Prezidentka kritizuje postoj vlády k Ukrajine: Treba odsúdiť agresiu Ruska a jeho spoluprácu s KĽDR

Začiatkom roka 2024 prežívali ukrajinské mestá masívne ruské ostreľovanie, ktoré si vyžiadalo desiatky obetí. Ešte väčším škodám pomohli zabrániť protiraketové systémy a náboje, ktoré Ukrajinci dostali od spojencov.

Okrem iránskych samovražedných dronov a vlastných rakiet podľa prvých dôkazov použila ruská armáda aj severokórejské balistické rakety.

Spojené štáty už preto zaviedli nové sankcie proti trom spoločnostiam a jednej osobe v Rusku a spolu so spojencami vrátane 26 krajín Európskej únie spoločne odsúdili vojenskú spoluprácu Moskvy s režimom Kim Čong-una.

Jediné dve členské krajiny Únie, ktoré sa nepridali, sú Maďarsko a Slovensko. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) sa posťažoval, že Američania dali na stôl už hotový návrh rezolúcie a neposkytli dostatok dôkazov. Tie pritom stačili všetkým ostatným členom EÚ. Premiér Robert Fico ich označil za „pritakávačov Západu“.

Pod dokument sa podpísal aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Dokument však pre postoj Maďarska a Slovenska nemal váhu spoločnej pozície EÚ.

O dôkazoch, že Rusi nasadili severokórejské zbrane, sa vyjadrili už viacerí experti a o prvých dôkazoch prehovoril aj ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Ukrajina podľa neho už má prvé dôkazy o tom, že Ruská federácia počas útoku z 2. januára na centrum Charkiva skutočne použila raketu krátkeho doletu vyrobenú v Severnej Kórei.

Fico kazí jednotu s Orbánom

Slovensko tak prvý raz za novej vlády Roberta Fica vážne narušilo európsku jednotu pri podpore Ukrajiny, ktorú od začiatku totálnej invázie Ruska zatiaľ kazil iba Viktor Orbán.

Podľa slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej je pritom vzhľadom na pokračovanie ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine „potrebné jasné odsúdenie pokračujúceho bombardovania a ostreľovania Ukrajiny a jej civilného obyvateľstva zo strany Ruska“.

V stanovisku pre Denník N zároveň odsúdila prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu Ruska so Severnou Kóreou a jej vojenskú podporu ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

Na rozdiel od Blanára či Fica „má dôveru vo vyhlásenie takmer 50 partnerov a spojencov, ktoré je podložené nielen spravodajskými informáciami, ale aj verejne dostupnými zdrojmi“.

„Prezidentka nemá dôvod pochybovať, že spojenci sú pripravení predložiť vláde SR na ich vyžiadanie aj ďalšie dôkazy, ak by takáto žiadosť prišla,“ vyhlásila prezidentská kancelária. Zároveň pripomína, že práve informácie od Spojených štátov amerických a ďalších spojencov pred inváziou pomohli Slovensku pripraviť sa na jej možné dôsledky, čo zvýšilo bezpečnosť našich občanov.

Západné tajné služby predpovedali ruskú inváziu s niekoľkodňovým predstihom, čo predstavitelia Smeru spochybňovali podobne ako Kremeľ, no potom ich Rusko 24. februára zaskočilo plnoformátovou vojnou proti susednej krajine.

Slovenská pozícia je spolu s maďarskou ojedinelá v rámci EÚ. Robert Fico je pravidelne v západných médiách vykresľovaný ako proruský politik, ktorý hrá tak, ako to vyhovuje Vladimirovi Putinovi, ten ho zase nedávno spolu s Orbánom označil za skutočne pronárodného politika.

Naposledy Fico vyhlásil, že podmienky prímeria bude určovať Rusko, ktoré „má kľúče od miešačky“.

Tento postoj je v ostrom rozpore s väčšinovým názorom západných spojencov v EÚ aj NATO. Tí sú presvedčení, že jedinou šancou, ako zastaviť Rusko v jeho agresii, je úspešná obrana zo strany Ukrajiny a tá sa nedá inak zariadiť ako dôslednou vojenskou pomocou.

Scholz: Musíme Ukrajinu viac podporiť vojensky

Príkladom je aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý už sľúbil, že Nemecko zdvojnásobí vojenskú pomoc Ukrajine na 8 miliárd. Po USA tak bude druhým najväčším donorom.

Zároveň povedal, že krajiny EÚ nepomáhajú dostatočne, a vyzval na aktívnejší prístup.

Koncom minulého týždňa zavítal do Kyjiva britský premiér Rishi Sunak, ktorý oznámil vojenskú pomoc za 2,5 miliardy eur a podpísal s prezidentom Volodymyrom Zelenským dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

Krátko po ňom sa v ukrajinskej metropole zastavil šéf francúzskej diplomacie Stéphane Séjourné. Prioritou Paríža podľa neho má byť nová fáza v spoločnej výrobe zbraní spolu s Ukrajinou.

Vzhľadom na riziko, že americké prezidentské voľby vyhrá izolacionistický prezident Donald Trump, sa čoraz viac hovorí o potrebe, aby sa Európa dokázala brániť aj sama a zároveň podporila zbrojný priemysel na Ukrajine.

Do Kyjiva sa tento týždeň chystá aj novozvolený poľský premiér Donald Tusk. Naopak, slovenský premiér Robert Fico si ako jednu zo svojich návštev vybral Maďarsko. S ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom by sa mal stretnúť v januári, no nepôjde do Kyjiva. Stretnú sa na spoločnej hranici.

