Predseda rady prokurátorov: Obvinení už teraz kalkulujú s nižšími trestami. Novela bude mať devastačné následky

Rada prokurátorov vydala krátko po zverejnení vládnej novely trestných kódexov kritické stanovisko. Nesúhlasí s rušením špeciálnej prokuratúry a varuje i pred zásahmi do Trestného zákona.

Predseda rady Stanislav Jakubčík (49), ktorý je jej členom už štrnásť rokov, považuje dokonca tieto zásahy za horšie ako samotné rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. „Bude to mať devastačný vplyv na trestnú politiku štátu,“ hovorí.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka s ním o názore rady hovoriť nepotreboval. Prezidentka Zuzana Čaputová aj jeho prizvala k okrúhlemu stolu, kde chce v stredu diskutovať o navrhovanej novele.

Z rozhovoru sa dozviete aj to:

• ako rada prokurátorov prijala stanovisko k vládnej novele a v koho mene sa vyjadruje;
• či ak sa ozvalo 29 prokurátorov proti novele a či je to veľa alebo málo;
• či do diskusií o dosahoch novely trestných kódexov je zapojená rada prokurátorov;
• koľko času by prokurátori potrebovali, aby sa na novely trestných kódexov pripravili;
• ako už teraz ovplyvňuje novela vyšetrovanie závažných prípadov a ako ich ovplyvní do budúcnosti;

Ako dlho ste predsedom rady prokurátorov?

Predsedom som zhruba tri roky, predtým som bol podpredsedom päť rokov. A členom som asi takých štrnásť rokov.

Pôsobíte na Krajskej prokuratúre v Žiline. Akým prípadom sa ako prokurátor venujete? 

Som trestným prokurátorom, ale predovšetkým sa venujem trestným prípadom s medzinárodným prvkom.

Tak si skúsme hneď v úvode vyjasniť, aký je vás osobný postoj k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry? 

Môj osobný názor korešponduje s vyhlásením rady prokurátorov, čiže je negatívny.

Prečo s rušením špeciálnej prokuratúry nesúhlasíte? 

Myslím si, že Úrad špeciálnej prokuratúry má svoje opodstatnenie, čo sa za tých dvadsať rokov existencie aj preukázalo. Dôvody, ktoré vedú k jeho rušeniu ma nepresvedčili. Nevidím dôvod na jeho rušenie.

A na znižovanie trestov za ekonomickú trestnú činnosť je dôvod? 

Ak sa vláda rozhodne do určitej miery znížiť tresty, môžeme sa o tom rozprávať. Môže to mať svoje rácio, ale nie v takejto drastickej rovine, ako sa to momentálne deje.

Pred chvíľkou ste mali takmer problém si spomenúť, ako dlho ste členom rady prokurátorov. Je to už dlho, no napriek tomu nie ste veľmi verejne známy. Doposiaľ ani stanoviská rady neboli natoľko medializované ako tentoraz. Kedy naposledy si spomeniete na taký mediálny záujem ako prežívate v súčasnosti? 

Mediálny záujem bol v čase revolúcie, ako ja nazývam obdobie po vražde Jána Kuciaka. Ale ani vtedy to nebolo zďaleka v takej miere, ako je tomu teraz.

Doposiaľ ste sa rozhovorom vyhýbali, teraz robíte výnimku. Prečo? 

Domnievam sa, že tie zmeny v systéme trestného práva sú natoľko závažné, že si to vyžadujú. A na druhej strane, možno som aj dospel. Aj osobnostne treba dospieť do určitého štádia a to sa stalo.

Na úvod si vysvetlime, koho názory vlastne rada prokurátorov prezentuje, keď pošle svoje stanovisko. Je to názor vás deviatich členov alebo hovoríte za všetkých prokurátorov? 

Rada prokurátorov je najvyšším orgánom samosprávy prokurátorov, teda chráni oprávnené záujmy prokurátorov, a to dokonca aj iniciatívne. Dá sa povedať, že chránime záujmy prokurátorov.

Ak ste začiatkom decembra poslali kritické stanovisko k vládnej novele trestných kódexov, tak ste sa vyjadrili za všetkých prokurátorov? 

