Denník N

Vedci na Slovensku sú posadnutí titulmi, niektorí si vybudovali kariéru na článkoch z pochybného vydavateľstva, vraví ekonóm

Eduard Baumöhl bol predsedom Slovenskej ekonomickej spoločnosti v čase, keď inštitúcia spojila vydavateľstvo MDPI s predátorskými praktikami. Foto – Juraj "Ceco" Neufeld
Eduard Baumöhl bol predsedom Slovenskej ekonomickej spoločnosti v čase, keď inštitúcia spojila vydavateľstvo MDPI s predátorskými praktikami. Foto – Juraj „Ceco“ Neufeld

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vedci zo slovenských vedeckých inštitúcií publikujú viac ako 30 percent zo všetkých otvorených článkov vo vydavateľstve MDPI, ktoré už niekoľko rokov čelí obvineniam z predátorských (nekalých) praktík.

Zo susedných krajín je na tom horšie iba Poľsko. Za západnými krajinami ako Anglicko či Holandsko výrazne zaostávame.

Inštitúcia, ktorá u nás otvorila diskusiu o publikovaní v MDPI, je Slovenská ekonomická spoločnosť (SEA). Svojim členom už v roku 2021 odporučila, aby zvážili vydávanie článkov v tomto vydavateľstve, ktoré podľa ekonomickej spoločnosti vykazuje prvky predátorstva. V tom čase bol predsedom SEA ekonóm Eduard Baumöhl.

V rozhovore pre Denník N vedec spomína, že rozhodnutie spojiť vydavateľstvo MDPI s predátorskými praktikami sa nerodilo ľahko, keďže tým riskovali možnú žalobu, ktorá by privodila zánik Slovenskej ekonomickej spoločnosti. „Naším vyjadrením sme si vyrobili viacero nepriateľov,“ hovorí ekonóm, no dodáva: „Ak budú všetci slušní ľudia vždy ticho, nikdy sa nič nezmení.“

Poplatky za publikovanie v MDPI, ktoré dosahujú zhruba dva milióny eur, označuje Eduard Baumöhl za mrhanie. „Z dlhodobého hľadiska som presvedčený, že to [publikovanie v MDPI] našim inštitúciám poškodí.“ Podľa neho grant s článkami z MDPI v Česku ani Poľsku neprejde, zato naše dve grantové agentúry také články podporujú.

Vedec potvrdzuje, že poctiví vedci, ktorí sa rozhodli nepublikovať v MPDI, doplácajú na svojich kolegov, ktorí majú nižšie štandardy a v pochybnom vydavateľstve publikujú. „Prinajlepšom taký človek odíde do zahraničia a prinajhoršom zostane, zatrpkne a začne publikovať tak ako zvyšok pracoviska, aby si udržal prácu.“

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či sa vedci, ktorí publikujú vo vydavateľstve MDPI, neboja reputačného rizika;
  • či sa publikovanie v MDPI vníma ako „zaručený“ spôsob, ako si pracovisko alebo vedec môžu finančne prilepšiť;
  • či dotačný systém ministerstva školstva vedcov na Slovensku motivuje k tomu, aby publikovali v časopisoch od MDPI, alebo ich od toho skôr odrádza.

Máme na Slovensku vedcov, čo si svoje kariéry vybudovali na publikovaní vo vydavateľstve MDPI, ktoré čelí obvineniam z predátorských praktík?

Neviem o žiadnej analýze, ale na základe „anekdotálnej evidencie“ si dovolím povedať, že určite áno. V ostatných rokoch pozorujeme nárast počtu habilitácií a inaugurácií, čo zrejme súvisí aj s novou akreditáciou. Ak sa pozrieme len na počty vymenovaných profesorov, tak kým v rokoch 2016 a 2017 bolo menovaných niečo vyše 60 profesoriek a profesorov ročne, za roky 2018 až 2022 to bolo už vyše 80 ročne. V roku 2023 to bolo viac ako 100 menovaní pani prezidentkou.

V roku 2021 vyšlo autorom zo slovenských vedeckých inštitúcií v MDPI 35 % zo všetkých článkov s otvoreným prístupom (open access) a 33 % v roku 2023. Zdroj – Zuzana Stožická a kolektív: Analýza APC poplatkov vynakladaných slovenskými výskumnými inštitúciami na publikovanie zlatou cestou otvoreného prístupu za rok 2021

O čom to vypovedá?

Akademická obec na Slovensku je tak trochu posadnutá titulmi. Priamym dôsledkom toho je devalvácia týchto akademických titulov. Lenže ono nie je jedno, kto je docent a profesor, keďže títo ľudia garantujú študijné programy, vychovávajú mladých vedcov a na konci dňa vedú naše univerzity.

Praktickým dôsledkom je, že širšia verejnosť sa ťažšie orientuje medzi autormi, čo sme videli počas pandémie. Ako má bežný človek rozlíšiť medzi „lepším“ a „horším“ profesorom alebo „lepšou“ a „horšou“ publikáciou?

Máte k tejto „titulománii“ konkrétny príklad?

Odohral sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie