Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Gripen by sa Slovensku oplatil, tvrdí český generál

Stíhačky Gripen si od roku 2005 prenajíma susedné Česko. Za lízing štrnástich strojov ročne platia 50 miliónov eur. Foto – Army.cz
Stíhačky Gripen si od roku 2005 prenajíma susedné Česko. Za lízing štrnástich strojov ročne platia 50 miliónov eur. Foto – Army.cz

Pavel Bulant vyjednával za českú armádu prenájom švédskych stíhačiek Gripen. Švédi podľa neho držia slovo.

Slovenská vláda začala rokovať so Švédmi o možnosti, že by si podobne ako Česko prenajala stíhačky JAS-39 Gripen. Tým by sa skončila prevádzka súčasných strojov MiG-29. Generál vo výslužbe Pavel Bulant, ktorý sa podieľal na rokovaniach o predĺžení českého kontraktu, tomuto plánu rozumie. „Švédsko na rozdiel od Ruska nepodmieňuje svoju ochotu politickými ústupkami,“ hovorí.

Bol by prenájom gripenov pre Slovensko dobrou voľbou?

Krajina ako Slovensko si v prvom rade musí ujasniť, či vôbec nejaké nadzvukové lietadlá potrebuje. Ak si na túto otázku odpovie kladne, tak môžem povedať, že pre menšie krajiny je gripen dobrou voľbou.

Prečo?

Gripen má dobrý pomer cena – výkon.

Dnes má slovenská armáda stíhačky MiG-29. O nich sa však nedá povedať, že by boli horšie než gripeny.

MiG-29 je rozhodne dobré lietadlo. Rusi vždy zvládali konštrukciu lietadiel. Avšak je to stroj inej generácie. A je závislý od dodávok náhradných dielov z Ruskej federácie, čo je partner, ktorý svoju ochotu často podmieňuje nejakými politickými ústupkami.

Pavel Bulant pôsobil ako šéf českého Národného úradu pre vyzbrojovanie. Dnes pracuje ako obchodný riaditeľ štátnej firmy Explosia.  Foto - MOČR
Pavel Bulant pôsobil ako šéf českého Národného úradu pre vyzbrojovanie. Dnes pracuje ako obchodný riaditeľ štátnej firmy Explosia. Foto – MOČR

Ak by sa Slovensko rozhodlo pre gripeny, uzavrelo by kontakt priamo so švédskym štátom. Sú Švédi spoľahlivým partnerom?

Rozhodne áno. Švédi sú severský národ a keď dajú nejaké slovo, je to pre nich posvätné. A navyše Švédsko nemá takú váhu, aby aj ono mohlo požadovať politické ústupky.

O gripene sa hovorí, že je to stíhačka pre „chudobné štáty“, pretože je nenáročný na prevádzku. Potvrdilo sa to v prípade Česka?

Keď sme sa nedávno rozhodovali, či predĺžime prenájom gripenov, nechali sme si porovnať jednotlivé typy stíhačiek. Napríklad v porovnaní s migom je rozdiel zjavný už na prvý pohľad. Gripen má jeden motor, MiG-29 má dva motory, takže logicky bude mig ekonomicky náročnejší. Je to podobné, ako keď porovnáte auto, ktoré má motor s objemom 1,5 litra a motor s objemom štyri litre.

Slovensko prevádzkuje 12 lietadiel MiG-29. Až donedávna ale bola letuschopná menej než polovica. Foto -TASR
Slovensko prevádzkuje 12 lietadiel MiG-29. Až donedávna však bola letuschopná menej než polovica. Foto -TASR

Gripen nie je jediná jednomotorová stíhačka na trhu. V tejto kategórii mu konkuruje americká F-16.

Zaoberali sme sa aj touto možnosťou. Avšak ponuka, ktorú nám dala americká strana, bola oveľa menej výhodná než švédska. Američania ponúkali buď staršie stroje alebo nové lietadlá, cena však bola vždy mimo realitu. Nechcem pôsobiť ako lobbista Švédov, ale keď sme si obe ponuky porovnali, tak gripen z toho vychádzal najlepšie.

Stíhačka F-16 je vo svete rozšírenejšia než gripen. Sú s ňou väčšie skúsenosti a aj ju častejšie použili v skutočnom boji. Nie je to argument v jej prospech?

Čo sa týka skúseností, tak sa stačí pozrieť na veľké Poľsko, ktoré si kúpilo takmer päťdesiat stíhačiek F-16. Tie skúsenosti majú rôzne. Nedávno sme striedali Poliakov pri zabezpečovaní vzdušného priestoru Pobaltských krajín (Pobaltie nemá vlastné stíhačky, preto im s ochranou pomáhajú štáty NATO – pozn. red.). Keď som mal tú česť účastniť sa prevzatia tejto misie, tak ma prekvapilo, že Poliaci radšej nasadzovali svoje staršie stíhačky MiG-29. Vysvetľovali to tým, že lietadlá F-16 potrebujú určitý upgrade, ktorý však bol mimo poľské možnosti.

Americká F-16 je najrozšírenejšia stíhačka na svete. Využíva ju 26 krajín. Foto - Wikipedia
Americkú stíhačku F-16 vo svete využíva 26 krajín. Foto – Wikipedia

Gripeny však majú tiež svoje limity. Je známe, že pri spoločnom nasadení s inými stíhačkami by mohli mať problém s komunikáciou.

Áno, gripen vyvíjali pre neutrálne Švédsko, takže nebol plne interoperabilný so systémami NATO. Nemôže si teda v rámci utajenej komunikácie úplne vymieňať dáta s inými západnými strojmi. To sa však mení. Napríklad aj my sme si pri predĺžení kontraktu objednali vylepšenia, ktoré tento problém odstránia.

Slovenská vláda môže prenájom gripenov obhajovať argumentom, že zjednotí výzbroj s Českom, čo by prinieslo úspory pri spoločnej prevádzke. Je takýto scenár reálny?

Viem si predstaviť, že sa obidve krajiny dohodnú, že v niektorej z nich vznikne napríklad servisné stredisko. Čo by bolo výhodnejšie, než voziť náhradné diely zo Švédska. Všimol som si však, že výsledky podobných projektov bývajú u nás vždy rozporuplné.

Takže politickým deklaráciám o česko-slovenskom strážení vzdušného priestoru neveríte?

Poviem to tak, že nech premýšľam ako premýšľam, nemôžem si na žiadny významný česko-slovenský projekt spomenúť. Zatiaľ tu máme len vyhlásenie, že si Slovensko možno prenajme gripeny, a to je všetko.

Dnes na DennikE.sk

  • Výberové konanie: Finančná správa bude mať do septembra nového šéfa
  • Ropa: OPEC+ sa dohodol na nižšej ťažbe do konca júla
  • Program obnovy:  Nemecko bude počas predsedníctva v EÚ tlačiť na dodržiavanie práva EÚ
  • Automobilový priemysel: Trump opäť Európe hrozí clami
  • Energie pre firmy: Vláda sa bude zaoberať vysokými cenami, sľúbil premiér Matovič počas návštevy trnavskej automobilky
  • Správa o stave republiky: prezidentka Čaputová v parlamente aj o chorej ekonomike
  • Štatistika: Slovenská ekonomika klesla v 1. štvrťroku medziročne o 3,7 %, menej než odhad z mája
  • Dotácie: Vláda schválila pomoc štátu s nájmami, parlament ho prerokuje v skrátenom konaní

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister práce Krajniak vysvetľuje zmeny na úradoch práce a odvolanie bratislavského šéfa. „Nie je možné, aby ľudia z celého Slovenska, myslím na úradoch práce, vybavovali bratislavské žiadosti, pretože nestíhali,“ povedal.

„Preto som aj v piatok odvolal riaditeľa, alebo dal som pokyn generálnemu riaditeľovi, aby odvolal riaditeľa úradu práce v Bratislave,“ povedal Krajniak v relácii RTVS O 5 minút 12. Problém v manažmente spôsobil meškania, vyplýva z jeho slov.

