Poslanec SNS Michelko: Nehoda bola pre Danka výkričník, voči Pellegrinimu zmierni tón

Roman Michelko (52) je poslanec za SNS, predseda výboru pre kultúru a médiá, v minulosti kandidoval na funkciu predsedu Matice slovenskej. V rozhovore hovorí:

• či Danko napriek nehode bude kandidovať za prezidenta,
• prečo si myslí, že sa situácia v koalícii upokojí,
• či by SNS mohla podporiť Harabina, aj napriek jeho lžiam,
• prečo dnes považuje rozdelenie RTVS za málo pravdepodobné,
• aj či by do eurovolieb mohla ísť SNS spoločne s Republikou.

Nediskvalifikuje Andreja Danka z prezidentskej súťaže to, ako riešil a ako vysvetľoval svoju nehodu?

Bolo to nešťastné. To nemožno poprieť a je jasné, že to bude téma v kampani. Je to ťažký malus (rozhodnutie, ktoré má negatívne následky – pozn. red.), ale myslím si, že akýsi znak sebareflexie bol v tom, že síce ohlásil kandidatúru, ale zároveň povedal, že v prípade, ak by boli jeho preferencie veľmi nízke, stiahne svoju kandidatúru a klub SNS odporučí iného, prijateľnejšieho kandidáta. Nemá silácke reči v tom zmysle, že by bol favoritom volieb. Naši voliči pravdepodobne nebudú mať ako prvú voľbu Petra Pellegriniho – v druhom kole to je niečo úplne iné – preto ide o to, aby sme postavili konzervatívneho kandidáta.

Vo viacerých rozhovoroch ste povedali, že sa z Dankovej nehody vytvára priveľká mediálna kauza. Nemôže si Andrej Danko za to sám?

Samozrejme. Ale mnoho jeho vyjadrení bolo v tom zmysle, že je plne ochotný znášať dôsledky, spomeňte si na bonmot, že bude zametať Dúbravku, ak bude treba. Ak mu odoberú vodičák, nemá s tým problém. Bude niesť všetky následky a zaplatí všetky škody. Nemá žiadne arogantné vyhlásenia. Niektoré veci sú nešťastné a budú proti nemu v kampani použité. Sám si musí vyhodnotiť, či to stojí za to, alebo nie.

Video: Rozhovor s Romanom Michelkom
(autori: Kamila Šebestová, Dušan Mikušovič)

V jeho vysvetleniach sú rozpory, inak by sa to neťahalo tak dlho. Jednak nemal z miesta nehody odísť, druhá vec je, že mení verzie, prečo to urobil. V televízii Joj v piatok na otázku, či sa mu niečo stalo, odpovedal, že absolútne nič. V nedeľu už hovoril o zranení, v pondelok povedal, že mal vylomený zub. Nie je zvláštne, že to nevie vysvetliť na prvýkrát?

Pokiaľ viem, generálny prokurátor začína trestné stíhanie. Výsledky tohto vyšetrovania budú verejné. Budeme vedieť, čo sa dokázalo a čo zdokumentovalo, a za to bude Danko niesť plnú politickú či trestnoprávnu zodpovednosť. Bude to asi na pokutu, nemyslím si, že bol spáchaný trestný čin.

Jedine, ak by šoféroval pod vplyvom alkoholu.

To sa musí dokázať. Samozrejme, tým, že dychová skúška bola vykonaná pätnásť hodín po nehode, vznikol obrovský priestor na špekulácie, či bol pod vplyvom, či nebol. Iste by bolo šťastnejšie, keby dychová skúška bola hneď. Prečo nebola, naozaj nebudem hovoriť. Nebudem robiť arbitra, treba sa spýtať policajtov.

Minister vnútra zatiaľ nevedel potvrdiť ani vyvrátiť informáciu, že Andrej Danko poslal preč prvú hliadku, ktorá k nemu v ten večer prišla domov. Nevieme, či to je pravda, nie je to potvrdené. Ale ak by to tak bolo, nie je to dôvod, aby odišiel z postu podpredsedu parlamentu?

Neviem. Nebudem dávať odpovede na hypotetické otázky. Pamätám si pár analogických vecí a chcem sa spýtať, koľko novinárov vyzývalo napríklad predsedu Špecializovaného trestného súdu Hrubalu – ktorý bol dvakrát pod vplyvom alkoholu a dvakrát bol za to stíhaný – aby sa vzdal funkcie. Nepamätám si, že by ho na to médiá vyzývali. To isté sudca Bradáč. Pritom predseda Špecializovaného trestného súdu je človek, ktorý by mal mať nejakú morálnu integritu.

Denník N vtedy neexistoval, tie prípady sú pomerne staré, ale môžem vám prečítať, čo napísal komentátor Denníka N Roman Pataj 20. septembra 2016 po tom, čo Daniel Lipšic spôsobil nehodu, kde bol zabitý človek. „Smrť človeka je vážna vec a politici by nemali čakať na súd, obzvlášť nie vtedy, keď správne vyvodzovanie zodpovednosti odporúčajú svojim súperom. Daniela Lipšica by bola škoda, ale s očisteným menom sa môže do parlamentu vrátiť.” Vtedy môj kolega priamo vyzval pána Lipšica na vzdanie sa mandátu.

Deň po nehode Lipšic nevidel žiadny dôvod, aby sa mandátu vzdal. Máme nastrihanú tlačovku, kde sa ho na to pýtali novinári Tódová či Migaľ. A on povedal, že nebude robiť žiadne unáhlené rozhodnutia, a v žiadnom prípade sa nemieni mandátu vzdať. Keď videl, že to neustojí, po štyroch alebo piatich dňoch, to vzdal, ale sebareflexia neprišla hneď.

Aj to, že bol súčinný pri vyšetrovaní, má veľké trhliny. Mnohé jeho tvrdenia nesedia, napríklad čas nákupu šanónov na bloku, ktorý predložil, kolidoval s časom nehody. Až tri hodiny po nehode dal krv, pri jeho váhe je celkom možné, že mu alkohol vyprchal. Podľa informácií, ktoré sú verejne známe, možno popíjal dve deci vína, rekonštrukcia jeho nehody bola veľmi zbabraná. Sú tam vážne otázky a obavy, či nezahral nejaké divadielko.

Vyšetrovanie Lipšicovej nehody sa odohrávalo za vlády Roberta Fica. Daniel Lipšic bol potrestaný. Ja tu nie som na to, aby som ho obhajoval, ale hádam prípad jeho nehody nedáva doživotnú amnestiu ostatným politikom na to, aby si robili, čo chcú.

Chcem len povedať, že sa dáva do kontrapunktu, že on vyvodil zodpovednosť, že on bol ten uvedomelý a čelil tomu hneď. Nie je to celkom tak, ľudia si pamätajú iba koncovku, že nakoniec sa poslaneckého mandátu vzdal. Ale trvalo mu to veľmi dlho. Neurobil to ako akt vysokej politickej kultúry, ale ako nevyhnutnosť.

Trvalo mu to tri dni a ani na prvej tlačovke, kde sa pýtala kolegyňa Monika Tódová, Lipšic nepovedal, že sa mandátu nevzdá, alebo že na to nevidí dôvod. Povedal len, že sa v tom čase zaoberá súčinnosťou s vyšetrovaním. A potom sa o tri dni vzdal mandátu.

Áno, ale keď sa ho vtedy znovu pýtal Samuel Migaľ, či sa mandátu vzdá, tak odmietol odpovedať, respektíve nepriamo povedal, že nie.

Odkázal na svoju prvú odpoveď, kde bola aj veta: „Predpokladám, že príde aj čas, keď bude treba hovoriť o tejto téme.” To povedal na prvej tlačovke, ale posuňme sa. Aký by bol Andrej Danko prezident, ak by sa ním náhodou stal?

Bol by konzervatívnym prezidentom a presadzoval by to, čo presadzuje SNS, čiže sociálny program. Jeho názory sú všeobecne známe. Je množstvo ľudí, ktorí by prezidentskú funkciu dokázali dôstojne vykonávať. Otázka je, či by boli zvoliteľní. Jedna vec je mať potenciál dôstojne vykonávať funkciu, druhá vec mať šancu získať dosť hlasov.

Ponúka sa otázka, do akej miery to Andrej Danko myslí s kandidatúrou vážne a do akej miery je to len páka na Petra Pellegriniho, aby dosiahol posilnenie pozícií SNS vo vláde.

Prezidentská kandidatúra má mnoho rozmerov. Jedným z nich je prezentovať program, hodnoty, idey, využiť mediálny priestor. Keď kandiduje Krisztián Forró z Aliancie, asi tiež nemá predstavu, že by mohol vyhrať. Zapojenie sa do volieb je legitímne, aj keď človek nemá vysokú mieru pravdepodobnosti, že by sa mohol dostať do druhého kola. SNS dvakrát kontumačne vypustila prezidentské voľby. Povedali si, že tretíkrát by to už bolo naozaj zlé.

A nie je to teda len tlak na Pellegriniho?

Myslím, že toto je už pasé. To malo zmysel predtým, než bola kandidatúra oznámená. Danko už povedal, že kandidatúru zvažuje, sú tam podpisy, dostal mandát aj od predsedníctva, aby do toho išiel. Sám si ešte v priebehu týždňa, desiatich dní rozmyslí, či do toho ide. Keby sa ukázalo, že to v tejto chvíli nie je šťastné riešenie, môže aj v priebehu kampane prijať rozhodnutie, ktoré avizoval.

Zatiaľ teda nie je isté, či kandidovať bude.

Dostal mandát predsedníctva, predpokladám, že to skúsi. Ale keď budú prieskumy ukazovať čísla, ktoré nebudú priaznivé – keď to budú dve či tri percentá – nepôjde ďalej. No takých 5+ by mohlo byť v poriadku.

