Správy vybrala a komentovala Monika Tódová
1. Dobré ráno, Maroš Žilinka!
Pondelok 15. januára mal byť podľa pôvodného plánu Smeru, Hlasu a SNS prvým dňom, keď by už Slovensko nemalo špeciálnu prokuratúru. Zároveň to mal byť deň, keď by vďaka zníženiu premlčacích lehôt, zníženiu výšky škody alebo zmenám trestných sadzieb mnohé trestné činy už neboli trestné. Ak by sa to bolo podarilo, bujaré oslavy by dnes už boli nielen v centrále Smeru na Súmračnej ulici, ale oslavovali by v podstate všetci zločinci.
Pôvodný plán skráteného legislatívneho konania bol urobiť to ešte pred Vianocami, aby nikto nestihol nič povedať. Hlavne nie odborníci, ktorí by sa v riadnom legislatívnom konaní museli k návrhom vyjadriť.
Ale drahé koňaky a krabice so šampanským ešte musia počkať.
Prídu zmeny. Vďaka spolupráci opozície, verejným vyjadreniam odborníkov – policajtov či prokurátorov – a obrovskému množstvu ľudí na námestiach sa možno podarí donútiť vládu k ústupkom. V pondelok takýto ústup oznámil predseda parlamentu aj Hlasu Peter Pellegrini.
Prezidentský kandidát, pre ktorého sú desaťtisíce protestujúcich zvlášť nepríjemné, oznámil, že sa v pondelok stretol s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) a zhodli sa na tom, že „v aktuálnom znení novely je ešte priestor na jej vylepšenie“.
Ku konkrétnym návrhom sa podľa Pellegriniho dopracujú medzi prvým a druhým čítaním v parlamente. Národná rada o zákonoch aktuálne rokuje v prvom čítaní a rokovania trvajú dlhšie aj preto, že sa do diskusie zapájajú takmer všetci opoziční poslanci.
Pellegrini povedal, že sa nijako nemení politický zámer vládnej koalície, ktorého cieľom podľa neho nie je ochrana vplyvných ľudí pred stíhaním alebo prísnymi trestami, ale zásadná zmena filozofie trestného práva, v ktorej sa kladie dôraz na vyššiu náhradu spôsobenej škody.
Podľa oficiálneho vyjadrenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku je pri prijímaní novely Trestného zákona dôležité, aby sa neznižovali možnosti štátu v boji proti závažnej kriminalite. Čo presne to znamená a aké zmeny koalícia vo svojom návrhu urobí, nie je jasné.
Po Pellegriniho vyhlásení napísal Maroš Žilinka, ako inak, status na Facebook, že stretnutie s Pellegrinim inicioval on, a to listom z 10. januára. V danom liste vraj generálny prokurátor vyjadril názor k návrhu Trestného zákona, „v časti týkajúcej sa trestných činov korupcie“. Pellegrinimu vraj predloží legislatívne pripomienky. Aký presne je ten názor a čoho sa budú pripomienky týkať, Žilinka nepovedal.
Žilinkov postoj je len ďalší dôkaz toho, že vo veci malo prebehnúť riadne legislatívne konanie. Ešteže sa verejnosti podarilo natiahnuť čas, inak by Žilinka svoje pripomienky nestihol.
Pripomienka: Najbližší protest proti zmenám v trestných zákonoch sa uskutoční vo štvrtok 18. januára na bratislavskom Námestí SNP a aj v ďalších mestách.
2. Na Danka musíme hľadieť ako na opitého
Na to, že Andrej Danko klamal, keď v nedeľu hovoril, že po dopravnej nehode, pri ktorej narazil do semafora, fúkal a výsledok bol nula, by sa dalo asi aj staviť. A to z jednoduchého dôvodu: Danko sa nesprával ako triezvy človek vo vysokej funkcii. Z miesta nehody, ktorú spôsobil tesne pred polnocou, ušiel. Normálny človek a aj politik by počkal na policajtov a fúkal už len preto, aby preukázal, že naozaj nebol pod vplyvom alkoholu.
Na vytriezvenie dostal takmer celý deň. Pondelkové stanovisko bratislavskej polície potvrdilo, že Danko fúkal až o 14.30 h nasledujúci deň, teda 15 hodín po dopravnej nehode. Vtedy ho aj vypočuli. O 14.30 h by mohol byť asi presne ten čas, keď – ak máte v noci 2 promile a toľko kíl ako Danko – vytriezviete a môžete sa ísť prihlásiť na policajné oddelenie.
Táto informácia znamená jediné: odteraz musíme na Danka pozerať ako na osobu, ktorá zapríčinila nehodu pod vplyvom alkoholu. Tak sa podľa zákona pozerá na každého, kto ujde z miesta dopravnej nehody alebo odmietne fúkať. Danko ušiel, a ako napísali policajti, „s podozrivým sa podarilo skontaktovať až v piatok o 14.30“.
Z toho by mohlo vyplývať, že skôr sa to nepodarilo. Teraz už len zistiť, či preto, že policajti nechceli Danka skôr nájsť alebo sa pred nimi jednoducho skrýval. Vieme, že do 14.30 h určite Danko opustil dom a bol napríklad v parlamente. Navyše má ochrankára, aj s ním sa predsa museli vedieť spojiť. Ak sa však Danko skrýval a s nikým nekomunikoval, policajti nemali veľmi čo robiť. Toto nie je dôvod na vykopnutie dverí ani na násilné predvedenie. Zato by to mohol byť návod pre ostatných opilcov, ktorí zdemolujú dopravné značenia.
To, že Danko je podvodník, vieme už len z toho, ako získal vysokoškolský titul. Pre spoločnosť je dôležitejšie vedieť, či polícia v jeho prípade postupovala tak, ako mala, a či pod novým vedením poskytla Dankovi nejaké úľavy, napríklad dostatočný čas na vytriezvenie. Toto sme sa zatiaľ nedozvedeli ani v pondelok.
Zato však pribudlo vyjadrení vládnych politikov, ktorí Dankovu nehodu prirovnávajú k tej, ktorej účastníkom bol v minulosti špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Danko a Lipšic – dva rôzne prípady. Premiér a predseda Smeru Robert Fico povedal, že Danka vyzývajú na odchod „tí istí ľudia, ktorí mlčali, keď špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zabil za záhadných okolností na priechode človeka“.
Michal Kaliňák z Hlasu zase napísal: „Lipšic autom usmrtil človeka a bol povýšený. Danko autom pokrivil stĺp a žiadajú jeho odstúpenie. Tak kto je tu na hlavu?“
A Tomáš Taraba z SNS povedal, že Lipšic, ktorého nazval vrahom, by mal ísť príkladom a za to, že zabil človeka, by mal odstúpiť z čela špeciálnej prokuratúry.
V slovenskej politike zúri už v podstate bezhraničná odbrzdenosť v klamaní. Jedna lož v politickej debate strieda druhú a politici ako Robert Fico neomylne prikryjú každé svinstvo.
Pripomeňme si preto základné rozdiely medzi tým, ako sa zachoval Lipšic a ako sa zachoval Danko.
Keď Daniel Lipšic v roku 2016 zrazil na priechode opitého človeka, bol opozičným poslancom. Policajným prezidentom bol Tibor Gašpar.
Lipšic na rozdiel od Danka zostal na mieste činu a poskytol prvú pomoc.
Nešiel rýchlo.
Dvakrát fúkal a potom na vlastnú žiadosť absolvoval aj krvnú skúšku.
Následne sa vzdal (!) poslaneckého mandátu, dostal podmienečný trest a 5 rokov pôsobil v advokácii. Až potom ho zvolili za špeciálneho prokurátora.
V nešťastnej situácii sa tak zachoval najzodpovednejšie, ako to len išlo. Danko mal šťastie, že išlo iba o semafor, ale o prejavení zodpovednosti sa nedá hovoriť ani náhodou.
3. Plán A bol zabiť premiéra, ale ľudia na Zámockej boli ľahší terč
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v pondelok informoval, že ukončili vyšetrovanie teroristického útoku na Zámockej ulici. Páchateľ Juraj K. v októbri 2022 pred barom Tepláreň zastrelil Juraja Vankuliča, Matúša Horvátha a postrelil Radku Trokšiarovú.
Čo ukázalo vyšetrovanie: Prokurátor Lipšic, ktorý prípad osobne dozoroval, povedal, že to bola v podstate poprava – vrah obom vpálil aj ranu istoty do hlavy.
Išlo o mimoriadne chladnokrvnú vraždu, ktorá bola podľa vyšetrovania vrahovým plánom B. Plánom A bolo zabitie vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera. Juraj K. ho viackrát sledoval v jeho bydlisku, ale napríklad aj pred divadlom.
Heger však mal ochranku a Jurajovi K. sa nepodarilo dostať do jeho blízkosti. Keď naňho čakal, premiér neprišiel, tak išiel pred Tepláreň. Bolo to jednoduchšie.
Prečo bol potenciálnym terčom Heger? Len preto, že bol vo funkcii premiéra.
Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že Juraj K. sa podľa vzoru iných masových vrahov chcel zamerať na politikov a ich rodiny, známych novinárov, Židov, menšiny, náboženských lídrov. Cieľom v jeho chorej hlave bolo „zvrhnúť sionistickú okupačnú vládu“.
Veril neonacistickým myšlienkam a svoj čin nijako neľutoval.
V poznámkach mal aj mená iných politikov: Roberta Fica, Branislava Gröhlinga, Vladimíra Lengvarského. Týchto však na rozdiel od Hegera nikdy nesledoval, aspoň o tom nie sú dôkazy.
Bol to hrôzostrašný čin a útok s cieľom oslabiť štát. V normálnej krajine by zoznam takýchto potenciálnych cieľov spojil spoločnosť proti nenávisti. Zmenil by sa jazyk, akým sa spolu ľudia vo verejnom priestore zhovárajú, aj spôsob robenia politiky. Na Slovensku sú však vo vysokej politike a aj pri moci aj ľudia, ktorých nezmenila ani vražda novinára, a preto sa nemôžeme čudovať, že vo svojom agresívnom štýle pokračujú aj po vražde dvoch LGBTI+ ľudí.
V takej atmosfére je v poriadku, že aspoň najvyšších ústavných činiteľov chráni polícia. Vražda z Teplárne však pripomína, akí bezbranní sú všetci ostatní, ktorí sú potenciálnym cieľom len preto, že robia svoju prácu alebo sú menšinou.
Základ je vo výchove. Dozorový prokurátor Lipšic tvrdí, že v takýchto prípadoch orgány činné v trestnom konaní nedokážu robiť viac, ako urobili. Juraj K. komunikoval na Twitteri na uzavretom konte, o jeho plánoch preto nevedeli. Spolužiaci jeho radikálne prejavy registrovali, ale mysleli si, že sú to len reči. Nikdy by im nenapadlo nahlásiť ho pre podozrenie, že bude masovo vraždiť.
Kto však môže niečo urobiť, je podľa Lipšica škola a rodina.
V prípade Juraja K. je zrejmé, že radikálna bola aj jeho rodina. Rodičia nezavolali políciu ani vtedy, keď sa im po skutku priznal a oznámil, že spácha samovraždu. Čudné vyhlásenia mala podľa Lipšica aj riaditeľka školy, ktorú navštevoval, keď naznačovala, že Juraj K. poznal jednu z obetí, hoci to nebola pravda.
Linky pomoci varujú. Lipšic sa posťažoval, že nové vedenie ministerstva vnútra nedovolilo, aby s ním na tlačovú besedu išiel niekto z NAKA, ktorá prípad vyšetrovala. To je síce dosť úbohé, ale ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a ministra školstva Tomáša Druckera treba pochváliť aspoň za to, že dnes zvolali tlačovú besedu o bezpečnosti na školách a o duševnom zdraví detí.
Ministri z údajov liniek pomoci vedia, že počty telefonátov sa zvýšili štvornásobne. Na linku pomoci volal dva dni pred útokom aj páchateľ Juraj K. Ozval sa cez čet, ale nepodarilo sa ho vypátrať.
Údaje z liniek pomoci navyše hovoria, že medzi 15- až 18-ročnými deťmi sa päťnásobne zvýšil počet tých, ktorí majú myšlienky na ukončenie života.