Zdieľať

Erik Tomáš zo Smeru kritizuje nastavenie štátnej pomoci podnikateľom. „Problém je v tom, že ste zložito nastavili schémy pomoci tak, že buď ľudia nevedia správne vyplniť žiadosti, alebo sa boja tých reštrikcií tak, že radšej o to ani nežiadajú,“ povedal v TA3.

Úroveň čerpanej pomoci je podľa jeho slov príliš nízka. „Ale toto je už doslova na odvolanie ministra,“ dodal Tomáš.

„My sme došli do krajiny, kde je absolútne prázdna kasa, prázdna špajza,“ reagoval Martin Borguľa zo Sme rodina. Preto je podľa jeho slov dôležité ručenie za úvery.

Zdieľať

Richard Sulík hovorí aj o možnosti zmraziť minimálnu mzdu. „Prezentoval som aj iný návrh – aby sme mali minimálnu mzdu podľa okresov,“ povedal v TA3. Očakáva totiž, že priemerná mzda môže vplyvom prepúšťania ľudí s nižšími príjmami rásť.

Zdieľať

Boris Kollár tvrdí, že sa rokuje o všetkých sociálnych opatreniach, ktoré má Sme rodina v programe. Nájomné byty, prenájom auta od štátu, zrušenie doplatkov za lieky pre niektoré skupiny či autobusy pre školákov sú podľa ministra Krajniaka v prvom balíčku pomoci, ktorý bude súvisieť s krízou po epidémii.

„Možno to ešte pôjde v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme stihli zareagovať na to, že ľudia majú výpadok príjmov,“ dodal Krajniak s tým, že kľúčové body programu sú ďalej než pred dvoma mesiacmi. „Robí sa na nich. Nie je to tak, že sú len napísané v programovom vyhlásení vlády. Sme v predprípravnej fáze, musíme to prepočítať a dať všetko dokopy.“

Krajniak diskutuje s ministrom financií Hegerom o tom, „ako sociálne opatrenia urobiť a nie ako ich vyškrtnúť“.

Na margo nájomných bytov podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý uviedol, že momentálne sa rieši aj niekoľko problematických oblastí, ktoré bránia masívnejšej výstavbe. Jednou je reforma stavebného práva, ktorá zamedzuje vydávaniu stavebného povolenia v určitých počtoch. Druhou je finančný model, ktorý má v budúcnosti zdynamizovať systém výstavby nájomných bytov vo veľkých počtoch, vysvetlil Holý. (tasr)

Zdieľať

Richard Sulík je naďalej proti zákazu nedeľného predaja. „Neexistujú žiadne relevantné ekonomické argumenty,“ povedal v TA3. Podľa jeho slov ide skôr o ideologickú debatu.

Zdieľať

Minister práce Krajniak tvrdí, že nezamestnanosť za máj bude nižšia ako v apríli, presné čísla však ešte nemá. Argumentuje štátnou pomocou aj tvorbou nových pracovných miest.

„Ak by sa kríza týkala iba odvetví, ktoré sú na Slovensku a ktoré museli byť zavreté pre epidemiologickú situáciu, s istotou vám viem povedať, že toto by sme zvládli. Na to sme pripravení, máme na to zdroje,“ uviedol.

Iná je situácia na svetových trhoch. „Čo bude v ďalších mesiacoch, sa uvidí na situácii v Európe a podľa toho, ako sa podarí naštartovať ekonomiku v Nemecku, Francúzsku, Taliansku či Číne. Tam naše fabriky vyvážajú,“ povedal minister práce. (tasr)

Zdieľať

Richardovi Sulíkovi neprekáža, ak núdzový stav potrvá do 15. júna, keď sa má zo zákona skončiť. „Určite to nebude žiadna tragédia,“ povedal minister hospodárstva a vicepremiér v relácii TA3 V politike.

Dodal, že núdzový stav do 15. júna je v súlade s opatrnosťou. Potom sa podľa jeho slov treba pozerať na to, čo robiť, aby sa ekonomika opäť vrátila na predkrízovú úroveň.

Zdieľať

Nemecko chce podmieniť peniaze na obnovu po pandémii dodržiavaním práva EÚ. Nemecko 1. júla prevezme rotujúce predsedníctvo a jeho politické vyhlásenie jasne mieri na Poľsko a Maďarsko.