Do akej miery je možné, že podporu SNS dostane Štefan Harabin?

Voliči nie sú ľudia, ktorých vediete za ručičku, každý má svoj názor. Je vysoko pravdepodobné, že štandardný volič SNS by aj tak v prvom kole nevolil Pellegriniho, pretože hodnotovo a programovo to nie je úplne jeho prvá voľba. V druhom kole to bude o menšom zle, tam absolútna väčšina nebude voliť Korčoka, ale Pellegriniho.

A rokujete so Štefanom Harabinom?

Neviem o tom. Počul som, že pravdepodobne k takémuto stretnutiu dôjde. Môžu sa tam dohodnúť rôzne veci, minimálne pakt o neútočení, kým nebude jasné, kto pôjde do druhého kola, respektíve či niekto odstúpi, alebo nie. Predpokladám, že ak by také niečo malo nastať, tak by stretnutie bolo.

Kandidovali ste za stranu Vlasť Štefana Harabina v roku 2020. Máte s ním osobnú skúsenosť. Neprekážalo by vám, keby národného konzervatívneho voliča, o ktorom hovoríte, zastupoval kandidát, ktorý bol viackrát usvedčený z klamstiev? Môžem ich pokojne menovať.

Povedzte mi politika, ktorý nikdy nebol prichytený pri klamstve. Harabin bol „iks“ krát zo všetkých strán preverený, obrazne povedané, vyzlečený dohola. Myslím si, že jeho voličom jeho nepravdy až tak neprekážajú, sú na to zvyknutí. Volia ho kvôli iným parametrom, hodnotám a vlastnostiam.

Pýtam sa, či by to neprekážalo vám osobne. Pripomeniem jeho tvrdenia o 11-tisíc černochoch, ktorí tu mali byť 11. júla 2018, až po to, že sa vyhlásil za víťaza prezidentských volieb 2019.

Nikdy som tieto veci nepodporoval, nikdy som sa k nim nehlásil, neobhajoval som tieto výroky. Mal som s Harabinom prienik v otázke silného sociálneho štátu a pri konzervatívnych hodnotách, toto nás spájalo, ale čo sa týka politickej rétoriky a argumentov, ktoré boli použité v prezidentských voľbách…

Nerobil som v jeho volebnom štábe, nemal som naňho nijaké väzby, nebol som jeho spolupracovníkom. Keď vznikla strana Vlasť, dostal som ponuku kandidovať. Myslel som si, že národná, sociálne orientovaná strana by tu mala byť a vyzeralo to, že za istých okolností by táto strana mohla mať šancu. Ukázalo sa, že to nestačilo.

Ak v prvom kole Andrej Danko nakoniec nebude kandidovať, a bude tam Peter Pellegrini, Štefan Harabin, a povedzme pán Radačovský, koho by ste volili?

S Radačovským je to veľmi neisté.

Rozumiem, chcel zbierať podpisy poslancov SNS, ktoré mu zrejme nedáte. Ale je to hypotetická voľba, ktorého z týchto troch by ste si vybrali?

V prvom rade, je to tajná voľba, takže o tom nebudem hovoriť. Ak poslanecký klub a predsedníctvo strany odporučia voličom voliť nejakého kandidáta, ja to rozporovať nebudem. Ale svoju osobnú voľbu si nechám pre seba.

Andrej Danko začal tento rok mediálnym turné. V rozhovoroch útočí na Petra Pellegriniho, označuje ho za cukríkového liberála, alibistu, straší tým, že v kampani mu bude nepríjemným súperom, trúsi narážky na jeho súkromie. Takto vyzerá pokoj a stabilita, ktorú vaša koalícia pred voľbami sľubovala?

Veľa našich voličov je tým znepokojených, ale môžem jednoznačne povedať, že si všetci uvedomujeme zodpovednosť, ktorú sme dostali. Nechcem teraz citovať klasika, ale platí známe stupňovanie: je priateľ, nepriateľ a úhlavný nepriateľ, teda koaličný partner.

Ten klasik bol Vladimír Mečiar.

Áno. Koaliční voliči môžu byť pokojní, miera rozporov a atakov v rámci koalície nebude v takej intenzite, aby to ohrozilo koalíciu. Aj vzťahy medzi Hlasom a Smerom boli dosť iné, keď súťažili o toho istého voliča, no v koalícii sa úplne zmenili. Fico verejne povedal, že bude podporovať Pellegriniho, práca na úrovni koalície je úplne v pohode. Treba rozlíšiť súperenie a politický boj od pragmatickej spolupráce v rámci koalície. Myslím si, že po týchto udalostiach osobné útoky prestanú, alebo budú podstatne menšie. Nepredpokladám, že by sa išlo ďalej touto cestou.

Čiže po prezidentských voľbách sa situácia upokojí?

Nie. Myslím po tej nehode, ktorá sa stala. Človek je niekedy príliš rozšafný a príliš sebavedomý a potom mu nejaké životné okolnosti dajú nejaký výkričník.

Prozreteľnosť pána Danka upokojí?

Každý človek má nejakú sebareflexiu. Ale nebudem hovoriť zaňho.

Teraz sa mi ponúka pripomenúť vám výrok z roku 2020, keď ste povedali, že Andrej Danko súdnosť a sebareflexiu nemá. Bolo to vtedy v súvislosti s volebným výsledkom SNS.

Povedal som vtedy aj to, že by mal vyvodiť zodpovednosť, ak strana nebude mať výsledky do dvoch rokov. Urobil sebareflexiu, utvoril kandidátku, malo to nejaké dôsledky, nejakým spôsobom sa vyvíja. Dokázal, že sebareflexiu má. Niekedy ho okolnosti donútia, aby ju mal, ale viem, že v rámci poslaneckého klubu sa maximálne snaží dať priestor ľuďom, ktorí sa tam dostali.

Človek niekedy žije v skleníku a potom príde niečo, čo ho donúti zmeniť svoje uvažovanie o svete. Myslím si, že pokiaľ Danko bude kandidovať, tak sa bude podstatne menej ostro vymedzovať voči Pellegrinimu a bude robiť skôr pozitívnu kampaň.

Napriek tomu, že ešte pred dvoma týždňami hovoril, že mu bude tvrdým súperom?

Jasné. Aké tvrdé osobné útoky mali Pellegrini a Fico, keď bojovali o toho istého voliča? Ten súboj bol veľmi ostrý a tvrdý. A čo sa stalo po voľbách? Verejná a mnohokrát opakovaná deklarácia podpory kandidatúry za prezidenta, spolupráca v rámci koalície úplne v pohode, častokrát sa hovorí, že Šutaj Eštok je viac smerák ako iní smeráci alebo hlasisti. Ľudia, ktorí sú vo verejnom priestore – a v politike obzvlášť – nemôžu byť útlocitní, nemôžu si útoky brať osobne. Je to veľmi tvrdý a kontaktný šport. Ak na to nemajú, nech do toho nejdú.

Do akej miery znervózňujú Andreja Danka komentáre publicistov a analytikov, ktorí píšu, že je len otázkou času, kedy ho nahradí rétoricky zdatnejší a dravší Tomáš Taraba?

Nemôže ho nahradiť, keď nie je v strane (Taraba len kandidoval za SNS, predtým viedol vlastnú stranu Život – pozn. red.). Danko má dostatočne vyvinuté mocenské inštinkty, aby vedel, čo môže a čo nemôže urobiť.

Aby Tarabu do strany nepustil?

Aby ho do strany nepustil, alebo aby išiel modelom ako OĽaNO, že okolo SNS bude fungovať širšia pseudokoalícia strán. Treba jasne povedať, že kandidátka SNS nebola koalícia, ale otvorená kandidátka. Nemyslím si, že by dal Danko priestor či už Huliakovi alebo Tarabovi, aby išli do straníckych štruktúr. Neviem ani o tom, že by malo dôjsť k zlúčeniu strán. Každý si uvedomuje modus vivendi a nemyslím si, že by sa SNS otvorila pre lídrov iných subjektov.

Opozičné strany PS, SaS a KDH, ktoré po voľbách ponúkali Hlasu alternatívnu koalíciu, vystupujú zatiaľ pomerne jednotne. Prekvapilo vás, že sa im podarilo dostať na námestia tisícky ľudí?

Som veľmi rád, že ostrakizovali OĽaNO, lebo to je naozaj hanba Slovenska. V baštách pravice, akými sú Bratislava a krajské mestá, je to adekvátne.

Videl som stovky ľudí aj v Dolnom Kubíne.

V poriadku. Pokiaľ sú tie protesty pokojné, nie je tam ničenie majetku, ľudia na to majú právo. V každom prípade, ako aj mnohí komentátori povedali, protestujúci si musia uvedomiť, že nezvrátia rozhodnutie o trestných kódexoch a Úrade špeciálnej prokuratúry. Za protestmi je možno druhý plán, robiť PR pre prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Ten zatiaľ nevystupuje na tribúnach, lebo KDH s ním má problém, ale chodí tam, často tam aj skandujú jeho meno. Je to príprava, chcú ho čo najviac odpromovať a na to využijú protesty.

Jedna vec je, čo možno chcú strany, a druhá, čo chcú ľudia. Asi majú s rušením ÚŠP problém, inak by na protesty nechodili.

Boli aj prieskumy, ako vnímajú tieto veci koaliční voliči. Sú jednoznačne za koaličnými stranami. Očakávajú od nás, že budeme principiálni, že to ustojíme a neustúpime.

Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N s rýchlym rušením ÚŠP súhlasí približne 30 percent opýtaných, približne 48 percent je proti, vrátane tretiny voličov SNS a Hlasu. To vás neodrádza?

Neviem, ako bola postavená otázka, ale ľudia, ktorí so mnou komunikujú, píšu: „Ak ustúpite, stratili ste ma“. ÚŠP nie je iba Lipšic, to je Kysel, Repa, Šurek a mnohí ďalší, to je to množstvo absolútnych pochybení, hrubé porušenie a nadužívanie väzby, lámanie ľudí, nadkvalifikácia pri kajúcnikoch.

Ten systém je absolútne chorý, aj niektorí príčetnejší opoziční novinári konštatujú, že bola väzba nadužívaná, že sa trestné činy nadkvalifikovali. Ľudia, ktorí boli najprv obvinení a mali dostať tresty 12 či 15 rokov, nakoniec všetci dostali podmienky. Systém je selektívny. Ľudia by vnímali inak, keby bol Fico ako líder vtedajšej opozície obvinený z korupcie, ale on bol obvinený zo založenia zločineckej skupiny, čo bola obrovská nadpráca, ktorú nikto nebral.

To ja neviem, či to bola nadpráca. Robert Fico sám nepopieral podstatu obvinenia, teda to, že využíval materiály, ktoré sa k nemu dostali z Finančnej správy, proti lídrom opozície. Iba to nazýval štandardnou politickou prácou.

Ale urobiť z toho organizovanú skupinu…

Nie som právnik, ale považujem za škandálne, ak Robert Fico využíva materiály z Finančnej správy, ku ktorým sa nemal ako legálne dostať – napríklad aj také, ktoré boli otázkou daňového tajomstva – a používal ich na tlačovkách. Ja neviem, či spáchal trestný čin, ja tu nie som na to, aby som to hodnotil. Ale politicky to považujem za škandál.

Keby sme tento „akože delikt“ posudzovali podľa analogických deliktov, tak všetky boli riešené maximálne podmienečnými trestami. Robiť z toho organizovanú zločineckú skupinku, to každý normálny príčetný človek povedal, že nie. Aj hnutie Sme rodina odmietlo hrať hru na vydávanie veľkého zločinca, tam jednoznačne išlo o mediálnu prezentáciu. Boli tu aj iné choré absurdity, okázalé demonštrácie moci, kukláči o štvrtej ráno… A potom museli prísť ospravedlnenia – ako v prípade Kaliňáka či Haščáka.

O organizovanej zločineckej skupine by v konečnom dôsledku rozhodovali súdy, tak ako o kolúznej väzbe rozhodujú súdy. A tie rušiť nechcete.

Áno, ale bola jasná väzba medzi ÚŠP a Špecializovaným trestným súdom. Niektorí ľudia boli v kolúznej väzbe 12, 8, 10 mesiacov za príšerných podmienok. Dať lídra opozície do väzby za zjavne vykonštruovanú kauzu, to bola čistá demonštrácia moci. Nie všetci ľudia dokázali psychicky zvládnuť podmienky v „kolúzke“. Toto bol modus operandi, ako lámať charaktery a kriviť systém. Jemnejšia verzia päťdesiatych rokov.

Nemám rád prirovnanie k päťdesiatym rokom, lebo tu sa naozaj nediali veci ako v 50. rokoch. Máte právo na názor, ale to, že sa Robert Fico priznal k tomu, že v politickom boji využíval materiály, ktoré boli získané z orgánov štátnej správy, nie je v poriadku, aj keď to nebudem právne klasifikovať. Toľko na margo toho, či to bola alebo nebola vykonštruovaná kauza. Takže ten počet ľudí na námestí vás neodradil?

My na rozdiel od predchádzajúcej garnitúry neposielame na ľudí vodné delá. Nehovoríme, že sú dezoláti, primitívi…

Nerozumiem, v čom je toto hodnota, keď hovoríte o vodných delách. To je vari normálne, že ich neposielate.

Lipšic rozohnal protigorilie protesty vodnými delami v čase, keď bolo mínus pätnásť stupňov. Takto sa postavila predchádzajúca pravicová garnitúra k protestom ľudí. My dnes, pokiaľ nie je narušený verejný poriadok, nechávame protesty v pohode a nenálepkujeme ľudí.

Protigorilie protesty sa zvrhli a ak sa nemýlim, tak vodné delá boli použité vtedy, keď prešli k násilným protestom a k útokom na Úrad vlády SR. Súčasné protesty sú pokojné a nerozumiem, prečo by ste mali vôbec hovoriť o vodných delách.

Keď bolo mínus pätnásť, extrémna zima, bolo to krajne nevhodné. Minimálne protestujúcich nikto nečastuje prívlastkami ako „dezoláti, opice“ a tak ďalej, ako to robil Naď a ďalší. Nechávame, nech si ľudia povedia svoje názory. Pokiaľ neničia verejný majetok, tolerujeme to.

Niektorí koaliční politici naznačujú, že ľudia na protesty chodia, lebo sú zaplatení.

To sú ich názory, nech to dokážu. Nemám dôkazy, tak to verejne nebudem takto prezentovať.

Do parlamentu ste predložili päticu návrhu zákonov, ktoré sa týkajú ministerstva kultúry. Pristavím sa pri jednom z nich, novele zákona o múzeách a galériách. Podľa dôvodovej správy v snahe o pružnejšiu manažérsku výmenu navrhujete odvolanie riaditeľov bez udania dôvodu a vypustenie verejného vypočutia kandidátov vo verejnom konaní. Ako inak by mal občan túto snahu chápať, ako snahu dosadiť si svojich ľudí ešte aj do vedenia múzeí?

Predovšetkým, tak, ako to navrhujeme, to bolo do roku 2022, potom sa to za Milanovej (ministerky kultúry vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera – pozn. red.) zmenilo. Základný problém je v tom, že dnes sú riaditelia menovaní na päť rokov, a keď zlyhajú, je pre všetkých zriaďovateľov – štát, župy a mestá – ťažké ich odvolať.

Máme reálne precedensy, že sú ľudia na pozíciách, kde to zjavne nezvládajú. Ak je – v našom návrhu – človek schopný múzeum či galériu rozvíjať, môže tam byť neobmedzene, nemusí byť každých päť rokov stresovaný výberovým konaním. Z logiky veci, ak je niekto vhodný a kompetentný kandidát, zriaďovateľ ho nemá prečo meniť.

To je dosť idealistický pohľad.

Zriaďovateľ má mať právo dať na post riaditeľa človeka, ktorému verí, je schopný a kompetentný. Nikto normálny tam nebude dávať človeka, ktorý zlyhá. Viem, že sa z Banského múzea robila nejaká kauza, no potom sa zistilo, že človek, ktorý tam prišiel, je síce aj okresný predseda strany, ale zároveň bol deväť rokov v manažmente, je to celoživotný odborník a múzejník. Bývalá riaditeľka mala veľké kauzy.

Hovoríte, že nevidíte motiváciu dávať na post riaditeľa niekoho, kto nie je kompetentný. Tou motiváciou môžu byť stranícke nominácie, ktoré sa diali za všetkých vlád. Každá zákonná možnosť na zjednodušenie výmeny vedúcich pracovníkov môže byť v konečnom dôsledku problematická. Prečo napríklad rušiť verejné vypočutia? V čom je benefit ich zrušenia?

Ak bude zriaďovateľ chcieť otvorené výberové konanie, môže ho urobiť, ale nebude to nutnosť. Župy alebo zriaďovatelia vo všeobecnosti, ktorí sa zodpovedajú občanom, musia mať páky na to, aby inštitúcia v ich pôsobnosti fungovala, a ak nefunguje, aby mohli zasiahnuť. Iba hlupák by fungujúcu inštitúciu rušil a dával tam nekompetentného človeka.

Ak by takýmto spôsobom samosprávy a štátna správa konali, išli by proti sebe. Je to skôr tak, že minimálne v dvoch inštitúciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry sú vážne problémy, ktoré si určite musia odkomunikovať a niesť zodpovednosť.

Je dobré meniť systémovo zákon na základe nejakých aktuálnych problémov?

To je základný princíp. Ak mám zodpovednosť, musím mať kompetenciu veci ovplyvňovať. Ako môže byť nejaký zriaďovateľ zodpovedný za chod nejakej inštitúcie, keď na ňu nemá páky?

Obava o personálnu politiku SNS môže súvisieť s ostatnými nomináciami, ktoré sa udiali. Hovoríte, že na vedúce posty idú kompetentní ľudia. Neviem, aká bola kompetencia okresného predsedu SNS, aby sa stal riaditeľom bojnickej ZOO. Šéfom TANAP-u sa stal pytliak, ktorý sa nakoniec svojej funkcie musel vzdať. Do čela dozornej rady Tiposu SNS nominovala futbalistu bez požadovaného vysokoškolského vzdelania. Pri takýchto nomináciách, ktoré sa nazhromaždili za posledné týždne, azda môžeme mať zdvihnuté obočie pri tom, keď idete meniť zákon, po ktorom sa takéto výmeny ešte uľahčia.

Niekedy sú tie formálne veci problematické. Keď je niekto špičkový športovec, môže byť kompetentný, či má alebo nemá druhý stupeň vysokoškolského vzdelania.

To je zákonná podmienka na post predsedu dozornej rady Tiposu.

Dobre, môžu to prehodnotiť, ak je to v rozpore so zákonom. Ja som tú nomináciu nerobil. Čo sa týka nominácie na šéfa TANAP-u, Taraba hovoril, že mali výpis z registra trestov, tam nič také nebolo. Nemali to ako zistiť. Verejná kontrola fungovala, bola učinená náprava. Žiadny normálny človek si do funkcie nedá ľudí, ktorí mu tam budú robiť hanbu. Ale ak je niekto nekompetentný, je potrebné, aby s tým mohol zriaďovateľ urobiť poriadok.

Stále nechápem, v čom je problém s verejným vypočutím. Prečo ho nenechať povinné?

Prečo by mala robiť verejné vypočutie malá obecná galéria? Je to na zriaďovateľovi, tí ľudia budú tak či tak pod kontrolou.

Vo vládnom programe sa spomína ambícia rozdeliť RTVS na samostatný rozhlas a televíziu. V posledných týždňoch o tomto návrhu nepočuť. Odradil vás odhad vedenia RTVS, že by to stálo možno až 80 miliónov eur?

Sú tam mnohé iné veci. Je tam 4-tisíc zmlúv, ktoré by sa museli nanovo prerokovať a rozdeliť medzi inštitúcie, licencie, technika, kreatívne centrá. Treba niečo urobiť s televíziou, ale treba nájsť takú cestu, ktorá bude čo najmenej komplikovaná a schodná. Ambícia vstúpiť do legislatívy ohľadne RTVS je. Ide o to, aby sa neurobilo niečo nepremyslené a urýchlené. Sekcia audiovízie sa tým zaoberá, určite bude nejaká legislatívna zmena, ale neurobíme to horúcou ihlou. Predstavy, že to pôjde v skrátenom legislatívnom konaní, sú mimo.

Rozdelenie RTVS je teda pasé, alebo je ešte v hre?

Nepadlo do tejto chvíle rozhodnutie. Špecialisti, ktorí sa tým zaoberajú, si uvedomujú komplikovanosť celého procesu. V tejto chvíli sa mi zdá, že je to málo pravdepodobné, ale nie je to rozhodnuté.

Čo má byť ambíciou legislatívnych zmien, keď hovoríte, že v televízii treba spraviť poriadok?

Môžu byť zvýšené kompetencie Rady RTVS, ktorá bola doteraz úplným štatistom. Rada by mohla mať kompetenciu riešiť napríklad dramaturgiu diskusných relácií, či je vyvážená a nestranná. Môže sa rozšíriť okruh dôvodov pre odvolanie manažmentu a množstvo ďalších vecí. Dostávame množstvo spätných väzieb od rozhlasákov a ľudí z televízie. Je tam veľký nepomer a frustrácia rozhlasových pracovníkov s ich marginálnym postavením. Sú tam ponosy, že kreatívne centrá v Bystrici a Košiciach sú síce vybavené, ale nie sú ani zďaleka také vyťažené. Problémov je veľmi veľa a nie sme si celkom istí, že ich súčasný manažment vhodne rieši.

Ja ambíciou koalície vedenie RTVS vymeniť?

Ambíciou koalície je, aby to fungovalo podstatne lepšie, ako to funguje teraz. Personálie nie sú prioritné, prioritné je fungovanie inštitúcie.

Ak by ste si mali ako prognostik tipnúť, bude Ľuboš Machaj v decembri ešte riaditeľom RTVS?

Na percentá to neviem. Nemôžem to ani vylúčiť, ani potvrdiť. Nestavil by som si ani na toto, že tam zostane, ani na to, že nezostane.

Patríte k vládnym politikom, ktorí dávajú rozhovory aj médiám, ktoré vaši kolegovia označujú za nepriateľské, tento rozhovor je toho dôkazom. To neznamená, že k nim nie ste kritický. V minulosti ste povedali: „Niektoré médiá sú skôr ako PR agentúry, než ako médiá. Majú vždy dopredu jasné odpovede a často namiesto otázok dávajú provokácie.“ Netýka sa toto označovanie médií za PR agentúry len tých, ktoré sú kritické práve k tejto vládnej koalícii? A tie takzvané alternatívne, ktoré vládnym politikom nadbiehajú, neprekážajú?

Rozlišujem médiá a aj novinárov. Vy ste novinár, ktorý nechce za každú cenu tlačiť, aby respondent povedal to, čo si vy myslíte. Ale, bohužiaľ, nie všetci vaši kolegovia sú takíto. Niektorí ma naháňajú, hysterickým spôsobom vykrikujú, dávajú nálepky. Vyložene dávajú otázky tak, aby vytočili človeka k verbálnemu, možno aj fyzickému útoku. Uvedomujem si, že novinári majú dávať nepríjemné otázky, ale v mnohých prípadoch sú to vyslovene provokácie.

Možno by novinári nemuseli behať za vládnymi politikmi, keby štandardne komunikovali a na otázky odpovedali. Ale keď sú otázky nepríjemné, tak politici často radšej zmiznú, neodpovedajú. To nie je vo vzťahu k verejnosti fér. Ste politici, musíte zniesť verejnú kontrolu. A aj podľa tlačového zákona verejnú kontrolu do istej miery vykonávajú médiá, ktoré sa pýtajú za svojich čitateľov.

Otázka je, či sa pýtajú, alebo či dávajú provokácie. Niekedy otázky nie sú otázky, ale provokácie s cieľom vyprovokovať politika k verbálnemu útoku, vulgarizmu, nedajbože k fyzickej inzultácii.

Keď zo strany vládnych politikov počúvam volanie po objektivite, spomeniem si na otázky od redaktorov alternatívneho média. Jedna nedávna ma zaujala, znela: „Pán premiér, včera boli opäť protesty, ktoré organizovala opozícia pod heslom – demokraciu si nedáme zobrať. Nemáte pocit, že to je zástupný problém a opozícia začala kampaň Ivana Korčoka, nakoľko zatiaľ všetky prieskumy ukazujú, že Korčok nemá šancu poraziť Petra Pellegriniho?“ Keď počujete otázku, ktorá je pri všetkej úcte „líškavá“, príde vám toto objektívne?

Je to inak formulované to, čo hovoril napríklad aj komentátor Peter Tkačenko alebo Dag Daniš, aj keď pre vás je alternatívny novinár. Aj on hovorí, že protesty nemajú žiadnu logiku, lebo nezmenia rozhodnutie koalície, ale že je za nimi druhý plán, a to je príprava PR a pôdy pre opozičného prezidentského kandidáta. Je to inak formulované to, čo bežne deklarujú aj komentátori z opozície.

Videl som statusy či komentáre napísané pod hlavičkou takzvaných alternatívnych médií, kde ich redaktori vládnym politikom napísali, že „krajine konečne svitá na lepšie časy“ či „konečne politik na správnom mieste“. Jeden redaktor dokonca tlieskal vládnemu ministrovi v parlamente po jeho prejave. Neviem si predstaviť, že by som sa postavil a po prejave kohokoľvek, Matoviča, Šimečku, prípadne aj vás by som tam zatlieskal.

Ľudia vedia, ako sú orientované niektoré médiá a takto to vnímajú. Tie médiá majú svojich čitateľov, ktorým to vyhovuje. V tomto zmysle si nesú ony zodpovednosť. Očakávam objektívnosť, nestrannosť a vyváženosť od verejnoprávnych médií. Neočakávam od Hríbovho .týždňa, že bude nestranný, objektívny a vyvážený. To nefunguje, printy sú názorové médiá.

Keď sme pri kritike prepojenia médií a politiky, nepovažujete spätne za chybu, že ste zverejňovali svoje komentáre v Slovenských národných novinách, ktoré vydáva Matica slovenská s podporou štátu, v čase, keď ste kandidovali za Vlasť alebo SNS, bez označenia, že ste kandidátom politickej strany?

Je to predovšetkým vec šéfredaktora. Po upozornení vášho kolegu Filipa Struhárika šéfredaktor k mojim komentárom pripísal, že kandidujem. Dnes mám v Slovenských národných novinách rubriku, ktorá už z názvu deklaruje, že je to „Zápisník poslanca“. Každému je jasné, že nie som nestranný komentátor. Len pre oživenie pamäti, boli časy, keď podpredseda koaličnej strany bol zástupcom šéfredaktora periodika. František Šebej z Domina.

Líder Republiky Milan Uhrík vyzval na vytvorenie jednotnej kandidátky pre eurovoľby s SNS. Mali by ste o tom uvažovať?

Asi sa tým budeme zaoberať, ale pokladám za nepravdepodobné, že by sme na to kývli.

Koho navrhne SNS ako kandidáta na ústavného sudcu v blížiacej sa voľbe?

Tieto debaty ešte neboli. Budú tam dvaja kandidáti a asi to bude nejaká koaličná dohoda.

Ak by druhé kolo prezidentských volieb bolo v zostave Ivan Korčok a Peter Pellegrini, pôjdete voliť Petra Pellegriniho?

Samozrejme.

Položili by ste veniec na hrob Gustáva Husáka?

Ako historik hovorím, že Gustáv Husák je kontroverzná osoba, ktorá má pozitíva aj negatíva. Neviem, či by som to robil verejne, ale nepokladám Husáka za jednofarebnú postavu. Mal svoje vzostupy a pády, je to významná osobnosť slovenských dejín. Som ďaleko od toho, aby som dával jednoznačné znamienka.

Keď sa skladala vláda, vaše meno sa spomínalo ako meno možného kandidáta na post ministra kultúry. Neboli by ste lepším ministrom ako Martina Šimkovičová?

Hádam si nemyslíte, že som taký prostáčik a budem komentovať svoju kolegyňu. Politika má mnoho možností a alternatív. Politické rozhodnutie bolo nakoniec také, aké bolo. Som šéfom výboru, naše vzťahy sú pracovné, priateľské, kooperatívne. Snažím sa v maximálnej miere program, s ktorým som išiel do volieb, presadiť v spolupráci s ministerstvom. Človek mieni, realita mení. Rozhodne nebudem okopávať kolegyni členky, ani sa k nej vyjadrovať. Myslím si, že v zásade sme tím, ktorý môže spolu veci potiahnuť.