Je dobre, že ministri si to uvedomujú, že hovoria o duševnom zdraví detí a že s tým chcú niečo urobiť.
Jednou vetou:
4. Prezidentka Zuzana Čaputová kritizuje postoj vlády k Ukrajine, podľa nej je potrebné odsúdiť agresiu Ruska a jeho spoluprácu s KĽDR a nepochybuje, že západní spojenci poskytnú dostatok dôkazov o použití severokórejských rakiet ruskou armádou; hovorí o nich už aj ukrajinský generálny prokurátor.
5. Peter Pellegrini vyhlásil voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu, termín na podávanie návrhov je do 31. januára, aby sa voľba mohla uskutočniť na parlamentnej schôdzi so začiatkom 16. apríla.
6. SNS dosadila bývalého futbalistu Róberta Vitteka za predsedu dozornej rady Tiposu, aj keď nespĺňa podmienky a nemá napríklad vysokú školu; strana tvrdí, že ide o nomináciu na základe koaličnej dohody; SaS vyzvala na jeho odvolanie z funkcie.
7. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu na 17 obvinených pre 28 skutkov súvisiacich s drogovou trestnou činnosťou, medzi obvinenými je aj bývalý policajt, 5 z obvinených je stále vo väzbe.
8. Na strednej škole v Trenčíne polícia zadržala 18-ročného študenta, ktorý sa vyhrážal streľbou na spolužiakov, a obvinila ho z násilia proti skupine obyvateľov.
9. Generálna prokuratúra po previerkach v 13 reedukačných centrách zistila, že maloletým deťom sú vo viacerých oblastiach poskytované práva v menšom rozsahu než odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody, reedukačné centrá neplnia svoj účel a nie sú pre deti ani bezpečným miestom; generálny prokurátor o tom bude vo štvrtok rokovať s verejným ochrancom práv a so zástupcami ďalších inštitúcií.
10. Špecializovaný trestný súd odsúdil Jozefa B., ktorý na internete schvaľoval útok na Zámockej, na peňažný trest 700 eur, prokurátor sa odvolal, chce prísnejší trest.
Zaujímavé články:
Cudzincom by sme to asi aj ťažko preložili, ale je to fantastické. Myslím, že Pellegrinimu už definitívne prischne. Nech bude robiť čokoľvek, už vždy bude spájaný s týmto slovom. To totiž vystihuje celú jeho politickú kariéru, čo je na tom najsmutnejšie.
Peter Bebjak v rozhovore s Janou Močkovou o slove podržtaška (dennikn.sk)
FB status:
Nie nenávisti!
Dnes sme boli predstaviteľmi Úradu špeciálnej prokuratúry informovaní o záveroch vyšetrovania brutálnych vrážd na Zámockej. Počúvajúc slová o plánoch útočníka, priebehu útoku a dôsledkoch tohto hrôzostrašného činu, myslím na rodiny zavraždených. Rovnako však myslím aj na svoju rodinu a svojich blízkych, ktorí mali byť tiež predmetom nenávisti.
Chcem preto pri tejto príležitosti vyzvať politikov a najmä tých, ktorí vládnu, aby vážili slová, aby nešírili nenávisť. Naopak, aby sa snažili o pokoj a zmier. Nenávisť nie je riešením pre Slovensko. Naša krajina potrebuje diskusiu, hľadanie pravdy a dobra pre našich občanov. Verím, že to, čo sa stalo na Zámockej, sa už nikdy nebude opakovať.
Úprimnú sústrasť rodinám pozostalých a odpočinutie večné zosnulým.
Citát:
Koloman Kertész Bagala po tom, čo mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenania.
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Cez víkend som bol vo svojom rodisku a počas tých návštev bývam nostalgický.
Danka v diskusii RTVS som pozeral na našom starom televízore vo svojej dávnej detskej, a keď hovoril, že sa podrobil dychovej skúške a nenafúkal, zrazu som počul seba, ako v tejto izbe po päťke z písomky otcovi roztraseným hlasom hovorím, že to bola jednotka, len som si žiacku nechal v škole.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Monika Tódová





































