciu a vytvára tak paralelu s ruskou inváziou.

„Zástancovia mieru“ a „zástancovia vojny“

Články, v ktorých sa objaví téma „zástancov mieru“, sú vo veľkej miere prevzaté vyjadrenia predstaviteľov maďarskej vlády bez akejkoľvek kritiky, hlavne premiéra Viktora Orbána a ministra zahraničných vecí Pétera Szijjartóa, prípadne ešte obsahujú vyhlásenia výskumného inštitútu Századvég, ktorý je blízky maďarskej vláde. Z času na čas sa v článkoch objavujú „zástancovia mieru“ aj zo slovenskej politiky, ide však skôr o výnimočné prípady.

V týchto prípadoch ide takisto najmä o spravodajstvo prevzaté od MTI, no aj v komentároch sa objavuje opakujúci sa vzorec, že americký veľvyslanec v Maďarsku David Pressman „sa snaží dosiahnuť, aby Maďarsko zmenilo svoje mierové stanovisko a pridalo sa k vojne na Ukrajine“.

Naratív „zástancov vojny“ sa zvyčajne objavuje v článkoch Ma7 dvojako. Jednou z týchto foriem, ako aj v prípade „zástancov mieru“, je nekritické informovanie o vyjadreniach členov Orbánovej vlády. V nich hovorí Viktor Orbán alebo šéf úradu vlády Gergely Gulyás o tom, že Maďarsko nesleduje oficiálne „stanovisko Západu, ktorý je zástancom vojny“.

Dopĺňajú a posilňujú to komentáre, v ktorých zvyčajne takisto hovoria o krajinách a lídroch západného spojeneckého tábora ako o zástancoch vojny. Český prezident Petr Pavel posilňuje rady „provojnových jastrabov„, a ak by na Slovensku zvíťazili liberáli, mohli by sme zohrávať kľúčovú úlohu v „rozbití V4 a v skupine ‚mierových‘ podporovateľov vojny„. Na portáli Ma7 sme nenašli článok, ktorý by Putina a jeho spojencov nazýval podporovateľmi vojny.

Táto dichotómia „zástancovia mieru – zástancovia vojny“ sa oveľa častejšie objavuje na portáli Felvidék.ma (na rozdiel od výrazu „špeciálna vojenská operácia“). Tieto slová sa objavujú predovšetkým v článkoch prevzatých od tlačových agentúr, ktoré ponúkajú vyjadrenia jednotlivých členov maďarskej vlády, no párkrát sa vyskytujú aj v publicistike. Maďarská vláda a jej spojenci sú vždy za mier, kým Brusel alebo Západ vojnu podporujú.

Aj Körkép sa vo svojich analytických a názorových článkoch pomerne veľakrát uchyľuje k dichotómii „zástancovia mieru – zástancovia vojny“ – najlepšie totiž zapadá do naratívov, podľa ktorých informuje o vojne.

Ďalšie dôležité heslo je predpovedanie pádu Ukrajiny, čo sa v uplynulých vyše dvoch rokoch stalo už viackrát. V novembri 2023 odkazovali napríklad na rokovania o finančnej podpore Ukrajiny ako na „poslednú sériu výjazdov„.

„Nesprávne sankcie“

Kritika sankcií voči Rusku sa zvyčajne objavuje v článkoch Ma7 v súlade s tým, čo hovorí maďarská vláda. Vláda Viktora Orbána konzistentne kritizuje sankcie Západu voči Rusku, hoci v Európskej únii podporila doteraz všetky balíky sankcií.

V tejto téme nájdeme vo väčšom počte autorské články, čo ukazuje, že redakcia sa vo väčšej miere stotožňuje s týmto názorom než napríklad s používaním výrazu „špeciálna vojenská operácia“.

Články, ktoré sú zamerané na túto tému, často vyzdvihujú, že podporovateľov sankcií čaká pád a triezva väčšina v skutočnosti vie, že sankcie sú neúčinné.

