Denník N

Adiktológ: Rodič sa potešil, keď zistil, že syn konzumuje čistý nikotín. Vôbec si neuvedomuje, čo to znamená

Adiktológ Rastislav Žemlička. Foto N - Tomáš Benedikovič
Adiktológ Rastislav Žemlička. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď sa o nebezpečenstve energetických nápojov či žuvacieho tabaku rozprávame s adiktológom Rastislavom Žemličkom, hovorí o veľmi malej informovanosti. „Akoby sme ako národ boli nepoučiteľní,“ vraví v rozhovore expert pôsobiaci v Sanatoriu AT.

O energetických nápojoch, nikotínových vrecúškach a žuvacom tabaku, ktoré sú medzi mladými na Slovensku rozšírené, vraví ako o častej vstupnej bráne k závislostiam od ďalších látok.

Za problém považuje aj ignorovanie závažnosti situácie. Rodič napríklad priniesol nikotínové vrecúško na rozbor a Žemličku udivila reakcia, keď sa dozvedel, že ide o čistý nikotín. „Na moje prekvapenie sa potešil. Vôbec si totiž neuvedomoval, že to je rovnako nebezpečné ako konzumácia drog. Dokonca poznamenal niečo v zmysle ‚taká je doba‘,“ hovorí v rozhovore.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či sú mladiství náchylnejší na vybudovanie si závislostí ako dospelí;
  • o konkrétnej skúsenosti s mladým športovcom konzumujúcim nikotínové vrecúška, po ktorých prešiel k marihuane;
  • o problémoch so srdcom ľudí konzumujúcich nikotínové vrecúška;
  • ako pristupovať a reagovať, keď rodič zistí závislosť či zvýšenú konzumáciu podobných látok u svojho dieťaťa.

Kedy môžeme o človeku povedať, že je závislý?

Uvediem v skratke – vtedy, keď užívanie prevláda nad inými aktivitami, prítomná je častá zmena nálad, zvyšuje sa tolerancia k danej látke alebo činnosti, dostavuje sa syndróm z odňatia. Pri látkovej závislosti ide o abstinenčný príznak, stupňujú sa konflikty alebo pri zhoršení prežívania aj relaps, recidíva.

Ak niekto konzumuje napríklad aj liter či viac vína denne, nemusí byť ešte závislý, môže to byť len charakterovo neusporiadaný človek. Preto by som stanovenie diagnózy ponechal odborníkom, ktorí sa venujú závislostiam, pretože závislým sa človek môže stať, aj keď vypije len jedno pivo týždenne. Aj takého pacienta sme mali v sanatóriu.

Ako sa má správať okolie?

Odporúčame najmä rodinným príslušníkom, aby už pri prvom signáli, ktorý im prekáža – ako je zmena nálady, opitosť, agresivita, neprimerané sexuálne nároky či nevhodné správanie na verejnosti –, nezostali ľahostajní a aby vyhľadali odborníka, keď sa znovu opakuje. Ak je takáto negatívna spätná väzba podaná včas, môže mnohému napomôcť.

Závislý človek stráca kontrolu nad svojím správaním a má narušené sebaovládanie nielen v motorických, ale hlavne v kognitívnych funkciách. Je nekritický nielen k svojmu okoliu, ale aj sám k sebe.

Každý človek so závislosťou vyzerá inak?

Áno. Tak ako sa každá genetická informácia prenáša inak, dokonca aj v prípade jednovaječných dvojčiat, aj organizmus na intoxikáciu reaguje inak v emočnej rovine a inak aj v biologickej, kde môže byť miera poškodenia takisto rozdielna. V tomto ohľade to súvisí aj s dĺžkou zneužívania danej látky pri látkovej závislosti, s výberom samotnej drogy, frekvenciou užívania a podobne. Prostriedku na obnovenie rovnováhy v organizme, ktorý najviac podporuje regeneračné a samoliečiteľské schopnosti tela, hovoríme detoxikácia a je nepomerne kratší ako ozdravný proces viazaný na psychiku človeka, na jeho emócie, myslenie a správanie. A keď človek nespolupracuje s odborníkom v plnom rozsahu, ale viac verí tomu, čo cíti, tak to môže trvať aj celý život.

Takže na návykovú látku sa môžem naviazať fyzicky aj psychicky?

Presne tak.

Sú mladiství náchylnejší na vybudovanie si závislosti?

Mladiství si na základe osobnosti tvoria svoju rolu, snažia sa niekam zaradiť a niekam patriť. Svojím správaním ponúkajú svetu a sebe také hodnoty, cez ktoré sa najlepšie identifikujú a konfrontujú so svojím prostredím a s rovesníkmi. To všetko v súlade najmä s emóciami, ktoré prežívajú obzvlášť v období puberty. Byť vypočutý a akceptovaný je v tomto období to najdôležitejšie.

Mnohokrát je to aj o sebapotvrdzovaní, hľadaní sa, v tvorení záujmovej sféry, v čom som dobrý a čo mi ide, v prvých láskach a podobne. Významnými sa stávajú najmä tie podnety, ktoré v primárnej miere ovplyvňujú spokojný, harmonický a vyrovnaný priebeh celého tohto obdobia, a to je najviac viazané na ukotvenie domovského práva v primárnej rodine.

V dnešnom technologickom svete môžeme hovoriť o dvoch rovinách, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú svet mladistvého:

  • sociálne siete a online priestor;
  • postoj a vplyv okolia. Keď nemám definovaný napríklad jasný postoj k psychoaktívnym látkam, tak ma čo i len nepatrné experimentovanie môže osloviť natoľko, že stratím hodnotový preferenčný rámec aj na dlhé obdobie, a keď sa stanem závislý od nich, tak možno aj na celý život.

Môže byť droga súčasťou tvorenia si roly v spoločnosti?

Áno. A to je práve komplikácia, ktorá doslova ochromuje nielen vývoj a orientáciu človeka v hodnotách, ale v podstate môže navždy zmeniť aj jeho smer. Človek si v období dospievania, približne do 24 rokov, tvorí osobnosť. Keď si do tohto obdobia vytvorí vzorce správania viazané na návykovú látku, svoje miesto v spoločnosti a vlastný smer môže natoľko zdeformovať, že sa k „sebe“ už celkom ani nemusí vrátiť, ak sa rozhodne pre liečbu príliš neskoro.

Dobrou správou je, že mnohému sa dá zabrániť včasnou intervenciou najlepšie priamo rodičom alebo aj výchovným pracovníkom na školách, v krúžkoch, ktorí zasiahnu a upovedomia o tejto skutočnosti. Vtedy radíme čo najskôr sa prísť poradiť k odborníkovi. Nezostať ľahostajný a len veriť, že sa to vyrieši dohovorom. Tam, kde rodičovskú autoritu nahradí diktát drogy, ide zväčša už o závislosť. Vtedy je spolupráca s odborníkom nevyhnutná. Dá sa tak predísť vybudovaniu si tej najrizikovejšej roly, ktorou je rola drogová.

Vek pri vybudovaní závislosti nezohráva žiadnu rolu?

Kľúčové je pochopiť, aký má daný človek motív či motiváciu. Čokoľvek, čo robí, je na ne viazané. Ľudia siahajú po droge pre nespokojnosť, nepáči sa im, aké je to aktuálne „tu a teraz“. Chcú sa mať lepšie. Chcú prežívať inú kvalitu šťastia.

Mám skúsenosť s rodičom, ktorý mi povedal, keď prišiel so svojím dieťaťom, že on si pred tromi rokmi hovoril, že každý je raz mladý a skúša kadečo, a že si nemyslel, že to môže prerásť až do závislosti. To je presne ten omyl, na základe ktorého ľudia spokojne pijú, skúšajú a experimentujú s látkami, ovplyvňujú svoje prežívanie liekmi, lebo veria, že svoje správanie majú pod kontrolou.

Odpoveď na vašu otázku teda je: prakticky v akomkoľvek veku si dokážem vypestovať závislosť. Oveľa náročnejšie je, ako som spomínal, keď ide o nezrelú osobnosť.

Ako reagujú ľudia na to, že sú závislí?

Každý človek verí tomu, že má imunitu pred vznikom závislosti, že je natoľko silný, s pevnou vôľou, že sa mu to nemôže stať. Žiaľ, ani jedno z toho nie je pravda. Akoby nikomu z nás nestačili dôkazy mnohých smutných udalostí spojených s nevhodnou konzumáciou alkoholu, a už vôbec si to nespájajú celkovo s ohrozením života.

A pritom boľavých osudov aj z radov nevinných ľudí, ktorí prišli o život, či už primárne v súvislosti s návykovou látkou (napríklad etanol), alebo sekundárne formou nešťastných a život ohrozujúcich situácií (tragédia na Zochovej ulici v Bratislave) je čoraz viac a viac. A čo je na tejto chorobe najzarážajúcejšie? Že človek

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Šport a pohyb, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie