Denník N

Tomáš Marcinko: Byť otcom je pre mňa vrchol. Nie je to samozrejmosť, aj my sme mali problémy

Tomáš Marcinko. Foto N - Tomáš Hrivňák
Tomáš Marcinko. Foto N – Tomáš Hrivňák

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Otcovia v plienkach je seriál rozhovorov o otcovstve od Michala Červeného a Rasťa Kačmára, v ktorom s odborníkmi aj s inými rodičmi hľadajú odpovede na to, ako byť lepším otcom. Rozhovory budú vychádzať týždeň po týždni v Denníku N, nájdete ich aj v podcastovej forme v aplikácii Denníka N či na Spotify či Apple podcastoch. Sledovať ich môžete aj na Instagrame. Všetky vydania nájdete na stránke Otcovia v plienkach, na ktorej si môžete zapnúť aj odber upozornení na nové vydania e-mailom.

V hokeji sa mi darilo, ale keď som odchádzal od rodiny, bolo mi ťažko, hovorí Tomáš Marcinko, ktorý pred sezónou prestúpil z Třinca do Brna, aby bol bližšie k manželke a dvom deťom. „Nič vám nenahradí, že ste doma. Zaspávam a zobúdzam sa pri rodine, dokážem ísť po dcéru do škôlky,“ opisuje v rozhovore o otcovstve hokejista, ktorý hrával aj za slovenskú reprezentáciu.

Vďaka deťom sa učí každý deň a priznáva, že niekedy ho to frustruje, pretože zo športu je zvyknutý na to, že to funguje inak. „Som zvyknutý, že ak budem trénovať strely na bránu, zvýši sa šanca, že mi to vyjde aj v zápase. Pri rodičovstve môžem robiť tie isté veci deň čo deň, no nie vždy to funguje. Často som v situácii, že sa mi nedarí a nemôžem svojmu dieťaťu pomôcť tak, ako by som si želal, ale čaro je aj v tom, že sa učím.“

Rozpráva aj o tom:

  • aké je starať sa o deti v rodine, kde obaja rodičia majú kariéru;
  • aké pocity mal, keď jeho dvojmesačný syn išiel na operáciu;
  • čo si zobral z toho, keď ako dieťa žil v zahraničí s otcom hokejistom;
  • čo je pre neho na otcovstve najkrajšie;
  • či sa v hokejovej šatni so spoluhráčmi rozprávajú aj o deťoch.

V marci minulého roka sa vám narodilo druhé dieťa, syn Leon. Krátko po tom ste boli v ťažkej situácii. Keď mal dva mesiace, operovali ho. Ako ste to prežívali?

Bolo to nepríjemné, ale od narodenia sme vedeli, že jeho zdravotný stav sa dá riešiť. Manželka (Vladimíra Marcinková, poslankyňa za SaS – pozn. red.) našla skvelého lekára, na ktorého sme dostali aj odporúčania. Ubezpečil nás, že vo veľkej väčšine prípadov to dopadne dobre. Keď však príde deň operácie a viete, že nesiete malého syna na sálu, pocity sú – jemne povedané – veľmi nepríjemné. Rodičovstvo však prináša aj momenty plné strachu a neistoty. Uvedomil som si, že strach rodiča dokáže byť oveľa intenzívnejší ako pred narodením detí. Verili sme, že všetko dobre dopadne, a tak to aj bolo.

Zároveň ste v tej situácii neboli len rodič, ale aj manžel. Báli ste sa aj o svoju manželku ako matku?

Určite, aj keď viem, že je silná osobnosť. Momenty, keď sa rieši zdravie blízkeho človeka, obzvlášť vášho dieťaťa, sú extrémne náročné. Strach, ktorý prichádza, je nepoznaný. V takých chvíľach tam musíte byť aj pre toho druhého, navzájom sa podržať. Boli sme v nemocnici pred operáciou, počas aj po nej a snažili sme podporovať sa navzájom.

Označujete sa za introverta. Našli ste si v takejto situácii aj čas na vlastné pocity a na ich vyjadrenie?

Asi som bol viac

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Otcovia v plienkach

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie