Je to koniec superúnie? Ako to bude s benefitmi? Všetko, čo treba vedieť o dohode medzi EÚ a Britániou

Prečo celý ten rozruch a rokovanie?

Britský premiér David Cameron, ktorý čelí rastúcemu euroskepticizmu verejnej mienky, domácich médií aj vlastnej strany, sľúbil pred niekoľkými rokmi vypísanie referenda o zotrvaní Británie v EÚ. Aby zvýšil šance, že britskí voliči budú hlasovať za Úniu, prišiel vlani na jeseň s viacerými požiadavkami na zmeny vo fungovaní Únie. Súhrnne ich označoval sloganom „live and let live“ – teda ži a nechaj žiť. Londýn sa chcel jasnejšie vyviazať z povinnosti integrovať sa stále viac, chcel získať možnosť ovplyvniť i rozhodnutia eurozóny, ak by sa týkali aj nečlenov menovej únie, a chcel obmedziť benefity sociálneho systému pre pracovných imigrantov z iných členských štátov Únie. Po dosiahnutí dohody premiér Cameron nakoniec ohlásil, že referendum o zotrvaní Británie v EÚ sa uskutoční vo štvrtok 23. júna a on sám bude viesť kampaň „za zotrvanie v zreformovanej Únii“, pričom hlasovanie vníma ako „jedno z najdôležitejších rozhodnutí v našich životoch“.

Ako hľadali kompromis?

Po vyše 30-hodinovom, takmer neprerušenom rokovaní sa nakoniec EÚ s Britániou zhodli na kompromisnom znení dohody. Dlhé hodiny to nebolo isté – Briti podľa mnohých žiadali priveľa a niektorí diplomati boli prekvapení ich neústupnosťou. Vytvorilo sa niekoľko blokov podľa toho, ktoré krajiny mali s čím najväčší problém. V otázke obmedzenia sociálnych benefitov to boli štáty strednej a východnej Európy plus Portugalsko a Španielsko. S ochranou pred rozhodnutiami eurozóny mali najväčší problém Francúzi, Nemci, Taliani a Holanďania. So spochybnením stále väčšej integrácie najviac polemizovali Belgičania a Francúzi. Po množstve spoločných aj separátnych rokovaní lídrov a expertov sa nakoniec vo všetkých sporných bodoch podarilo nájsť win-win riešenie. A David Cameron, ktorý pri príchode hovoril o „bitke za Britániu“ a že neodíde, kým nedosiahne to, čo potrebuje, nakoniec odchádzal spokojný. „V posledných hodinách som vyrokoval dohodu, ktorá dá Spojenému kráľovstvu špeciálny status v rámci Európskej únie. Británia nikdy nebude súčasťou európskeho superštátu,“ povedal na záverečnom brífingu v takmer nedýchateľnom vzduchu David Cameron. „Verím, že toto je pre mňa dosť na to, aby som odporučil zotrvanie v Únii, aby sme mali to najlepšie z oboch svetov.“

Ako sa to skončilo s benefitmi? 

Británia chcela získať možnosť aktivovať „ručnú brzdu“ v prípade, ak budú príliv pracovných prisťahovalcov a ich nároky na britský sociálny systém priveľké. Kľúčový spor sa týkal dĺžky obdobia, v rámci ktorého je možné toto obmedzenie sociálnych benefitov uplatňovať. Cameron pôvodne navrhoval 13-ročnú lehotu s tým, že samotné obmedzenie sa na konkrétneho pracovníka bude vzťahovať na štyri roky. Skupina 10 štátov (osobitne V4) s tým nesúhlasila a česká delegácia, ktorá viedla rokovanie v tejto veci, navrhla 5-ročné obdobie. Kompromis je 7 rokov – ako pre Denník N vysvetlil Tomáš Prouza, český štátny tajomník pre európske záležitosti a kľúčová postava rokovania, je to lehota, ktorú aj v minulosti po rozšírení Únie niektoré štáty využili na obmedzenie prístupu k svojmu pracovnému trhu.

Prečítajte si

Cameron dostal veľa, hovorí český tajomník pre európske záležitosti

Čo to teda znamená?

Podstata je v tom, že odteraz do roku 2023 môže Británia zmraziť na štyri roky sociálne benefity pre každého nového pracovníka z iného členského štátu Únie. Toto obdobie nie je možné predĺžiť. Tých, ktorí už v Británii pracujú, sa obmedzenia týkať nebudú.

A príspevky na deti?

Británia chcela zastaviť vyplácanie detských prídavkov na deti pracovníka, ktoré s ním v Británii nežijú. Kompromis je, že prídavky sa budú indexovať podľa životných nákladov štátu, v ktorom dieťa mimo Británie žije. Toto obmedzenie sa bude týkať nových imigrantov, po roku 2020 však už všetkých, ktorým sú prídavky vyplácané a ich deti s nimi v Británii nežijú.

Skomplikoval Cameron život eurozóne?

Britský premiér žiadal posilnenie ochrany nečlenov eurozóny proti rozhodnutiam prijímaným v rámci menovej únie. Zásadný bol návrh, aby o konkrétnom návrhu na novú reguláciu v eurozóne mohla na podnet ktorejkoľvek krajiny EÚ mimo eurozóny rokovať celá Európska rada (premiéri alebo prezidenti všetkých členských štátov). Obavy z možného zablokovania eurozóny sa však zrejme nenaplnia, pretože žiadna krajina nebude mať pri týchto diskusiách právo veta – pôjde skôr o nástroj na zdržanie a ovplyvnenie prípadného rozhodnutia v prípade potreby.

Je to koniec superúnie?

Základná zmuva o EÚ obsahuje vetu o „stále tesnejšej únii medzi ľuďmi v Európe“, čo bol jeden z hnacích motívov stále užšej integrácie EÚ. Briti však už od roku 2014 majú garantované výnimky z tohto pravidla, a po tomto samite je to ešte jasnejšie. „Uznáva sa, že Spojené kráľovstvo nie je zaviazané k ďalšej politickej integrácii v Európskej únii. Odkazy na ‚ever-closer union‘ sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo.“

Sú Briti spokojní?

Britské médiá opisujú dohodu a celý samit prevažne kriticky, niektoré z hlavných tlačených médií dokonca ako katastrofu. Najviac uznania získal premiér Cameron od ľavicového denníka Guardian, čo je pozoruhodné vzhľadom na to, že tieto noviny nikdy nepatrili medzi podporovateľov konzervatívcov. „Nerozhodnutí sa zrejme budú veľmi zaujímať o výsledok potvrdený v piatok (na samite) a dobre urobia. Ich záver presunie hlasy jedným alebo druhým smerom. Ale aj fakt, že pán Cameron, jeden z mála politikov s pozitívnym ratingom, tú dohodu odporúča, u nerozhodných môže zavážiť,“ napísal ľavicový denník. „Veľká časť britskej tlače je nepriateľská k Európe a pridala sa na stranu odporcov EÚ. Každopádne, ak by premiér nezískal dohodu, takzvaný ‚brexit‘ by sa stal takmer nevyhnutný,“ zhrnul situáciu server Politico.

Zohrala v rokovaniach nejakú rolu skupina štátov V4?

Nečakanú. Česká diplomacia sa zhostila úlohy zastupovať záujmy ostatných štátov Vyšehradskej štvorky, osobitne v otázke obmedzenia sociálnych benefitov, a podľa všetkého to robila zdatne. Česko viedlo za V4 aj rokovania o druhej veľkej téme samitu, hoci výrazne zatienenej diskusiami o dohode s Britániou – o ďalších opatreniach na zmiernenie nekontrolovaného prílevu migrantov zo Sýrie a ďalších krajín. Hoci prioritou EÚ zostáva snaha utesniť vonkajšie hranice a intenzívne spolupracovať s Tureckom na riešení problému s utečencami, už na začiatku marca sa bude konať ďalší samit špeciálne venovaný tejto téme – a nápad V4 mať aj záložný plán zatvoriť hranice medzi Gréckom a EÚ, ak by snaha utesniť vonkajšiu hranicu Grécka pred nelegálnou migráciou zlyhala, je stále v hre.

Vedel niekto vopred, ako to dopadne?

„Myslím, že všetci si zažijú svoju vlastnú drámu, a potom sa zhodneme.“ Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaitėová na začiatku samitu odpovedala v štýle „britského“ humoru na otázku, či očakáva dohodu o britských návrhoch.