Sme o krok bližšie k dlhovekosti, vedci predĺžili život myší až o 35 percent

Jedným z kľúčov k dlhovekosti je nájsť spôsob, ako sa zbaviť starnúcich buniek, ktoré sa s vekom hromadia v našom tele. Vedcom sa to podarilo u myší. Po odstránení zostarnutých buniek im život predĺžili o 17 až 35 percent.

Bunky v tele majú obmedzenú životnosť. Pri každom bunkovom delení sa konce chromozómov skracujú. Keď sa skrátia pod určitú kritickú hodnotu, vyslúžené bunky síce žijú ďalej, ale už sa nedelia.

Proces starnutia buniek, odborne povedané senescencia, má svoje výhody aj nevýhody. V raných fázach vzniku nádorov zamedzuje, no neskôr k rozvoju rakoviny a iných ochorení spojených s vekom, naopak, prispieva.

„Bunkové starnutie je biologický mechanizmus, fungujúci ako ‚záchranná brzda‘, ktorú poškodené bunky používajú na zastavenie delenia,“ vysvetlil Jan van Deursen, vedúci výskumného tímu, v správe. „Zatiaľ čo zastavenie bunkového delenia týchto buniek má význam ako prevencia rakoviny, predpokladá sa, že po zatiahnutí ‚záchrannej brzdy‘ už tieto bunky nie sú potrebné.“

Cesta k dlhovekosti?

Jedna z ciest k dlhšiemu a zdravšiemu životu spočíva v zbavení sa nahromadených zostarnutých buniek. Vedci z Mayo Clinic College v americkom štáte Minnesota sa o to pokúsili u myší. Využili na to upravený gén a látku AP20187, ktorá dokáže staré bunky vďaka tomuto génu rozoznať.

Účinky AP20187 testovali na 12-mesačných myšiach, teda asi v polovici ich života, keď sa začínajú prejavovať účinky starnutia. Rozdelili ich na dve skupiny – polovici podávali počas šiestich mesiacov AP20187, druhej dávali kontrolnú látku.

U 18-mesačných myší potom porovnali rozdiely v dĺžke života, vznik nádorov či zmeny na srdci a obličkách.

Najzaujímavejší výsledok štúdie, ktorú Darren Baker a kolegovia z Mayo Clinic publikovali v časopise Nature, sa týkal dĺžky života. Stredná dĺžka života myší, ktorým odstránili zostarnuté bunky, sa predĺžila o 17 až 35 percent. A myši nežili len dlhšie, ale zdá sa, že aj lepšie.

Starnutie najviac ovplyvňuje srdce a obličky

Myši s odstránenými starými bunkami prejavovali spontánnu činnosť a prieskumné správanie, ktoré sa bežne s vekom stráca. Vďaka čomu zostali hlodavce aktívne, však vedci nevedia. Pri porovnaní koordinácie pohybov, rovnováhy či pamäti nenašli medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou žiadne rozdiely.

„Senescenčné bunky, ktoré sa s vekom hromadia, sú do značnej miery zlé, škodia ľudským orgánom a tkanivám, a preto skracujú ľudský život, ale aj zdravú časť ľudského života,“ uviedol Jan van Deursen.

Baker a jeho tím sa pozreli aj na stav orgánov, ktoré sú starnutím obvykle najviac postihnuté, a to obličky a srdce. V oboch prípadoch odstránenie zostarnutých buniek pomohlo udržať tieto orgány v lepšom stave ako v prípade kontrolných myší.

Dali by sa zostarnuté bunky odstrániť aj u ľudí?

Darren Baker si myslí, že výsledky ich výskumu môžu mať pozitívne dôsledky aj pre ľudí: „Výhodou zacielenia na senescenčné bunky je, že už odstránenie 60 až 70 percent (buniek – pozn. red.) môže mať výrazné liečebné účinky. Ak by bolo možné výskum rozšíriť, pretože senescenčné bunky sa nemnožia rýchlo, liečivá by mohli efektívne a rýchlo odstrániť dosť z nich na to, aby to malo výrazný účinok na zdravie a dĺžku života.“

Dostupné z DOI: 10.1038/nature16932