Sankciami proti Rusku sa intenzívne zaoberá aj portál Felvidék.ma, predovšetkým v materiáloch prevzatých od tlačových agentúr – v tých najčastejšie nájdeme slová Viktora Orbána, ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, poslancov Európskeho parlamentu za Fidesz. Medzi článkami však nájdeme aj tlačové vyjadrenia Fideszu. Výraz „nesprávne sankcie“ ako motto maďarskej vládnej strany sa objavuje len v málo článkoch – a v autorských už vôbec nie.

Körkép v súvislosti s európskymi sankciami voči Rusku nepoužíva pričasto slová maďarskej vlády o „nesprávnych sankciách“, veľa sa im však venuje – aj túto tému využíva na zdôraznenie „neschopnosti“ Bruselu. Je to zároveň v plnej miere v súlade s vyhláseniami maďarského premiéra Viktora Orbána: Ukrajinci nemôžu zvíťaziť, Rusko je neporaziteľné a Európa si ničí vlastnú budúcnosť.

V tomto naratíve sú politici Západu nielen neschopní, ale majú aj zlý úmysel. Dôležitým príkladom je napríklad sabotáž plynovodu Nord Stream: Körkép omieľa naratív amerického investigatívneho novinára Seymoura Hersha, ktorý sa opiera o neisté a anonymné zdroje a tvrdí, že potrubie vyhodili do vzduchu americké a nórske ozbrojené sily na rozkaz amerického prezidenta.

Západné médiá zároveň s odvolávaním sa na skutočné policajné a spravodajské informácie uvádzajú, že za výbuchom stála skupina s ukrajinským pozadím bez vedomia Zelenského. Pri konflikte dvoch vysvetlení dospeje Körkép k výsledku, že Západ chce konflikt vyostriť a Ukrajincov podriaďuje vlastným strategickým cieľom.

Vyhrotenie vojny Západom je ďalšou pretláčanou témou, ktorá absolútne pasuje k tvrdeniam Kremľa. Körkép sa pritom odvoláva na bývalého izraelského premiéra Naftaliho Bennetta a uvádza, že izraelský politik už v marci 2022 takmer priviedol rusko-ukrajinský mier do úspešného konca, no USA a Veľká Británia tomu zabránili pre vlastné geopolitické ciele.

Tento naratív neskôr použil napríklad György Gyimesi, politik Maďarskej aliancie; na rovnaký argument sa odvolávalo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí so slovami, že Naftali Bennett priznal, že o prerušení rokovaní rozhodol Západ.

Tento naratív neberie do úvahy celkový kontext vojny na Ukrajine – napríklad to, že predchádzajúce mierové rokovania boli neúspešné, alebo to, ako reagovala ukrajinská spoločnosť na inváziu, respektíve správy o masakroch v Buči a Irpini. Ak toto vezmeme do úvahy, dostaneme oveľa diferencovanejší a komplexnejší príbeh než ten zjednodušený, podľa ktorého si pokračovanie vojny na Ukrajine vynútil práve Západ.

Protimaďarskosť a Ukrajina

Téma protimaďarských nálad na Ukrajine sa v maďarských médiách na Slovensku, ktoré sú financované maďarskou vládou, neobjavila iba po ruskej invázii vo februári 2022. Protimaďarské provokácie v Zakarpatskej oblasti, ktoré veľakrát podnecovali ruské sabotážne skupiny, dostávali pomerne veľký priestor v Ma7 aj pred 24. februárom 2022. Od vypuknutia vojny sa „protimaďarskosť“ Ukrajiny objavuje v článkoch Ma7 najmä prostredníctvom vyjadrení členov Orbánovej vlády.

Od vypuknutia vojny však komentátori novín pravidelne dávajú do súvislosti „teatrálnosť“ ukrajinského prezidenta s údajnou protimaďarskosťou Ukrajiny. Autori článku nepoukazujú na to, že protimaďarské provokácie sú veľakrát dielom ruských agentov na Ukrajine.

Vysvetľovanie týchto udalostí je oveľa jednoduchšie: „Ukrajinci využívajú chvíľu, keď je pre ruskú agresiu teraz polovica sveta s nimi solidárna a keď Maďarsko – chrániac vlastné záujmy – odmieta požiadavky ukrajinského prezidenta zasielať zbrane a zakázať ruské palivá, a tak Ukrajinci ostro prejavujú svoju nenávisť.“

Tento naratív súvisí so známymi dezinformačnými prvkami, podľa ktorých „je ukrajinská spoločnosť presýtená nacionalizmom“ a k vypuknutiu vojny prispelo, že Ukrajinci „upaľovali na Donbase civilistov“. Túto veľakrát vyvrátenú informáciu môžeme poznať z Putinových prejavov, v ktorých sa snaží ospravedlniť vojnu na Ukrajine.

Bez kontextu

Slovo „protimaďarský“ je asi jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich výrazov na portáli Felvidék.ma, v súvislosti s Ukrajinou sa však objavuje predovšetkým v prejavoch členov maďarskej vlády. Vzniká tak príbeh protimaďarských krokov, ku ktorým došlo v oblasti Mukačeva – bez toho, aby portál čokoľvek umiestnil do kontextu.

Výraz „protimaďarskosť“ nadužíva aj Körkép.sk, pripisuje ho mnohým ľuďom vo svojich článkoch o vnútornej politike a maďarských záležitostiach. O protimaďarskosti na Ukrajine informuje v podobnom kontexte ako ostatné dva portály a svoje naratívy upravuje podľa stanoviska maďarskej vlády.

Príkladom na to je, ako informuje o protimaďarských opatreniach v Mukačeve, ktoré možno spájať predovšetkým s primátorom Mukačeva Andrijom Balohom, respektíve s jeho otcom, vplyvným politikom Viktorom Balohom. V reportáži Napunku sme informovali o tom, ako sa členovia Balohovho klanu pokúšali rozdúchavať protimaďarské nálady v Zakarpatskej oblasti pre vlastné politické záujmy. Takýto kontext však Körkép.sk vo svojich článkoch neodhaľuje – o Balohovcoch píše bez týchto detailov, a tak sa zdá, akoby bol miestny politický boj prejavom celoštátnej protimaďarskosti.

POLITOLÓG: TOTO JE POMOC RUSKÝM IMPERIÁLNYM TÚŽBAM

Takéto naratívy rozkladajú našu spoločnosť a znižujú jej odolnosť voči vonkajším hrozbám, povedal Napunku politológ Grigorij Mesežnikov. „Majú zámer oslabiť nás ako demokratický štát, oslabiť naše členstvo v EÚ a NATO,“ hovorí Mesežnikov, podľa ktorého toto nahráva imperialistickým plánom Ruska a znamená to pomoc nášmu najväčšiemu geopolitickému nepriateľovi.

„Toto nie je prejav zaujatosti alebo rusofóbie. Rusko vedie riadnu, horúcu vojnu proti svojmu susedovi s cieľom zničiť ich národnú štátnosť, a zároveň hybridnú vojnu proti Západu. V ruských štátnych médiách zaznievajú každý deň vyhrážky proti nám: ktoré mestá treba obsadiť, zbombardovať, použiť jadrové zbrane. Občania by mali tieto informácie poznať.“

Hovoriť o špeciálnej vojenskej operácii podľa Mesežnikova nesedí ani z vecného hľadiska, lebo na Ukrajine prebieha plnoformátová vojna. Na druhej strane toto je naratív presadzovaný agresorom. „Je to šírenie nepriateľskej propagandy, keďže Rusko definuje Slovensko ako nepriateľský štát. To nie je iba metafora alebo publicistická skratka.“

Sankčná politika proti Rusku môže vyvolávať kritiku, ale nemožno ju úplne odmietnuť, lebo to je minimum, čo musí obsahovať odpoveď voči agresorovi, tvrdí Mesežnikov. „Sankcie sťažujú hospodársky vývoj agresora – kto je proti nim, pomáha agresorovi.“

Hovoriť o západných spojencoch ako o provojnovom tábore je pokrivený obraz reality, vraví politológ. Je to podľa neho to isté, ako keby sme štáty protihitlerovskej koalície z obdobia 2. svetovej vojny považovali za provojnové krajiny.

„Ten, kto kritizuje podporu Ukrajiny a pomoc Ukrajine aj vojenským materiálom a zbraňami, odsudzuje túto krajinu na zánik. Rusko by využilo mier na to, aby sa pripravilo na ďalší útok, a preto kto odmieta pomoc Ukrajine, vystupuje na strane ruského imperializmu. Preto sú to podlé hry,“ povedal Mesežnikov pre Napunk.

POLITICKÝ PSYCHOLÓG: AK DÉMONIZUJEME JEDNU STRANU, DRUHÁ SA JAVÍ AKO ZDRŽANLIVÁ

V spoločnosti sa ako dezinformácia môže rozšíriť to, čo dobre zapadá do hodnotového systému komunity a jej viery, hovorí pre Napunk Péter Krekó, maďarský politický psychológ, politológ a vedúci think-tanku Political Capital. No kým v slovenskej komunite sa tieto naratívy mohli ľahko šíriť najmä vďaka už prítomným panslavistickým náladám, v maďarskom priestore sú dôvody iné.

Krekó tvrdí, že hodnotový systém maďarskej pravice sa zmenil. Poukazuje pritom na prieskumy verejnej mienky z roku 2010, v ktorých skupinou najkritickejšou voči Rusom boli voliči Fideszu – situácia sa odvtedy zmenila o 180 stupňov. Dôvodom sú najmä maďarskou vládou kontrolované médiá a prejavy politikov, ktoré prevážili nad skoršími protiruskými reflexmi – a týmto kanálom sa mohli dostať aj do maďarského priestoru na Slovensku.

„Maďarská pravica, ktorá tradične čerpala časť svojej identity z 23. októbra (maďarská protisovietska revolúcia v roku 1956 – pozn. red.), sa odvtedy veľmi zmenila a zmenila sa aj historická pamäť ohľadom Ruska. Zároveň je dôležitým prvkom ich identity to, že pravica bojuje proti internacionalizmu. Kedysi tento internacionalizmus reprezentoval Sovietsky zväz, teraz je to Brusel. Vtedy bolo treba bojovať proti Sovietom, teraz treba bojovať proti Bruselu,“ konštatuje Krekó.

Logiku sympatií k Rusku v tomto priestore možno odvodiť aj zo všeobecnej nedôvery voči svetu. „Základom týchto naratívov je akýsi úvodzovkový realizmus, ktorý hovorí, že politika je cynická hra, v ktorej má každý svoje záujmy, a že za všetkým sú cynické záujmy,“ hovorí Krekó. To vedie k všeobecnej nedôvere voči obom stranám: vojna sa redukuje na boj medzi dvoma zlami a otázkou sa stáva, koho ľudia nenávidia viac.

V systémovom rámci, kde sa Západ a Ukrajina javia ako hlavní nepriatelia, sa Rusko stáva o niečo sympatickejším – ale je to reakčná sympatia, ktorá sa vyvíja so zmenou Orbánovej politiky voči Rusku. „Ak má človek v rukách veľkú časť komunikačných prostriedkov, môže účinne formovať verejnú mienku prostredníctvom dezinformácií, a to aj naratívmi, ktoré pôvodne neboli také populárne,“ dodáva.

Patrí sem aj vykresľovanie Zelenského ako drogovo závislého, nestabilného a náročného šaša v médiách, ktoré opakujú vládne názory: Putin sa pritom javí ako zdržanlivá hlava štátu, ktorá má záujem na upokojení konfliktu a nastoľovaní mieru. To podľa Krekóa slúži jednoznačne ruskej propagande.

Dokonca ani udalosti ako masaker v Buči alebo v Irpini nepreniknú cez múry týchto naratívov. „Je to obyčajné popieranie,“ hovorí Krekó o tomto mechanizme a dodáva, že maďarské provládne médiá mali tendenciu udalosti v Buči skôr zamlčať, než ich popierať.

Článok vznikol s pomocou Science+.