Vyjadrovali sme sa predovšetkým za tých, ktorí budú dotknutí tými zmenami. Či už ide o Úrad špeciálnej prokuratúry, ale aj krajské prokuratúry, na ktoré sa má preniesť agenda špeciálnej prokuratúry.

V tom stanovisku ste konštatovali, že „zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii“. Prečo si to myslíte? 

Práve v tom vidíme najväčší zmysel vo fungovaní Úradu špeciálnej prokuratúry. Primárny dôvod, prečo sa tento úrad zakladal, bola práve korupcia. Hoci dôvodom boli aj ďalšie veci, ale korupcia bol ten hlavný dôvod. Malo to rácio v odstránení či popretŕhaní väzieb, ktoré môžu v danom regióne vzniknúť. Na to je ten centralizovaný orgán dobrý.

Pokiaľ ide o organizovanú kriminalitu, závažné majetkové hospodárske trestné činy, najmä závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou, založenie, podporovanie zločineckej či teroristickej skupiny – to všetko si vyžaduje špecializáciu. Sú to veľmi náročné prípady, a to skutkovo aj právne. Je dobré, keď sa tomu venuje niekto, kto má viac času, pretože spisov má menej.

Sú také prípady zložitejšie, ako riešite vy na krajskej prokuratúre? 

Určite áno, hoci úplne paušalizovať sa to nedá. Spravidla sa týkajú viacerých skutkov a odhaliť zločineckú skupinu si vyžaduje veľa úsilia a zadovážených výpovedí. Sú to tisícky strán.

Prečo by však zrušenie jedného úradu malo mať až taký vplyv, ako hovoríte? Veď predsa zaznieva argument, že aj vy prokurátori na krajských prokuratúrach ste dostatočne zruční a kvalitne si robíte svoju prácu. 

Tých problémov je v súčasnosti viacero. Prvým je, že sa táto zmena deje v skrátenom legislatívnom konaní. Je pravda, že prokurátori na krajoch sú odborne aj morálne zdatní. Nepochybujem o tom, že časom tú agendu preberú zodpovedne, ale na druhej strane nemajú taký časový priestor a možnosti, ako boli poskytnuté Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovanému trestnému súdu. Bola to troška poddimenzovaná oblasť.

Čo tým myslíte? 

Špecializovaný trestný súd zvykne pojednávať iným spôsobom. Sú vytvorené podmienky, aby pojednával aj niekoľko dní alebo dokonca týždňov po sebe. Má vytvorenú väčšiu súčinnosť polície. Materiálno-technické zabezpečenie je na vyššej úrovni ako na okresných súdoch, a to aj sídelných, teda v sídle kraja.

Ako vlastne vzniklo stanovisko rady prokurátorov k vládnej novele, ktoré vyvolalo také ohlasy?

Tá kritika či mediálny humbug, ktorý okolo nášho stanoviska vznikol, nebol naším zámerom. Naším primárnym cieľom bolo poukázať na negatívne vplyvy, ktoré vyplývajú z vládneho návrhu. Či už ide o rušenie špeciálnej prokuratúry, alebo o zásadné zmeny v oblasti trestného práva.

Vy ste reagovali pomerne rýchlo. Vlastne krátko po tom, ako vláda svoj návrh zverejnila. Znamená to, že ste ho videli skôr?

Súvisí to s tým, že ten návrh unikol na sociálne siete. Neviem, či to bol zámer alebo nie, ale jednoducho tam koloval od piatka 1. decembra a dostal sa aj k nám. Dokonca v rade vznikli úvahy, či už na tento uniknutý materiál by sme nemali reagovať. Vyhodnotili sme to však tak, že nie. Povedali sme si, že to nebude vhodné, pretože sme nevedeli, aká výsledná verzia bude prijatá o pár dní na vláde. Nakoniec sa potvrdilo, že ten uniknutý návrh sa zhodoval s návrhom, ktorý bol následne zverejnený po rokovaní vlády.

Takže ste si reakciu pripravovali postupne od piatka do stredy, keď rokovala vláda? 

Bola to prvá verzia, ktorú členovia pripomienkovali. Boli to desiatky reakcií členov. Viaceré dosť rozhorčené. Z toho pramenila potreba sa vyjadriť. Preto keď už bol návrh zverejnený, vedeli sme to vyhlásenie publikovať po zapracovaní všetkých pripomienok ešte v deň prijatia na vláde.

Je pravda, ako informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, že stanovisko bolo prijaté piatimi z deviatich členov? 

Je to tak.

A je to nejaký problém? 

Je to väčšina rady prokurátorov. Verejná informácia bola, že piati boli za a štyria proti. To by som však chcel opraviť, pretože výsledný záver je, že piati boli za. Nedostal som ani jeden hlas proti. Tie štyri hlasy sú tých členov, ktorí nevyjadrili svoje stanovisko v stanovenej lehote.

V minulosti ste zverejňovali, akým pomerom hlasov bolo stanovisko prijaté? 

Nie nikdy. Ani v tomto prípade sa tak nestalo, ale niekto to zverejnil za nás. Spočítal si to a potom to použil aj generálny prokurátor vo svojej argumentácii. Nikdy sa to však nezverejňuje. Len spôsobom, či bolo stanovisko jednohlasne alebo väčšinovo. Nikdy však nie presným pomerom hlasov. Považujem to za neštandardné.

Už ste povedali, že to stanovisko prezentuje názor prokurátorov, ktorých sa ten návrh dotkne. Je to teda názor väčšiny? 

Dovolím si tvrdiť, že absolútnej väčšiny. Ako členovia rady musíme predsa záujmy prokurátorov chrániť. Siedmi z deviatich členov sú prokurátori krajských prokuratúr. Prirodzene sa pohybujú medzi kolegami, ktorí sú prokurátori krajských prokuratúr a poznajú agendu, akou sa zaoberajú. Poznajú dokonale pomery vo svojich obvodoch. Preto sa mi zdá prirodzené, že sa rada prokurátorov k tomu vyjadrila.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka vám však vytkol, že pred prijatím stanoviska ste „nepožiadali o súčinnosť tých, ktorí orgány prokuratúry riadia a zodpovedajú za ich činnosť“. Ako vnímate túto výčitku? 

V jeho stanovisku bolo zverejnené aj to, že pracovná skupina, ktorá sa zaoberá vplyvmi vládneho návrhu bola zriadená 7. decembra. Naše vyhlásenie bolo prijaté 6. decembra. Ak teda skupina, v ktorej sú krajskí prokurátori, vznikla deň po našom vyhlásení, je logické, že sme sa s nimi nemali o čom radiť.

Ako si vysvetľujete, že námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák sa spätne zaujímal u krajských prokurátorov, či ste sa s nimi radili alebo nie? Je to snaha spochybniť vaše stanovisko? 

Pokiaľ viem, tak išlo o vnútornú komunikáciu námestníka a krajských prokurátorov. A preto by som sa k internej komunikácii nerád vyjadroval.

Je pravdou, že ide o internú komunikáciu, ale odvoláva sa na ňu generálny prokurátor. Sám Maroš Žilinka vám vyčíta, že ste sa neobrátili na krajských prokurátorov, hoci ako ste sám uviedli, oni sa stali členmi pracovnej skupiny až deň po stanovisku. Preto sa pýtam, či ide o snahu spochybniť vaše stanovisko?

Neviem, aký bol zámer tejto komunikácie, ale priznám sa, že som sa doposiaľ nestretol, aby bola takýmto štýlom vedená komunikácia. Veď ak je tu rada prokurátorov a sú na ňu nejaké otázky, môžu byť poslané priamo nám. My sme pripravení odpovedať.

Bývalý podpredseda rady Gabriel Huszár povedal, že stanoviská rady prokurátorov sa často nestotožňovali s názormi vedenia rezortu, s krajskými prokurátormi. Ako to bolo v prípade stanoviska zo začiatku decembra? 

My sme vopred nevedeli, aký bude postoj vedenia rezortu. Stanovisko rady prokurátorov je úplne autonómne. Jednoducho sme to vyhodnotili tak, že sa máme k návrhu vyjadriť.

Aké boli reakcie krajských prokurátorov naň?

Bolo to rôzne. Závisí to od osobného, hodnotového nastavenia. Niekde sa to stretlo s negatívnou odozvou a niekde nie. Nielen kritické, ale aj chápavé.

A dostala sa k vám aj reakcia Maroša Žilinku? 

Len to, čo napísal na Facebooku.

Nevolal vám teda a nepýtal sa, čo viedlo radu ku kritickému stanovisku, keď on má iný názor? 

Pán generálny prokurátor so mnou nekomunikuje už dlhšie.

Prečo? 

Neviem.

A neočakávali by ste, že pri tejto téme by sa vás mal pýtať na názor, keďže zasiahne celú prokuratúru, v ktorej čele je? 

Myslím si najmä, že ak tu bola interná komunikácia námestníka generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi o rade prokurátorov, tak tá mohla byť vedená najmä priamo s radou prokurátorov. Myslím si, že nejaká komunikácia by mohla a mala prebiehať. Nie je zlé, ak sa nejaké stanovisko rady prokurátorov sčasti odchyľuje od stanoviska generálneho prokurátora. On má totiž iné úlohy ako my.

Jeho úlohou je novelu zapracovať, pripraviť na to celý úrad. A to nie je jednoduché ani ľahké. Úlohou rady bolo poukázať na negatívne dôsledky, pretože vo vládnom návrhu sa negatíva vôbec nespomínajú. My sme chceli poukázať, že to také jednoznačné nie je.

Je niekto z členov rady členom pracovnej skupiny, ktorá má riešiť dosahy novely? 

Nie je. Priznám sa, že zloženie ani riadne nepoznám. Dozvedel som sa o tom len z médií a potom od niektorých kolegov.

Krátko po stanovisku rady zverejnil svoje stanovisko generálny prokurátor a napísal, že legislatívny návrh je obsahovo komplexný a vykonateľný. Nepriamo zrušenie špeciálnej prokuratúry podporil, hoci roky na nej pôsobil. Neprekvapilo vás to? 

Prekvapilo, ale nebudem to viac komentovať.

Už ste povedali, že ste proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Vidíte v jej fungovaní aj nejaké negatíva?

Diskutovať sa dá o tom, čo spadá do pôsobnosti špeciálnej prokuratúry.

A pokiaľ ide o nie príliš ideálne vzťahy medzi špeciálnym a generálnym prokurátorom, tie ste ako vnímali?

Pokiaľ ide o vzťahy, to sú osobné veci. Táto otázka sa stala bezpredmetnou po tom, ako špeciálny prokurátor povedal, že je ochotný vzdať sa svojej funkcie a umožniť súčasnej vládnej koalícii vybrať si nového špeciálneho prokurátora v nezmenených podmienkach fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry.

Ako čítate to, že táto ponuka špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica vládnej koalícii nestačila? 

Nechcem sa zapájať do politických diskusií.

Argumentom za zrušenie ÚŠP je aj to, že na úrade je systémová zaujatosť, ktorá súvisí práve s Danielom Lipšicom ako expolitikom. Ako vy vnímate túto výhradu? 

Na to by som reagoval asi tým, že v súčasnosti na Úrade špeciálnej prokuratúry pôsobia štyria prokurátori z Krajskej prokuratúry Žilina. Sú to skutočne výnimoční, dobrí a zdatní prokurátori, o ktorých odborných a hlavne morálnych kvalitách netreba absolútne pochybovať. Už len to je pre mňa garanciou toho, že žiadna zaujatosť nie je.

Ide aj o Matúša Harkabusa či Daniela Mikuláša. Nešli teda títo kolegovia na špeciálnu prokuratúru s tým, že musia odstíhať niekdajších nominantov Smeru či samotných predstaviteľov tejto strany? 

Určite nie. Išli za istým posunom v kariére.

Ako ste vnímali, keď sa Daniel Lipšic ako expolitik, advokát stal špeciálnym prokurátorom? 

Vyjadrili sme sa k tomu verejne. Poukázali sme na rôzne negatívne dôsledky prameniace z tohto postupu. Nestotožnili sme sa s tým.

Dopláca teraz ÚŠP na zvolenie Daniela Lipšica? 

To je politická otázka, na ktorú neviem odpovedať.

Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom po Dušanovi Kováčikovi, ktorý je dnes právoplatne odsúdený za korupciu, za to, že zobral úplatok 50-tisíc eur od mafie. Vy ste ako prokurátor zo Žiliny vnímali zmenu po nástupe Lipšica? 

Určite áno. Bola to veľká zmena vo fungovaní úradu a nielen úradu, ale i samotného špeciálneho prokurátora. Bol som až príjemne prekvapený, že špeciálny prokurátor má sám dozorovať niektoré prípady. Na to som nebol zvyknutý. A možno to ani nie je potrebné, keďže je šéf a má manažérske kompetencie. Má teda dosť práce aj bez toho, aby robil priamo dozor. To je jedna zo zmien, ale vnímal som aj to, že sa úradu a polícii rozviazali ruky. Zrazu sa začali vyšetrovať prípady, ktoré sa predtým nevyšetrovali.

S rozviazanými rukami súviseli časté tlačové besedy stíhaných osôb, respektíve predstaviteľov Smeru, ktorí otvorene útočili aj na prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Nespomínam si na vyjadrenia rady prokurátorov, ktorými by ste sa ich zastali. 

Ale my sme reagovali, a to na gestapácke kabáty. Zastali sme sa vtedy prokurátorov Ondreja Repu a Michala Šúreka.

A na ďalšie útoky ste už nereagovali? 

Na opakované už nie, pretože sme reagovali na ten prvý.

Vlani v decembri ste však opäť zareagovali, a to na útoky predstaviteľov exekutívy aj akademickej obce. Po viacerých „znevažujúcich až kriminalizujúcich útokoch“ ste ich vyzvali na zachovanie vecnosti, odbornosti a zásad korektnej argumentácie. Predpokladám, že išlo o reakciu na vyjadrenia dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu. 

To bolo tým spúšťacím momentom.

Ako ste si vysvetľovali útoky politikov na prokurátorov? 

To by som sa zapojil do politického boja, a to nechcem.

Nebolo chybou, že aj rada prokurátorov sa voči nim neozývala častejšie a nezastávala svojich kolegov? 

Neviem to vyhodnotiť, že by išlo o chybu. Nevnímam to tak, že by sme tak málo reagovali. Možno to mohlo byť aj častejšie, ale vyjadrovali sme sa pravidelne. Treba však zohľadniť aj to, že členmi rady sú rádoví prokurátori, ktorí majú primárne svoju prácu. Toho času, ktorý môžu venovať fungovaniu samosprávy prokuratúry, nie je až tak veľa. Sudcovia, ktorí sú členmi súdnej rady, majú znížený nápad (je im prideľovaných menej spisov – pozn. red.), ale my to tak nemáme. V tomto zmysle sme aj fyzicky limitovaní, aby sme sa mohli činnosti samosprávy naplno venovať, ale napriek tomu to robíme.

Rozhovor nahrávame v pondelok 15. januára, keď podľa pôvodných plánov vládnej koalície mal už zaniknúť Úrad špeciálnej prokuratúry. Viete dnes povedať, koľko spisov zo špeciálnej prokuratúry vám pribudne? 

Neviem. Hovorí sa o tom, že neskončených spisov je 1300. Tento počet by sa mal rozdeliť medzi osem krajských a zrejme jednu centralizovanú prokuratúru, ktorá vznikne na generálnej prokuratúre.

Hovoríte, že sa spisy rozdelia medzi krajské prokuratúry. Ako sa to bude dať, keďže spisy majú ísť tam, kde došlo k spáchaniu skutku. Nemôže sa stať, že viac teda dostanú prokuratúry v Košiciach či v Prešove? Alebo už poznáte nejaké usmernenie, ktoré hovorí, že sa spisy rozdelia rovnomerne? 

Generálny prokurátor už avizoval, že prípady, ktoré sú rozpojednávané, si ponechajú aj terajší prokurátori špeciálnej prokuratúry. Tí zrejme prejdú na to špecializované pracovisko generálnej prokuratúry. Pokiaľ ide o ďalšie spisy, treba povedať, že viaceré z nich sa týkajú viacerých skutkov. Zďaleka nie všetky spisy sú viazané len na jeden región, pretože páchateľ sa napríklad pohyboval po celom území krajiny. Ak teda niektorá prokuratúra tých spisov bude mať viac, tak práve takýmito spismi sa to dorovná, aby všetky prokuratúry mali zhruba rovnako.

My sme však poukazovali aj na nepomer na krajských prokuratúrach. V Žiline máme piatich prokurátorov, ktorí sa venujú tejto agende. Inde je ich až osem. Aj to sa musí zohľadňovať pri rozdeľovaní spisov.

Ako sa dá v praxi zabezpečiť, aby aj po zrušení špeciálnej prokuratúry ostali spisy pôvodným prokurátorom? 

Generálny prokurátor to vysvetlil tak, že tým, ktorí ostanú, zostanú aj spisy.

Ale budú musieť ostať pod generálnou prokuratúrou alebo sa budú môcť vrátiť aj na krajské prokuratúry, napríklad k vám do Žiliny? 

To v zákone nie je riešené a je to na vôli generálneho prokurátora. On sa môže s prokurátormi dohodnúť aj na inom postupe ako na takom, že by prešli na špecializovaný útvar na generálnu prokuratúru.

Čo pre prokurátora znamená, ak zrazu dostane spis s tisíckami strán a musí ho riešiť, hoci nebol pri prípade od začiatku? 

Ak je to väzobný prípad, tak treba rýchlo reagovať. Ak už ide o prípad, ktorý je na súde, tak viete, že pojednávanie bude o pol roka či neskôr, tak to má chvíľku čas. Musíte si to v prvom rade utriediť, čomu treba venovať najväčšiu pozornosť a čo najskôr. Každý, kto sa touto agendou zaoberá, vie, že načítať spis s tisíckami strán si vyžaduje nemalé úsilie a nemalý časový priestor niekoľkých dní až mesiacov.

Aký vplyv teda bude mať novela, ak vám zrazu pribudne desiatka rozsiahlych spisov a popri nich budete mať vlastnú agendu? 

Každá zmena prokurátora či vyšetrovateľa má vplyv na priebeh vyšetrovania. A vždy má za následok nejakú časovú oneskorenosť. Vždy bude ten prokurátor potrebovať čas na naštudovanie spisu. Spôsobí to teda objektívne prieťahy.

Ak sa však nejaký prípad ešte len vyšetruje, nie je dôležité, aby sa tak dialo čo najrýchlejšie? Napríklad ak ide o zabezpečovanie dôkazov.

Všeobecne je dôležité, aby každá trestná vec bola vybavená čo najrýchlejšie, pretože vtedy je priestor pre nastúpenie spravodlivosti čo najväčší.

A to sa asi v mnohých prípadoch dozorovaných špeciálnou prokuratúrou po novele nestane.

Bude to mať aj takýto negatívny dôsledok.

Novela však nie je len o rušení špeciálnej prokuratúry, ale mení aj trestné kódexy. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) navrhuje znižovať sadzby za ekonomické trestné činy, zvyšuje hranice škody a súčasne skracuje premlčacie lehoty. Túto kombináciu vnímate ako? 

Vnímam to ešte negatívnejšie ako samotné rušenie špeciálnej prokuratúry.

Prečo?

Bude to mať devastačný vplyv na trestnú politiku štátu. Už v súčasnosti to pritom má vplyv na určité správanie obvinených, ktorí kalkulujú so znižovaním sadzieb v už rozbehnutých trestných prípadoch.

Ako?

Odďaľujú úkony trestného konania, posielajú rôzne ospravedlnenky. Budem veľmi konkrétny. Máme rozbehnutý jeden drogový prípad, kde bola uzavretá dohoda o vine a treste. Medzičasom však bola zverejnená novela, obvinený si ju pozrel a dokázal spočítať, čo mu hrozí po novom. Keď mal následne o dohode rozhodovať súd, tak on ju už odmietol. Povedal jasne, že s políciou spolupracoval a bude spolupracovať, ale v danom štádiu sa mu neoplatí uzatvárať takú dohodu, pretože po novom by dostal asi polovičný trest.

Dajú sa veľké prípady odhaliť bez spolupracujúcich obvinených? 

Je to inštitút, ktorý má svoje opodstatnenie. Pri veľkých skupinách potrebujete človeka zvnútra, ktorý odhalí jej fungovanie.

Môže sa stať po novele aj to, že veľké ryby budú stále unikať pred spravodlivosťou? 

Bude to sťažené, lebo niekedy nebudete mať dôležité inštitúty v rukách. Napríklad odposluchy alebo nasadenia agenta sú inštitúty, ktoré sú viazané na to, že ide o závažnejší skutok, napríklad zločin. Po novom však môže byť daný trestný čin len prečinom, teda taký závažný nebude. A niekedy sú tieto inštitúty kľúčové pre odhalenie páchateľa.

Fakt je taký, že o novom nastavení trestov sa tu hovorí roky. Zmenu chystala exministerka Mária Kolíková (SaS) a novelu pripravil aj jej nástupca Viliam Karas. Kedy je trest primeraný a spravodlivý? Viete pomenovať presne hranicu v sadzbách? 

Najväčšia spravodlivosť je tá, ktorá nastúpi čo najskôr. Nejde však len o sadzby. Ide o komplex zmien, napríklad aj určenie novej hranice škody. Doposiaľ bola základná hranica, keď je už skutok trestným činom, na úrovni 266 eur. Následné definície boli desaťnásobkami.

Teraz sa táto filozofia opúšťa a stanovujú sa pevné sumy. Základná škoda je po novom 700 eur, väčšia škoda bola desaťnásobkom, teraz je to 35-tisíc eur, čiže až trinásťnásobok. Škoda veľkého rozsahu je až 700-tisíc eur, predtým to bolo 133-tisíc eur. Chýba mi však vysvetlenie, prečo je to až taký nárast. Veď nárast priemernej mzdy nebol až taký, aby odôvodňoval takéto radikálne zvýšenie hranice škody.

Trestné sadzby pri majetkových a hospodárskych trestných činoch sa paušálne znižujú na úroveň troch až desiatich rokov v tých najzávažnejších prípadoch. A to platí pri podvodoch aj krádežiach, čo sú najčastejšie trestné činy. A ďalší moment je premlčanie.

Okrem toho sa kladie dôraz na uloženie trestu domáceho väzenia. Bude ho možné uložiť pri každom čine, ktorého sadzba neprevyšuje desať rokov. Ako skutočne nevhodné sa mi zdá, že pri škode napríklad miliardy eur je možné uložiť podmienku. Pre mňa je to jednoducho filozoficky neprijateľné.

Bude novela odrádzať od páchania trestnej činnosti? 

Vaša otázka súvisí práve s tým, či má trest aj odstrašujúci efekt. A tá odstrašujúca funkcia pri majetkových a hospodárskych trestných činoch sa bude relativizovať. V konečnom dôsledku to môže viesť k zvýšeniu majetkovej kriminality.

Exminister Viliam Karas odhadol, že novela ovplyvní tisícky spisov. Vidíte to rovnako? 

V každom spise, ktorý sa bude týkať skutkov pred prijatím novely, budeme musieť porovnávať sadzbu pred prijatím a po ňom. To nie je až toľko práce, pretože je jasné, že sadzby budú nižšie. Ale každý skutok budete musieť analyzovať hĺbkovo – kedy bol spáchaný a či tam sú okolnosti, ktoré ovplyvnia plynutie premlčacej doby. Aj premlčanie sa totiž skracuje.

Skúste vysvetliť, čo budete po prijatí novely robiť? Vyťahovať jeden spis za druhým a analyzovať ho? 

Určite áno. Budú sa rad za radom hĺbkovo analyzovať. A to aj z dôvodu vecnej príslušnosti. Spisy sa budú presúvať zo špeciálnej prokuratúry na krajské, a to nielen z dôvodu jej rušenia, ale aj preto, že sa zmenia kvalifikácie skutkov v súvislosti so zmenou hraníc škody. Budú sa presúvať spisy z krajov na okresy. Novelou budú zasiahnutí absolútne všetci od vyšetrovateľov až po prokurátorov.

A ešte aj okresné úrady, pretože z mnohých skutkov sa stanú vlastne len priestupky. 

Zvýši sa počet priestupkov a veľa z nich nebude možné ani posúdiť, pretože pri nich je len dvojročná prekluzívna lehota (je to ako premlčacia lehota, ale pri priestupkoch, pozn. red.).

Takže mnohí páchatelia ostanú nepotrestaní. 

Určite áno.

Aký čas by ste potrebovali na prípravu na takúto zásadnú zmenu? 

Ak si dobre spomínam, tak novela Viliama Karasa počítala so zhruba polročnou lehotou na prípravu. A to považujem za primerané.

Ako si vysvetľujete, že sa teraz prijímanie novely má udiať tak rýchlo?

Je to veľmi neštandardné.

Aký dosah to môže mať v praxi, ak niečo zmeškáte? 

Najzávažnejší môže byť pri väzbách, o čom sme ešte nehovorili. Novelou sa vytvára asymetrický model. Na jednej strane máme centralistický model Špecializovaného trestného súdu a pritom bude fungovať osem krajských prokuratúr a jeden centralizovaný útvar na generálnej prokuratúre.

Veľký vplyv to môže mať pri rozhodovaní o väzbe, pretože tam máte striktné procesné lehoty. Ak do 48 hodín po obmedzení osobnej slobody obvineného nebude návrh na jeho väzobné stíhanie doručený Špecializovanému trestnému súdu, bude musieť byť prepustený na slobodu.

Čiže to nebudete stíhať?

Bude veľmi náročné to stíhať. Už teraz sú požiadavky súdov pri rozhodovaní o väzbe veľmi náročné. Chcú, aby ešte pred ich rozhodovaním o väzbe sa tie prípady aspoň nejakým spôsobom objasnili, aby boli aspoň kľúčoví svedkovia vypočutí. Musíte ich teda v rámci tej lehoty vypočuť, vypracovať návrh na vzatie do väzby, na čo ten prokurátor potrebuje istý čas. A zároveň ten návrh musí doručiť súdu.

A z tých 48 hodín ešte odkrojíte štyri či päť hodín, pretože to je úplne bežný čas cesty z Košíc, Prešova do Pezinka. Riešením by bolo vytvorenie ešte jednej pobočky Špecializovaného trestného súdu, aspoň pre prípravné konanie. Ale s tým sa v návrhu vôbec nepočíta.

Exminister Karas musel novelu po zverejnení pol dňa predýchavať. Vaša reakcia bola aká? 

Tiež som ju rozdýchaval, a to pomerne dlho. Najskôr to bolo len tak, že medzi sebou sme sa postupne čudovali. „To fakt?“ sme sa navzájom k jednotlivým častiam pýtali.

Ako keby ste vlastne neverili, že to skutočne vláda navrhuje?

Bol to skutočne šok pre praktikov.

Prečo sa potom neozvalo viac než 29 prokurátorov? 

Treba vysvetliť, že príslušnou agendou sa na krajských prokuratúrach zaoberá asi 60 prokurátorov, čiže to je zhruba polovica. Je otázka, či ich mohlo byť viac alebo menej. Ak by sme išli do hĺbky, možno mali nejaké dôvody, prečo sa neozvali. Možno vnútorne na to neboli nastavení. Možno im riadiaci pracovník naznačoval, že nie je dobré sa verejne ozývať. Neviem to posúdiť, ale už to, že sa ozvala polovica prokurátorov, ktorých to priamo zasiahne, bol pre mňa úžasný moment.

Do diskusie po vyše mesiaci zasiahol aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa v pondelok stretol s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Hlas) a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer). Po stretnutí informovali, že generálny prokurátor predloží do parlamentu svoje pripomienky. Je to dobrá správa? 

Je to výborná správa.

Nemal sa Maroš Žilinka aj s konkrétnymi pripomienkami ozvať skôr?

Ozval sa teraz. Je to určite lepšie, ako keby sa neozval vôbec.