Korčok: Blanár a Fico sa pridali na stranu diktátora

Vládu za jej postoj z minulého týždňa kritizuje aj opozícia. Poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek inicioval zvolanie mimoriadneho zahraničného výboru, ruský útok severokórejskými zbraňami označil za vážnu eskaláciu vojny. Kritizoval aj ministra Blanára, argument, že list nepodpísal, lebo nevidel dostatočné dôkazy, podľa neho neobstojí.

„Ako potom vysvetľuje postoj tých 48 signatárov vrátane krajín ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia? Že sú nesvojprávni alebo že nečítajú, čo podpisujú?“ pýtal sa Valášek.

KDH pripomínalo aj to, že Rusko porušilo rezolúcie OSN, ktoré zakazujú obchod so zbraňami so Severnou Kóreou.

SaS uviedla, že vláda urobila veľkú chybu, keď nepodporila spoločné uznesenie spojencov. Do parlamentu predložili uznesenie, ktorým sa Slovensko podľa ich slov ešte môže pridať k štátom, ktoré odsúdili ruskú spoluprácu so Severnou Kóreou. Hovoria, že Peter Pellegrini, ktorý chce kandidovať za prezidenta, bude môcť pri hlasovaní ukázať, aké sú jeho postoje v zahraničnej politike.

„Dnes konáme v úplnom rozpore s tým, kam patríme a kto nám garantuje bezpečnosť,“ povedala poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková.

Prezidentský kandidát a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok povedal, že Slovensko sa spoločným postojom s Orbánom „pridalo na stranu diktátorského severokórejského režimu a na stranu ruského agresora“.

„Z koalície počúvame, že EÚ musí byť v zahraničnej politike ráznejšia. No keď k tomu môžeme jasným spoločným stanoviskom celej EÚ 27 prispieť, zaradíme sa k Maďarsku, ktoré mnohé snahy o spoločný postup pravidelne roky blokuje,“ povedal Korčok pre Denník N.

„Navyše mám informácie, že rovnako zmätene postupuje Slovensko aj pri vyhlásení, ktoré odsudzuje ruské útoky na ukrajinské civilné ciele. To sme sa skutočne dostali do situácie, že naša suverénna zahraničná politika nevie povedať ani to, že odsudzuje, že agresor útočí na nemocnice či školy a zomierajú nevinné obete?“

Problém podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie nie je v tom, že vláde nestačia verejne dostupné dôkazy, ale že nedôveruje ani spravodajským informáciám partnerov.

Nemecký expert: Severná Kórea používa ruskú technológiu

Pri útokoch medzi 29. decembrom a 2. januárom zaútočilo Rusko viac ako 500 dronmi a raketami rôznych druhov, medzi ktorými podľa všetkého boli aj severokórejské balistické rakety krátkeho doletu.

Podľa Financial Times sa bezprecedentnými útokmi všetkými možnými strelami snaží „prelomiť kód ukrajinskej protivzdušnej obrany“, aby mohlo kontrolovať aj ukrajinské nebo a útočiť aj ťažkými bombardérmi.

Podľa nemeckého experta Gustava Gressela existujú jasné dôkazy, že Rusko používa severokórejskú delostreleckú muníciu (122 mm a aj 152 mm granáty), ako aj rakety Grad.

V prípade balistických rakiet sa to dokazuje komplikovanejšie, pretože sú skonštruované na základe ruských plánov a ruskej technickej pomoci. „Hwasong-11 je vlastne Točka.  Rusko poskytlo know-how Severnej Kórei po tom, ako bola ich výroba v Rusku vyradená z prevádzky,“ hovorí Gressel.

Vylepšená severokórejská raketa Hwasong-11Ga (KN-23) je podľa neho tiež postavená s ruskou technickou pomocou a podobá sa na Iskander. „Vzhľadom na hlbokú obranno-priemyselnú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom by ma neprekvapilo, keby sa v Hwasong-11Ga našlo veľa ruských súčiastok,“ dodal.

Práve takou raketou zrejme Rusi útočili začiatkom roka 2024 na miliónový Charkiv.

„Keď vtedy ukrajinská armáda na radaroch protivzdušnej obrany uvidela cieľ letiaci nadzvukovou rýchlosťou 7 500 km/h smerom na Charkiv, nikto si nemohol myslieť, že to môže byť začiatok novej etapy vojny. Bolo to podobné typickému ruskému Iskanderu-M,“ napísala ruská služba BBC vo svojej analýze.

Podľa expertov skúmajúcich zvyšky rakety sa balistika líšila od ruskej. „Severná Kórea je jediným štátom na svete, ktorý vyrába rakety s rovnakými vlastnosťami ako tie, ktoré sme našli v troskách, takže sme dospeli k záveru, že sú to určite KN-23,“ citovala japonská spravodajská agentúra ukrajinského predstaviteľa.

Diktátorské režimy si okrem obchodu s Ruskom zároveň testujú svoje zbrane na Ukrajincoch v reálnej vojne.

Podobne ako je Izrael znepokojený testovaním iránskych dronov na Ukrajine, ktoré môže Irán použiť proti nemu, vníma severokórejské zbrane v rukách Ruska kriticky aj Južná Kórea. Pre režim Kim Čong-una by sa mohli stať testovacím územím pre zbrane, ktoré môže vo vylepšenej podobe použiť v budúcnosti proti svojmu južnému susedovi.