My prežijeme, ale „Šimkovičovej norma“ zasiahne všetkých, hovoria LGBTI+ organizácie a iniciatívy (anketa)

LGBTI+ mimovládky už od ministerstva kultúry nedostanú ani cent, vyhlásila Martina Šimkovičová vo svojom piatkovom stanovisku.

Ministerka kultúry tak reagovala na informácie o pripravovanom workshope s názvom Dragtivism, na ktorého organizácii sa podieľa košické občianske združenie Saplinq.

Ide o medzinárodný projekt mládežníckej mobility organizovaný v rámci programu Erasmus+ a financovaný Európskou úniou. Koná sa vždy v jednej z jedenástich zapojených krajín, tento rok bude od 20. do 31. januára v Košiciach.

Drag je umelecká forma, ktorá je odjakživa spätá s queer klubmi a tanečnými sálami, ale aj s bojom za rovnoprávnosť. Nosiť iné oblečenie, než sa „sluší“ pre ten-ktorý rod, bolo v minulosti dlho odsudzované a trestané.

Organizovanie drag workshopu na Slovensku ešte pred vyhlásením ministerky kritizovali aj niektoré dezinformačné médiá.

„Hovorím to skôr, ako sa zdvihne vlna nenávisti a hrubosti v niektorých médiách a na sociálnych sieťach. Takže na produkcii Pridov, školeniach mládeže a aktivistov v LGBTI témach po školách a baroch bude ministerstvo kultúry, tak ako v iných oblastiach, šetriť,“ uviedla ministerka.

„Už viackrát som sa vyjadrila, že odmietam progresívnu normalizáciu a moja zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti,“ dodala.

Zástupcom a zástupkyniam LGBTI+ organizácií, občianskych združení a iniciatív sme preto položili tieto dve otázky:

1. Ako vnímate vyjadrenie ministerky kultúry?

2. Čo by pre vás a vaše projekty znamenalo fungovanie úplne bez štátnych dotácií a podpory od štátu, ak nejakú čerpáte?

Róbert Furiel, OZ Saplinq (organizuje aj Pride Košice) 

1. V prvom rade vnímam vyjadrenie pani ministerky ako zmätočné. Projekt, na ktorý odkazuje, nefinancuje ministerstvo kultúry ani žiadna iná slovenská inštitúcia. Ak nemá jasno v tak ľahko dohľadateľných veciach, uvažujem, aký prehľad má o tých ostatných.

Zároveň som pobúrený takýmto vyhlásením, ktoré paušalizuje celú skupinu ľudí a aktivity, na podporu ktorých majú legitímny nárok aj z verejných zdrojov. LGBTI+ ľudia platia dane, skladajú sa aj na chod ministerstva, prečo by sa malo šetriť práve na tom, aby sme sa na Slovensku mohli cítiť dobre a akceptovane? Veď sme v tejto oblasti jednou z najhorších krajín v rámci Európskej únie.

2. Mimovládne organizácie na Slovensku to majú ťažké a v našej téme o to viac, že si na útokoch voči LGBTI+ ľuďom mnohí politici postavili kariéru. Je náročné získavať zdroje na naše aktivity a každé euro sa počíta, aj to štátne. Snažíme sa získavať peniaze z rôznych zdrojov, stratu štátnych dotácií by sme pocítili, ale nejako by sme to hádam prežili.

Roman Samotný, Queer Slovakia

1. Martina Šimkovičová dlhodobo šíri bludy a prekrúca informácie, očividne v tom pokračuje aj z pozície ministerky. Hoci SNS, ktorá ju doniesla do funkcie, volilo len niečo vyše 5 percent voličov, Šimkovičová chce vnucovať celej spoločnosti svoju predstavu o jedinej správnej kultúre. Nabudúce zakáže fašiangy, pretože sa tam muži obliekajú do ženských šiat? Hoci sa oháňa nejakou normálnosťou, za jej verejné vyjadrenia voči menšinám by v Rakúsku, kde má bydlisko, už dávno prišla o funkciu.

Treba sa však sústrediť na to podstatné a to je snaha SNS podriadiť si umelecké fondy. Poslanci SNS takisto predložili novelu zákona, ktorá ministerke umožní odvolať riaditeľov múzeí a galérií bez udania dôvodu, rovnako sa snažia ovládnuť aj verejnoprávne médiá. V hre je teda nezávislosť verejných kultúrnych inštitúcií. A motivácia týchto poslancov je jasná: arogantná túžba po moci a pomýlený pocit, že tých ich 5 percent vo voľbách znamená celé Slovensko.

2. LGBTI+ projekty budú fungovať bez ohľadu na to, či získajú podporu z ministerstva kultúry, už sme to raz zažili, keď takúto stopku dala bývala ministerka kultúry Ľubica Laššáková z Hlasu. Našli sme riešenia a naďalej budeme hľadať riešenia, ako zabezpečiť chod našich osvetových a komunitných podujatí, pretože sa ukazuje, že ich táto krajina otrávená dezinformáciami potrebuje ako soľ. Nevidím zároveň dôvod, prečo by LGBTI+ projekty mali byť vylúčené z transparentnej súťaže na získanie štátnych grantov, keďže LGBTI+ ľudia svojou prácou a daňami prispievajú aj do dotačných schém.

Jana Mičeková, Dúhový Pride Bratislava 

1. Z vyjadrenia ministerky kultúry cítiť zaujatosť a zneužívanie moci proti nezávislosti verejných kultúrnych inštitúcií. Z osobnej skúsenosti sa domnievam, že v prípade LGBTI+ tém ide o strach z nepoznaného. Srdečne pozývam všetkých na Dúhový Pride Bratislava 2024, ktorý sa vyznačuje svojou príjemnou atmosférou.

2. Dúhový Pride Bratislava je významné letné podujatie, farebný festival s kvalitným programom a sprievodnými podujatiami, ktoré trvajú celý júl. Má silnú značku a uskutoční sa aj bez podpory zo strany ministerstva kultúry. Festival je zaradený do programu kultúrneho leta a naším hrdým partnerom je aj samotné BKIS. Na jeho financovanie sa uchádzame v rôznych dotačných schémach a každé riadne schválenie nás nesmierne teší. Aj prípadný neúspech našich žiadostí, ktorý nastane v podmienkach férovej súťaže, berieme športovo. Samozrejme, že niečo iné je nariadenie vylúčiť z podpory celú kultúru jednej časti obyvateľstva, čo je v demokratickej spoločnosti neprijateľné.

Zara Kromková, Prizma Košice

1. Vo vyjadrení ministerky ma desí jej naratív o akomsi „návrate k normálnosti“. Týmto vyjadrením označuje konkrétnu skupinu ľudí ako nenormálnych a do spoločnosti vysiela signál, že LGBTI+ ľudia sú hrozba, ktorú treba eliminovať. Takéto naratívy poznáme z minulosti a, žiaľ, už aj zo súčasnosti. Vedú k rôznym formám útlaku konkrétnych skupín obyvateľstva. Navyše šíri v spoločnosti atmosféru strachu, čo má vplyv na duševné zdravie konkrétnych ľudí, ktorí už teraz musia riešiť okrem všetkých bežných vecí ešte aj pocit ohrozenia zo strany štátu.

2. Občianske združenie Saplinq, ktoré prevádzkuje Prizmu, musí dlhodobo hľadať prostriedky na jej fungovanie aj mimo štátnych dotácií. Absencia štátnych dotácií by však spôsobila výpadok, i keď menších, no zásadných financií v skladačke zdrojov, ktoré poradňa potrebuje na plnohodnotné fungovanie. Za následok by to malo ohrozenie poskytovania psychologickej či právnej podpory pre ľudí, ktorí sa na našu poradňu obracajú.

Martin Macko, Iniciatíva Inakosť

1. LGBTI+ organizácie nemali viac ako desaťročie problém uspieť so svojimi projektmi v dotačných schémach založených na slobodnej a férovej súťaži s transparentným procesom hodnotenia založeným na kvalite. Platilo to pre dotačné schémy a fondy v rezorte kultúry bez ohľadu na politické vedenie ministerstva kultúry a deje sa tak aj dnes. Je nepredstaviteľné, aby nezávislé inštitúcie riadiace sa profesijnou etikou a zákonmi nášho štátu zakazujúcimi nerovné zaobchádzanie začali cielene vyčleňovať kultúru jednej skupiny obyvateľstva. Aby mohla ministerka dosiahnuť svoj deklarovaný cieľ, musí zničiť roky budované a fungujúce nezávislé fondy a obsadiť odborné komisie svojimi ľuďmi. Boj proti LGBTI+ projektom je pritom len zámienkou a odpútavaním pozornosti od podstaty.

Tento rok bude aj rokom zápasu o zachovanie nezávislých verejných inštitúcií v kultúre. Pripravujú sa zákony na zmeny v nezávislých fondoch na financovanie kultúry a poslanci SNS už predložili novelu zákona, ktorá ministerke umožní odvolať riaditeľov múzeí a galérií bez udania dôvodu. Pripravujú sa aj zmeny vo fungovaní verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Deje sa tak bez odbornej diskusie s cieľom podriadiť verejnú kultúru súčasnej politickej moci. Veríme, že v tomto zápase nezostane slovenská kultúrna obec sama. Nenechajme sa rozdeliť a sústreďme sa na obranu nezávislých inštitúcií. Rovnako dôležité je, aby sme spoločne odmietli útoky ministerky na LGBTI+ organizácie, aby jedným z dôsledkov jej snahy o mocenské ovládnutie kultúry nebolo prehlbovanie nenávisti voči slovenskej LGBTI+ komunite.

2. Nejde o prvý pokus o zastavenie verejnej podpory, a preto môžeme vychádzať zo skúseností z roku 2019. Podujatia so silnou značkou ako Filmový festival inakosti alebo Dúhový Pride Bratislava prežijú s obmedzeniami, ako napríklad zníženie programovej ponuky. Horšie je to s menšími projektmi so špecifickým publikom, ktoré sa nemusia realizovať vôbec. Najviac však utrpí medzinárodné renomé štátu. Filmový festival inakosti je medzinárodným podujatím, kde štáty z celého sveta prezentujú svoje filmy. Naposledy to boli Brazília, Hongkong, Švédsko, USA a Taliansko a zákaz podpory nášho vlastného štátu tak vynikne.

Andrej Kuruc, divadlo Nomantinels

1. Je znepokojujúce, že považuje vytváranie bezpečných prostredí pre mladých ľudí, kde by mohli slobodne prejavovať svoju identitu, najmä v kontexte nedávneho teroristického útoku namiereného na LGBTI+ komunitu, za nenormálne. Považujem to za cynické a neľudské, keď na jednej strane spochybňuje ochranu mladých ľudí v ich snahách slobodne existovať a na druhej strane podporuje šikanu LGBTI+ mimovládnych organizácií. Takýto postoj podporuje a podnecuje nenávisť voči nim, čo môže mať vážne následky, nehovoriac o tom, že nepodporenie projektov len na základe toho, že ide o LGBTIQ+ projekty, je diskriminačné.

Normalizáciu sme už v našom štáte mali, snahy potlačiť niektorú z menšín sú v príkrom rozpore s ľudským právami. Pod rúškom škandalizovania a nenormalizovania LGBTI+ organizácií zároveň Šimkovičová ruší nezávislosť všetkých kultúrnych inštitúcií. Čiže celá kultúrna obec a občianska spoločnosť by sa mala proti tomu postaviť, lebo to zasiahne všetkých, čo sa vymykajú „Šimkovičovej norme“.

2. Samozrejme, bude ťažšie robiť mnohé aktivity, hlavne z dlhodobého hľadiska. Žiadna cenzúra a šikana nás však nezastavia, nakoľko žijeme v slobodnom svete a do minulosti sa vracať nechceme. Verím, že sme dostatočne silnými, aby sme sa dokázali brániť a pokračovať v podpore a vytváraní bezpečných miest pre našu komunitu.

Martina Bednár, OZ Dúhové rodiny

1. Veľmi nás mrzia zavádzajúce vyjadrenia ministerky kultúry. Kultúra je rôznorodá, často provokatívna a mala by nás inšpirovať a posúvať naše hranice a komfortnú zónu. Aj jej ministerstvo je skupina ľudí s rôznymi názormi a pohľadmi. Zneužíva slovo normálnosť, aby presadzovala jedno veľmi špecifické a úzke videnie sveta. Obmedzenie financovania aktivít organizácii len na základe toho, že sa venujú aktivitám na podporu určitej skupiny obyvateľstva, v tomto prípade LGBTI+ ľudí, považujeme za nebezpečné a diskriminačné.

2. Queer komunitné organizácie sú takmer vždy odkázané na externý funding, keďže inak ako s darov, 2 percent a rôznych grantových schém nefinancujeme svoje aktivity. Ako Dúhové rodiny realizujeme aktivity určené na podporu dúhových rodín a LGBTI+ rodičov, ale zároveň sa snažíme aj o zvýšenie povedomia o iných formách rodín, ktoré sú súčasťou spoločnosti. Obmedzenie financovania aktivít združenia by malo vplyv nielen na samotných LGBTI ľudí, ale aj na deti vyrastajúce v týchto rodinách. Dôležitým aspektom našej činnosti je práve inklúzia. Žiaden náš projekt nebol zatiaľ nikdy financovaný priamo zo zdrojov ministerstva kultúry.

Miroslav Maťavka, Signum – Dúhoví kresťania 

1. Naše spoločenstvo je aktívne najmä v podpore LGBTI+ osôb v oblasti kresťanskej viery. Tu sa často stretávame s vyjadreniami predstaviteľov slovenských cirkví, ktoré sú podobného rázu a ktoré skôr svedčia o nevhodnosti danej osoby zastávať konkrétnu verejnú funkciu. V cirkvách si diskrimináciu vybraných skupín odôvodňujú svojimi dogmami či Bibliou. Na vyjadrenia pani Šimkovičovej z pozície volenej zástupkyne ľudu zodpovednej za exekutívu v oblasti kultúry však nevieme nájsť žiadne odôvodnenie hodné demokratickej spoločnosti 21. storočia. Plne stojíme za Saplinq a podobnými organizáciami, cez ktoré aj naše spoločenstvo prispieva k rozvoju sekulárnej či náboženskej kultúry na Slovensku.

2. Naša organizácia je len nepriamym príjemcom podpory od štátu, no bez podpory podujatí, ako sú Pride Košice, Dúhový Pride Bratislava, Filmový festival inakosti či mnohé iné, by sme ani my nemohli ponúknuť kreatívne príspevky pre rozvoj najmä náboženskej kultúry na Slovensku. Odstraňovanie pokrivení v slovenskej spoločnosti, ktoré sú aj dôsledkom privilegovaného vplyvu cirkví v našej krajine, by malo byť samozrejmou súčasťou podpory kultúry cez štátne organizácie a v záujme celej slovenskej spoločnosti. Odobratie dotácií či podpory štátu pre kultúrne aktivity LGBTI+ organizácií by nášmu spoločenstvu odobralo napríklad možnosť podporovať aktivity mimo Bratislavy či spolupracovať s inými organizáciami na celoslovenských aktivitách na podporu rôznorodosti a inklúzie.

Adam Dzamba, Pride Bardejov 

1. Nijako emotívne. Tá žena je redaktorka, ktorá vie čítať z čítačky, a keď sa čítačka zasekne, tak nevie pokračovať. Nemyslím si, že má vlastné názory, nakoľko na ich vytvorenie je nevyhnutné myslieť, študovať a diskutovať. Prvé nemôže, druhé nechce a tretie nevie…

2. Asi nič, nakoľko nás podporili výhradne neštátne organizácie a jednotlivci. Neviem však, ako by fungovalo čokoľvek, ak by prišlo nejaké nariadenie smerom k municipalitám. Ale tam, našťastie, ešte nie sme.

Milan Zvada, Inokraj (organizuje aj Pride Banská Bystrica) 

1. Šimkovičovej vyjadrenia je potrebné vnímať najmä v kontexte prostredia, ktorého je súčasťou – a to je prostredie dezinformačného mediálneho priestoru. Jej vyjadrenia sú manipulatívne, lebo vie, že jej bude isté spektrum ľudí pritakávať. Títo ľudia sú neinformovaní, majú predsudky voči LGBTI+ ľuďom, ich názory a činy sprevádza fiktívny strach, pocit ohrozenia, v ktorom ich populisti dlhodobo udržiavajú. Zámerne vytiahla len „drag show“ ako umelecký subžáner, ktorý sa stal populárny vďaka queer ľuďom, a zároveň odignorovala všetky vzdelávacie a iné verejnoprospešné aktivity, ktoré sú z dotácií podporované.

Slovné spojenia ako „progresívna normalizácia“ či „gender ideológia“, ktoré sa používaním legitimizujú, je nutné odmietnuť a ukázať, že nedávajú zmysel a sú demagógiou, ktorá „hrá na city“ jej poslucháčom. Je to ďaleko za hranicou rešpektu a slušnosti, čo Šimkovičová robí. Úmyselne replikuje nenávistnú rétoriku a podnecuje ňou negatívne nálady voči istej skupine ľudí (skryto diskriminuje menšinu a hrozí jej zamedzením prístupu k verejným zdrojom cez riadnu transparentnú súťaž tak, ako to bolo doteraz).

Ďalej zraňuje už aj tak zraniteľnú skupinu LGBTI+ ľudí, prispieva k ich menšinovému stresu a časti spoločnosti vysiela signál, že „toto sa môže“. Nie, nemôže! Ako spoločnosť by sme jej prítomnosť vo verejnom priestore nemali tolerovať, a to v záujme zachovania zdravého rozumu a princípov demokracie. Uvedomuje si Šimkovičová vôbec, koľko queer ľudí sa podieľa na tvorbe umeleckých diel v kultúrnych inštitúciách pod jej gesciou? Ako sa asi cítia po jej vyjadreniach? Uvedomuje si vôbec ľudskoprávny rozmer svojich vyjadrení a že útočí na ľudskú dôstojnosť a inkluzívnu dramaturgiu niektorých divadiel a kultúrnych inštitúcií? Je to od nej neslušné, hlúpe a primitívne. Mrzí ma, že si ako spoločnosť čoraz viac zvykáme na tento štýl komunikácie a zabúdame na kultivovaný, vecný dialóg bez urážok a zbytočných emócií.

2. Ak hovoríme všeobecne, bez štátnych dotácií by neprežilo veľké množstvo občianskych organizácií a bola by tým výrazne narušená kvalita mnohých sociálnych služieb, environmentálnych či kultúrnych aktivít. Zanikli by mnohé organizácie, ktoré sa každoročne uchádzajú o podporu z verejných zdrojov a fungujú na princípe transparentnosti a dostupnosti pre každú organizáciu, ktorá spĺňa legislatívne a grantové podmienky.

Človek v mocenskej pozícii, v akej je Šimkovičová, by bol v iných krajinách EÚ už dávno za tieto vyjadrenia kritizovaný, ak nie aj stíhaný, zvlášť, ak takéto vyjadrenia pochádzajú z rezortu ministerstva kultúry, ktoré má slúžiť všetkým, má nasledovať inkluzívne politiky pri dotačných programoch, podporovať menšiny a vytvárať kooperujúci priestor a podmienky pre všetkých kultúrnych aktérov.

Bez štátnych dotácií, na ktoré máme ako občania demokratickej krajiny nárok – lebo tu žijeme, platíme dane a kultivujeme spoločné hodnoty -, by sme našu činnosť museli výrazne obmedziť a hľadať nové spôsoby a zdroje, ako fungovanie udržať. To by však nemalo byť vôbec predmetom súčasnej diskusie. Mali by sme diskutovať o minulosti, vzdelanostných predpokladoch, povahových črtách a zámeroch ľudí v mocenských pozíciách, kontrolovať ich a dať im jasne najavo, kedy už prekročili červenú čiaru trpezlivosti nás občanov a občianok, ktorí tu chceme slobodne žiť a tvoriť.

Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí

1. Je poľutovaniahodné a neakceptovateľné, že ministerka kultúry, ktorá je vo verejnej funkcii, vyjadruje homofóbne a nenávistné postoje. Jej vyjadrenia sú jasnou diskrimináciou skupiny ľudí, do ktorej patria tisíce našich obyvateľov. Sú nimi aj naše deti. My rodičia vieme, aké to majú ťažké v krajine, kde sa neustále stávajú živým terčom v dôsledku nebezpečných vyjadrení a, bohužiaľ, aj obeťami fyzických útokov. Organizácie, ktoré pomáhajú nielen mladým LGBTI+ ľuďom prinavrátiť psychickú rovnováhu a budovať bezpečnú komunitu, sú v konečnom dôsledku veľmi dôležité pre celú spoločnosť.

Neodborné vyjadrenia pani ministerky, šírenie nenávisti, používanie spojení ako „návrat k normálnosti“ a dokonca až vyhrážanie sa skupine ľudí je pre nás neakceptovateľné. Sme otcovia a mamy našich detí, ktoré sú súčasťou tohto štátu a majú plné právo na sebavyjadrenie.

2. Naše združenie nemá žiadnu finančnú podporu od štátu.