Berlín bude na čele EÚ práve v čase, keď členské štáty budú diskutovať o programe, ktorého cieľom je podpora ekonomík zasiahnutých koronavírusom. Jeho schválenie si však vyžaduje jednohlasnú zhodu.

„Plán obnovy sa musí zakladať na solidarite, kohézii a konvergencii pri plnom rešpektovaní našich hodnôt, práv a právneho poriadku,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísali aj Slovinsko a Portugalsko, teda krajiny, ktoré prevezmú predsedníctvo v roku 2021.

Lídri EÚ budú prvýkrát diskutovať o návrhu programu obnovy v hodnote 750 miliárd eur na samite 19. júna. Podľa návrhu môže Európska komisia odporučiť zastavenie alebo zrušenie finančnej podpory pre niektorú krajinu, ak porušuje európske právo, pričom blokovanie takéhoto trestu musí podporiť väčšina členských štátov EÚ.

Tento systém by poľskej, maďarskej alebo inej vláde sťažil vyhnutie sa trestu v porovnaní s pôvodným plánom, ktorý predpokladal, že väčšina členských štátov musí sankcie navrhované EÚ podporiť.

Nepôjde však o jediný sporný bod pri diskusiách o programe obnovy. Kriticky sa k návrhu stavajú fiškálne konzervatívne štáty – Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ktorým prekáža, že plán počíta aj s dotáciami. Tieto krajiny podporujú poskytnutie pomoci či stimulov len vo forme lacných úverov. (tasr)

Zdieľať

Cestovný ruch na Slovensku sa do normálu nedostane skôr ako v roku 2022, tvrdí prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák. „Reštart bude veľmi bolestivý a dlhý, bez pomoci štátu v nasledujúcich mesiacoch to mnohé podniky nezvládnu. Hrozí vlna krachov, druhá vlna prepúšťania, druhotná platobná neschopnosť mnohých dodávateľov.“

Ozdravenie podľa neho závisí od rušenia obmedzení aj núdzového stavu. „Keď sa na to pozrieme z toho ekonomického pohľadu, tak aj keď by som chcel byť optimista, skôr ako v roku 2022 to nebude,“ hovorí Harbuľák.

Zväz avizoval, že podnikatelia a zamestnávatelia v cestovnom ruchu budú potrebovať pomoc nielen počas leta, ale aj počas nasledujúcich mesiacov, pravdepodobne aj rokov. Navrhli niektoré opatrenia, ktoré by mohli pomôcť cestovnému ruchu. Zahŕňajú napríklad zníženie DPH na stravovacie služby, financovanie rekreačných poukazov štátom či flexibilné čerpanie dotácií pre oblastné organizácie cestovného ruchu. Cestovnému ruchu, ktorý tvoria tisíce mikro- a malých podnikov, podľa Harbuľáka nepomôžu všeobecné opatrenia.

Ministerstvo dopravy tvrdí, že aktívne rokuje s viacerými profesiovými organizáciami či už v oblasti hotelierstva, gastronómie, ale aj s poskytovateľmi iných voľnočasových aktivít.

„Máme záujem, aby sme aj s prichádzajúcou letnou sezónou pomohli oživiť najmä domáci cestovný ruch, a s postupným otváraním hraníc chceme vytvoriť také podmienky, aby aj občania iných krajín mohli navštíviť Slovensko. Už teraz pracujeme na letnej dovolenkovej kampani a pripravujeme systém opatrení na podporu domáceho cestovného ruchu,“ uviedol rezort dopravy s tým, že v tomto smere úzko spolupracuje aj s ďalšími ministerstvami, aby konkrétne riešenia na pomoc turizmu nastavili efektívne a adresne.

Ministerstvo financií tiež uviedlo, že sa intenzívne zaoberá situáciou v jednotlivých sektoroch, ktoré boli negatívne zasiahnuté pandémiou. „O možnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu intenzívne komunikujeme s príslušnými ministerstvami.“ (tasr)

Zdieľať

Trnavská automobilka PSA dnes spustí produkciu aj na poslednej, štvrtej pracovnej zmene. Závod hlási dostatok objednávok do konca júla. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať