Hry s náhodou a opakovaním

Naraz je názov výstava absolventa architektúry Vysokej školy výtvarných umení Petra Kotvana (ročník 1977), a asi nie náhodou použil Marian Meško toto slovko v úvodnom texte k výstave. „Celkom invenčne a sviežo sa pohybuje Peter Kotvan medzi rôznymi polohami svojej tvorivosti. Ich výsledky nám predkladá všetky naraz ako dôkaz, že preskupovanie štýlovej rozmanitosti sa dá robiť vážne aj hravo, premyslene aj dravo.“

Prechádzka výstavným priestorom bratislavskej Galérie 19 tak ponúka akčné kresby vytvárané údermi hlavou či rotujúcimi taniermi, jemné farebné kombinácie vznikajúce pokojným postupným vysychaním naliatej farby alebo originálne výtvarné partitúry ako svojrázny citlivý záznam hudby a jej prenosu do vizuálnej podoby, vznikajúce v spolupráci s klaviristkou Elenou Letňanovou. Aj pri ďalších žánroch možno sledovať dva póly autorovho prístupu – na jednej strane jemné načieranie modrej farby malými lyžicami, a proti tomu na neďalekej stene zasa drsné torzá kníh.

Kotvan ich zbavil pôvodného fyzického obsahu, keď (iste nie jemne) vytrhal všetky stránky a ich zbytkom priradil dvojaký osud – niektoré sú elegantne zarámované pod sklom a iné zasa ponechané v surovej podobe, pričom tu vystupuje aj ďalší faktor, vzťah medzi trojrozmernosťou kníh-objektov a dvojrozmernosťou kníh-obrazov.

Podľa Petra Zajaca, ktorý sa takejto premene knihy na obraz podrobne venuje v dávnejšej štúdii Poézia nepotrebných vecí, každá takto zasiahnutá kniha sa z pôvodného reprodukovaného objektu stáva neopakovateľným vizuálnym fenoménom. A ďalším paradoxom je potom vonkajšková neidentifikovateľnosť, utajené údaje o názve knihy či o mene autora. „Nie sú to teda premaľby podľa Rudolfa Filu, ale ,preknižky‘ podľa Kotvana, v ktorých zostáva uchovaná skrytá signatúra pôvodného autora prekrytá signatúrou autora premaľby či preknižky,“ hovorí Zajac.

Rôznorodosť výtvarných techník i materiálov však spája jednak cyklickosť, vytváranie malých sérií objektov či plošných artefaktov, a teda skúmanie vzťahu náhody a opakovania, ale tiež, ako hovorí Meško, „lakonické vyjadrovacie postupy“, úspornosť až minimalizmus výtvarného zásahu.

Výstava je predĺžená do 28. februára.