Cameron dostal veľa, hovorí český tajomník pre európske záležitosti

Môže dohoda zo samitu reálne niečo dôležité zmeniť, alebo išlo viac o to, aby každý dobre vyzeral pred domácim publikom?

Rozdelil by som to. Čo môže reálne fungovať, je tá časť, ktorá nevzbudzovala žiadne veľké emócie – to boli otázky, týkajúce sa konkurencieschopnosti. Ak niečo Európa naozaj potrebuje, tak je to tlačiť k tomu, aby bola otvorenejšia, odvážnejšia, aby nebola taká byrokratická.

A tie ostatné veci z dohody?

Čo sa týka vzťahu krajín v eurozóne a mimo eurozóny, tam sa podľa mňa našla rozumná rovnováha. Debaty o tejto veci nám trvali veľmi dlho, pretože najmä Francúzsko sa bálo, že by britské banky mohli mať nejakú neférovú výhodu.

Dočasné vylúčenie z možnosti poberať benefity z britského sociálneho systému pre ľudí, ktorí tam pracujú, bola hlavná výhrada V4. Ste s výslednou dohodou spokojní?

Myslím si, že David Cameron sa vráti domov s tým, čo chcel. Bude môcť hovoriť, že obmedzí príliv ľudí tým, že obmedzí zamestnanecké benefity, čo naozaj je pre veľa ľudí dôvod, pre ktorý idú do Británie a akceptujú aj nekvalifikovanú prácu. Toto zrejme je reálny dôvod, pre ktorý tam ľudia odchádzajú. Prídavky na deti, o ktorých sa diskutovalo tiež, podľa mňa takýmto faktorom nie sú. 

Prečo Briti trvali na takom dlhom období vylúčenia zo sociálnych benefitov?

Jednak vždy chvíľku trvá, kým si ľudia všimnú, že sa zmenili podmienky, a prispôsobia tomu svoje rozhodnutia, takže nejaký čas je namieste. Je to tiež garancia, že ten prúd sa nezastaví iba na jeden rok, čoho sa Cameron asi bál, že to jeden rok skočí trochu nadol a o rok to bude zase vyššie.

Prečo nakoniec sedem rokov?

Hovorili sme, že by to malo byť buď 5, alebo 7 rokov. Päť rokov s tým, že po tej dobe každý môže získať trvalý pobyt, sedem rokov preto, že je to maximálna doba, na ktorú je možné uzavrieť v EÚ pracovné trhy. Dali sme najavo, že jedno alebo druhé sme schopní pochopiť a je to niečo, čo už niekde v legislatíve existuje. Nakoniec je dohoda na siedmich rokoch.

Pomôže to podľa vás presvedčiť Britov, aby hlasovali za zotrvanie v Únii?

Myslím, že áno, pretože veľmi pozorne sledujem vyjadrenia Davida Camerona a čítam britské noviny, a tie obavy, ktoré on premietol do svojich požiadaviek, sa tam veľmi pravidelne objavujú. Koľko ľudí prichádza do Británie, ako to Británii ubližuje. Reálny efekt je síce presne opačný, pracovní migranti v Británii do systému prispievajú viac, než si z neho berú, ale v hlavách ľudí je to presne naopak a to, čo Cameron vyrokoval, mu dáva šancu upokojiť ľudí.

Čiže vecne to zmysel nemá, ale verejná mienka to žiada, tak sa na tom dohodneme?

Ale to je politika. Tá dohoda dá Cameronovi dostatočné argumenty, prečo viesť kampaň za zotrvanie v EÚ, a nebude mať výhovorky, aby hovoril, že možno áno, možno nie. Dostal toho veľa.

Aj v otázke migračnej krízy sa V4 dohodla na spoločnom postupe, hoci jednotlivo boli vyjadrenia najmä maďarského a slovenského premiéra v Európe vnímané ešte nedávno negatívne. Myslíte si, že sa toto zoskupenie vrátilo do hry v európskych rokovaniach vďaka oveľa prijateľnejšiemu slovníku českého premiéra?

No, ale ono by to nešlo bez súhlasu ostatných troch krajín s obsahom toho, čo hovoríme. Dôležité je, že sme sa dokázali zhodnúť na tom, čo sú naše priority. Isteže to potom bolo aj o tom, ako sa to prezentuje, s kým a kedy sa o tom hovorí. Pre premiéra Sobotku to znamenalo posledných 10 dní žiť na telefóne, žiť na rôznych rokovaniach, ešte nikdy v minulosti sa toľko nerozprával s ostatnými premiérmi. Bolo to veľmi veľa práce, ale nejde to bez toho, aby sme sa najprv dohodli, čo chceme dosiahnuť.

Do akej miery obmedzuje rokovaciu pozíciu krajiny, keď sú vyjadrenia jej predstaviteľov pre ostatných neprijateľné?

Myslím, že to otestujete od 1. júla, keď budete predsedať Európskej únii. (smiech) Ale všetci vnímajú, že napríklad Slovensko je dôrazné v tejto konkrétnej veci z nejakých dôvodov. Ale zároveň, keď príde na lámanie chleba, sme schopní nájsť kompromis, sme schopní podporiť Turecko, Grécko. A nie sme tí, ktorí chcú obohnať Európu ostnatým drôtom. Pozrite sa, koľko napríklad Slovensko prispelo do humanitárnych fondov pre Afriku alebo Sýriu. Nie je to tak, že by Slovensko alebo ostatné štáty V4 nič nerobili. Iní sme v tom, že niektoré veci hovoríme oveľa viac priamo. Pred pol rokom to možno občas bolo politicky takmer neprijateľné, ale dnes sa tá debata posunula. Pozrite sa na Rakúsko, ktoré je dnes v migrácii tvrdšie než V4.

Absurdita je v tom, že ani vy v Česku, ani my na Slovensku v zásade nijakých utečencov nemáme, a ten agresívny tón potom ostatných irituje.

Tak. Ale zasa je pravda, že mnoho vecí jednoducho nebude fungovať, je to vidieť napríklad pri prerozdeľovaní utečencov.