Aká bude prvá návšteva Fica u Orbána? Môžu sa o seba opierať, ale veľmi úzke spojenectvo sa zatiaľ nečrtá

Slovenský premiér Robert Fico v utorok navštívi Budapešť a stretne sa s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Bude to prvé bilaterálne stretnutie Fica a Orbána od vzniku štvrtej Ficovej vlády. Blízky vzťah majú od roku 2012.

Fico chce s maďarským premiérom hovoriť aj o posilňovaní obchodných vzťahov a dopravnej infraštruktúry, medzinárodnej politike, migrácii či Ukrajine. Stretne sa aj s prezidentkou Maďarska Katalin Novákovou.

Pôjde o druhú Ficovu zahraničnú návštevu od októbra, keď sa stal premiérom. Koncom novembra navštívil Česko, kde sa stretol s prezidentom Petrom Pavlom a premiérom Petrom Fialom. Okrem toho bol dvakrát na samite Európskej únie v Bruseli, v decembri sa tam stretol aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Z nepriateľov spojenci

Robert Fico a Viktor Orbán sú dnes spojenci, no ich zmierenie zďaleka nebolo samozrejmosťou. Fico pred dvadsiatimi rokmi pravidelne označoval Orbánovu stranu Fidesz za extrémne nacionalistickú, a keď v roku 2006 sám vstúpil do koalície s extrémne nacionalistickou SNS a HZDS, protimaďarskosť sa opäť stala bežnou súčasťou slovenskej politiky.

Prejavilo sa to v postojoch politikov pri kauze Hedvigy Malinovej v roku 2006 alebo po zbití futbalových fanúšikov v Dunajskej Strede v roku 2008. Ficova vláda zároveň sprísnila zákon o štátnom jazyku a potvrdila nedotknuteľnosť Benešových dekrétov, ale tiež v tomto období zakázali maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Sólyom sa v auguste 2009 chcel v Komárne zúčastniť odhalenia sochy svätého Štefana.

Tieto kroky slovenskej vlády ostro kritizoval Fidesz, ktorý bol vtedy v Maďarsku v opozícii, a po nástupe do vlády v roku 2010 prijali orbánovci zákon o dvojakom občianstve. Počas predvolebnej kampane podnikol Fico protiútok a v parlamente presadil novelu, podľa ktorej každý, kto sa stane občanom iného štátu, príde o slovenské občianstvo.

V roku 2010 sa Ficovi nepodarilo zostaviť vládu, ale v predčasných voľbách v roku 2012 dosiahol jednoznačné víťazstvo, ktoré mu umožnilo vládnuť bez koaličných partnerov.

V tomto roku došlo k zmiereniu: Fico a Orbán odložili sporné otázky a zamerali sa len na oblasti, v ktorých mohli spolupracovať.

Odvtedy sa Ficov protimaďarský postoj vytratil, a keď sú obaja vo vláde, dokážu s Orbánom veľmi dobre spolupracovať.

Keďže Robert Fico už dlhší čas hovorí o Ukrajine veľmi podobné veci ako Viktor Orbán, po septembrových predčasných voľbách sa mnohí obávali, že slovenská zahraničná politika sa bude uberať podobným smerom ako maďarská a že aj Slovensko bude blokovať rozhodovanie EÚ o pomoci Ukrajine.

Kým Slovensko zastavilo štátne dodávky zbraní na Ukrajinu, v Bruseli minister zahraničných vecí Juraj Blanár a premiér Robert Fico (obaja Smer) nekládli žiadne prekážky rozhodnutiam o Ukrajine.

Ako sa Fico učí od Orbána

Podmienky na spoluprácu medzi Ficom a Orbánom vychádzajú z podobných postojov oboch politikov k otázkam medzinárodného významu, hovorí pre Napunk politológ Grigorij Mesežnikov. Príkladom je podľa neho aj to, že Slovensko ani Maďarsko nepodporili spoločné vyhlásenie, ktoré odsúdilo dodávky zbraní zo Severnej Kórey do Ruska.

V čase, keď boli Fico a Orbán premiérmi, sa im podarilo maďarsko-slovenské medzištátne vzťahy „odetnizovať“. Sústredili sa na technické otázky a teraz sa môžu oprieť o nové aspekty, hovorí Mesežnikov. Tie im pomôžu riešiť domáce problémy: Fico sa od Orbána učí aj v otázkach právneho štátu, demokracie, médií a mimovládok.

Vzťah medzi Orbánom a Ficom by mohli ovplyvniť práve otázky právneho štátu a demokracie. Viktor Orbán otvorene hovorí o budovaní neliberálneho, konzervatívneho národného štátu v Maďarsku. Fico takúto koncepciu nemá, ale podľa Mesežnikova sa k takejto politike rád pridá a v skutočnosti tak už robí.

Politológ sa domnieva, že Orbán a Fico môžu byť najlepšími spojencami v európskej politike vtedy, ak bude EÚ kriticky reagovať na Ficove kroky. V takom prípade by mohlo dôjsť k vzájomnej solidarite a obaja by sa navzájom podporili, ak by chcel Brusel proti jednému z nich zakročiť.

Podľa Mesežnikova je veľmi pravdepodobné, že Fico by sa pri vetovaní niektorých rozhodnutí mohol dokonca postaviť na stranu Orbána. Krajiny V4 mali dlhé roky prax, že v európskej politike nehlasovali proti sebe a nekomplikovali si vzájomné vzťahy. To už neplatí, hoci politológ si dokáže predstaviť, že Orbán a Fico sa budú v určitých situáciách vzájomne podporovať, čo sa bude doma predávať ako prejav výborných bilaterálnych vzťahov.

Fico nemusí byť tak tvrdo proti Západu

Podľa maďarského zahraničnopolitického experta Dániela Barthu z think tanku Centrum pre euroatlantickú integráciu a demokraciu (CEID) v Budapešti sa slovenská zahraničná politika v niektorých otázkach určite odchýli od doterajšieho kurzu. Väčšinou pôjde o otázky, ktoré sa dajú dobre komunikovať doma ako obrana suverenity. Ide napríklad o migráciu alebo niektoré rozpočtové otázky.

Aj Bartha si dokáže predstaviť, že Fico bude stáť na strane Orbána v otázkach, v ktorých bude Maďarsko blokovať spoločné stanovisko EÚ. Podľa experta je však nepravdepodobné, že by Slovensko urobilo takýto radikálny obrat v otázke Ukrajiny. Možné by to bolo až po výraznej zmene verejnej mienky na Slovensku – ak by to mal Fico vôbec v úmysle, dodáva.

Bartha sa domnieva, že Ficove postoje budú zmierňovať aj marcové prezidentské voľby na Slovensku. Ak chce, aby ich vyhral kandidát koalície, podľa Barthu bude musieť zostať v strede. Skutočnosť, že Maďarsko ani Slovensko nepodporili vyhlásenie odsudzujúce severokórejské dodávky zbraní, treba podľa Dániela Barthu vnímať skôr v kontexte rusko-slovenských ako maďarsko-slovenských vzťahov. Nepovažuje to teda za znak spojenectva medzi Ficom a Orbánom.

Podľa Barthu slovenská vláda ani neprikladala deklarácii veľký význam a jej odmietnutie bolo demonštratívnym krokom nielen preto, že Slovensku neboli predložené žiadne dôkazy, ale aj preto, že slovenskej vláde odmietli možnosť navrhnúť zmeny v texte deklarácie.

Bartha si nemyslí, že Fico chce zaujať rovnako kritický postoj voči Západu ako Orbán, ale že sa to v prípade slovenskej vlády prejaví na úrovni rétoriky.

K Orbánovi by sa podľa Barthu mohol priblížiť, ak Brusel podnikne kroky proti Slovensku v súvislosti s reformami v oblasti trestného práva a justície. Ak by sa napríklad začalo konanie proti Slovensku v oblasti právneho štátu, Fico by zaujal defenzívnejšiu pozíciu, čo však momentálne nie je v jeho záujme. Vidí to skôr tak, že kým výraznejšie nenaruší spoločné európske stanovisko, Brusel proti Slovensku nezakročí.

Na otázku, či by maďarské predsedníctvo Rady EÚ mohlo pre Ficovu vládu priniesť pridanú hodnotu, Mesežnikov odpovedá, že Orbán bude musieť brať do úvahy nielen národnoštátne záujmy, ale aj potreby členských štátov a zostať v medziach predsedníctva. Ak však nastane situácia, že bude môcť Ficovi nejakým spôsobom pomôcť, nebude mať s tým problém.

Bartha sa domnieva, že Budapešť nebude mať slovenskému premiérovi počas maďarského predsedníctva čo ponúknuť, keďže úloha predsedníctva je v súčasnosti pomerne obmedzená. Odborník zatiaľ veľmi úzke spojenectvo medzi oboma lídrami nevidí.