Denník N

Gripen by sa Slovensku oplatil, tvrdí český generál

Stíhačky Gripen si od roku 2005 prenajíma susedné Česko. Za lízing štrnástich strojov ročne platia 50 miliónov eur. Foto – Army.cz
Stíhačky Gripen si od roku 2005 prenajíma susedné Česko. Za lízing štrnástich strojov ročne platia 50 miliónov eur. Foto – Army.cz

Pavel Bulant vyjednával za českú armádu prenájom švédskych stíhačiek Gripen. Švédi podľa neho držia slovo.

Slovenská vláda začala rokovať so Švédmi o možnosti, že by si podobne ako Česko prenajala stíhačky JAS-39 Gripen. Tým by sa skončila prevádzka súčasných strojov MiG-29. Generál vo výslužbe Pavel Bulant, ktorý sa podieľal na rokovaniach o predĺžení českého kontraktu, tomuto plánu rozumie. „Švédsko na rozdiel od Ruska nepodmieňuje svoju ochotu politickými ústupkami,“ hovorí.

Bol by prenájom gripenov pre Slovensko dobrou voľbou?

Krajina ako Slovensko si v prvom rade musí ujasniť, či vôbec nejaké nadzvukové lietadlá potrebuje. Ak si na túto otázku odpovie kladne, tak môžem povedať, že pre menšie krajiny je gripen dobrou voľbou.

Prečo?

Gripen má dobrý pomer cena – výkon.

Dnes má slovenská armáda stíhačky MiG-29. O nich sa však nedá povedať, že by boli horšie než gripeny.

MiG-29 je rozhodne dobré lietadlo. Rusi vždy zvládali konštrukciu lietadiel. Avšak je to stroj inej generácie. A je závislý od dodávok náhradných dielov z Ruskej federácie, čo je partner, ktorý svoju ochotu často podmieňuje nejakými politickými ústupkami.

Pavel Bulant pôsobil ako šéf českého Národného úradu pre vyzbrojovanie. Dnes pracuje ako obchodný riaditeľ štátnej firmy Explosia.  Foto - MOČR
Pavel Bulant pôsobil ako šéf českého Národného úradu pre vyzbrojovanie. Dnes pracuje ako obchodný riaditeľ štátnej firmy Explosia. Foto – MOČR

Ak by sa Slovensko rozhodlo pre gripeny, uzavrelo by kontakt priamo so švédskym štátom. Sú Švédi spoľahlivým partnerom?

Rozhodne áno. Švédi sú severský národ a keď dajú nejaké slovo, je to pre nich posvätné. A navyše Švédsko nemá takú váhu, aby aj ono mohlo požadovať politické ústupky.

O gripene sa hovorí, že je to stíhačka pre „chudobné štáty“, pretože je nenáročný na prevádzku. Potvrdilo sa to v prípade Česka?

Keď sme sa nedávno rozhodovali, či predĺžime prenájom gripenov, nechali sme si porovnať jednotlivé typy stíhačiek. Napríklad v porovnaní s migom je rozdiel zjavný už na prvý pohľad. Gripen má jeden motor, MiG-29 má dva motory, takže logicky bude mig ekonomicky náročnejší. Je to podobné, ako keď porovnáte auto, ktoré má motor s objemom 1,5 litra a motor s objemom štyri litre.

Slovensko prevádzkuje 12 lietadiel MiG-29. Až donedávna ale bola letuschopná menej než polovica. Foto -TASR
Slovensko prevádzkuje 12 lietadiel MiG-29. Až donedávna však bola letuschopná menej než polovica. Foto -TASR

Gripen nie je jediná jednomotorová stíhačka na trhu. V tejto kategórii mu konkuruje americká F-16.

Zaoberali sme sa aj touto možnosťou. Avšak ponuka, ktorú nám dala americká strana, bola oveľa menej výhodná než švédska. Američania ponúkali buď staršie stroje alebo nové lietadlá, cena však bola vždy mimo realitu. Nechcem pôsobiť ako lobbista Švédov, ale keď sme si obe ponuky porovnali, tak gripen z toho vychádzal najlepšie.

Stíhačka F-16 je vo svete rozšírenejšia než gripen. Sú s ňou väčšie skúsenosti a aj ju častejšie použili v skutočnom boji. Nie je to argument v jej prospech?

Čo sa týka skúseností, tak sa stačí pozrieť na veľké Poľsko, ktoré si kúpilo takmer päťdesiat stíhačiek F-16. Tie skúsenosti majú rôzne. Nedávno sme striedali Poliakov pri zabezpečovaní vzdušného priestoru Pobaltských krajín (Pobaltie nemá vlastné stíhačky, preto im s ochranou pomáhajú štáty NATO – pozn. red.). Keď som mal tú česť účastniť sa prevzatia tejto misie, tak ma prekvapilo, že Poliaci radšej nasadzovali svoje staršie stíhačky MiG-29. Vysvetľovali to tým, že lietadlá F-16 potrebujú určitý upgrade, ktorý však bol mimo poľské možnosti.

Americká F-16 je najrozšírenejšia stíhačka na svete. Využíva ju 26 krajín. Foto - Wikipedia
Americkú stíhačku F-16 vo svete využíva 26 krajín. Foto – Wikipedia

Gripeny však majú tiež svoje limity. Je známe, že pri spoločnom nasadení s inými stíhačkami by mohli mať problém s komunikáciou.

Áno, gripen vyvíjali pre neutrálne Švédsko, takže nebol plne interoperabilný so systémami NATO. Nemôže si teda v rámci utajenej komunikácie úplne vymieňať dáta s inými západnými strojmi. To sa však mení. Napríklad aj my sme si pri predĺžení kontraktu objednali vylepšenia, ktoré tento problém odstránia.

Slovenská vláda môže prenájom gripenov obhajovať argumentom, že zjednotí výzbroj s Českom, čo by prinieslo úspory pri spoločnej prevádzke. Je takýto scenár reálny?

Viem si predstaviť, že sa obidve krajiny dohodnú, že v niektorej z nich vznikne napríklad servisné stredisko. Čo by bolo výhodnejšie, než voziť náhradné diely zo Švédska. Všimol som si však, že výsledky podobných projektov bývajú u nás vždy rozporuplné.

Takže politickým deklaráciám o česko-slovenskom strážení vzdušného priestoru neveríte?

Poviem to tak, že nech premýšľam ako premýšľam, nemôžem si na žiadny významný česko-slovenský projekt spomenúť. Zatiaľ tu máme len vyhlásenie, že si Slovensko možno prenajme gripeny, a to je všetko.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie