Izraelsko-palestínsky konfliktJemen a húsiovci

Denník NMajú dobré vzťahy, prečo sa potom Irán a Pakistan navzájom ostreľujú?

Tomáš ČorejTomáš Čorej
Komentáre
Zdieľať
Protesty v Pakistane po iránskom útoku. Foto - TASR/AP
Protesty v Pakistane po iránskom útoku. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Napätie na Blízkom východe po útoku teroristov z Hamasu zo 7. októbra minulého roka naďalej stúpa a rozšírilo sa už aj hlbšie do strednej Ázie.

Izraelčania už vyše sto dní vedú vojnu v Pásme Gazy a čoraz viac sa ostreľujú s libanonským hnutím Hizballáh.

Jemenskí rebeli húsiovci na „znak solidarity s Palestínčanmi“ útočia na lode v Červenom mori a narúšajú svetový obchod. Zatiaľ tomu nezabránili ani Američania a Briti, ktorí proti nim priamo v Jemene podnikli sériu útokov.

To všetko z pozície hlavného izraelského nepriateľa sleduje Irán, ktorý od vypuknutia vojny v Gaze trval na tom, že si neželá rozšírenie konfliktu. V posledných dňoch však upútal pozornosť útokmi vo viacerých krajinách.

Irán postupne ostreľoval ciele v Sýrii, Iraku a najnovšie aj v Pakistane, s ktorým má, ako píše BBC, priateľské vzťahy. Podľa miestnych úradov v stredu na pakistanskom juhozápade po iránskom útoku zomreli dve deti. O deň neskôr reagoval Pakistan odvetným útokom na juhovýchode Iránu, pri ktorom podľa Teheránu zomrelo deväť ľudí.

Bezprecedentná výmena medzi Pakistanom a Iránom

Čo presne sa deje medzi Iránom a Pakistanom a je možné, že ich spor prerastie do otvoreného konfliktu?

Expert na Blízky východ tvrdí, že nateraz je riziko veľkej vojny relatívne nízke.

Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne vysvetľuje, že dianie na iránsko-pakistanskom pohraničí priamo nesúvisí s vojnou v Izraeli a Pásme Gazy. Týka sa historického regiónu Balúčistan, ktorý je rozdelený medzi Pakistan, Irán a Afganistan. Jeho najväčšia časť sa nachádza na juhozápade Pakistanu.

V Balúčistane je už desaťročia silné separatistické hnutie, proti ktorému bojujú ako Pakistanci, tak aj Iránci. „Obe krajiny sa navzájom obviňujú, že proti nemu nekonajú dostatočne aktívne. Preto sa Irán rozhodol zasiahnuť na vlastnú päsť, čo mu Pakistan vrátil,“ vysvetľuje Kraus pre Denník N.

Teherán aj Islamabád prízvukovali, že neútočili na štátne ciele, ale výlučne na „ciele miestneho ozbrojeného aktéra“. Lenže ako si všíma CNN, je veľmi nezvyčajné, aby takto zasahovali na území druhej krajiny.

New York Times píšu, že Irán ešte nikdy neútočil tak hlboko na pakistanskom území ako tento týždeň. Aj podľa agentúry AP sú podobné útoky bezprecedentné.

Pakistan po jeho raketovom údere na „útočiská sunitských teroristov“ čelil náročnej dileme, ako zareagovať. New York Times pripomínajú, že je v hlbokej ekonomickej aj politickej kríze a veľká časť jeho obyvateľsta nedôveruje armáde. Vo februári sa tam budú konať parlamentné voľby.

Islamabád zároveň bezprostredne oznámil, že s Iránom prerušuje diplomatické vzťahy. Vo štvrtok pod výrazným tlakom verejnosti podnikol „sériu vysoko koordinovaných a špecificky namierených zásahov“ na iránskom juhovýchode v meste Saravan. Iránci uviedli, že tam zomrelo deväť ľudí, pričom všetci boli cudzinci.

„Je vždy nebezpečné, keď jeden štát narušuje suverenitu druhého štátu tým, že vykoná cezhraničné vojenské operácie. Takáto situácia sa môže kedykoľvek vymknúť spod kontroly a viesť k otvorenému konfliktu oboch štátov,“ tvrdí Kraus.

Zdôrazňuje však, že nateraz nič nenasvedčuje tomu, že medzi Pakistanom a Iránom by mala vypuknúť otvorená vojna.

Aj expert Michael Kugelman pre BBC povedal, že hoci hrozí riziko ďalšej eskalácie, obe strany majú zároveň príležitosť „vycúvať z krízy“.

Pakistan a Irán majú vo všeobecnosti aj podľa Krausa „korektné“ vzťahy, hoci Pakistanci praktizujú najmä sunitský islam, zatiaľ čo Irán je prevažne šiitsky. Pakistan je okrem iného jednou z mála krajín sveta, ktorého obyvatelia vnímajú vplyv Iránu pozitívne.

Iránsky odkaz Izraelu a Kurdom

Napätiu pritom nečelí len vláda v Pakistane, ale aj teokratický režim v Iráne, ktorý zažil začiatkom januára jeden z najhorších teroristických útokov vo svojej histórii. Na štvrté výročie atentátu na iránskeho veliteľa Kásima Sulejmáního tam v meste Kerman pri dvoch výbuchoch zomrelo 88 ľudí.

K útokom sa prihlásil Islamský štát, ktorý dlhodobo patrí medzi hlavných iránskych nepriateľov. Mnohí Iránci pritom mali pocit, že ich štát nedokázal ochrániť.

Teherán preto podniká útoky vo viacerých krajinách: začiatkom týždňa ostreľoval ciele v Sýrii aj v severnom Iraku. Ako si všimol portál The Drive, v sýrskej provincii Idlib v pondelok zaútočili balistickými strelami Cheibar Šekan na vzdialenosť vyše 1280 kilometrov.

Podľa The Drive ešte útok na takú veľkú vzdialenosť balistickými strelami nepodnikol.

V irackom regióne Kurdistan, ktorý je do veľkej miery autonómny, podľa miestnych úradov zabil štyroch civilistov a šiestich ďalších zranil.

Iránci tvrdili, že útočili na špionážne centrum izraelskej tajnej služby Mosad v blízkosti amerického konzulátu. Podobný útok vykonali aj v roku 2022.

„To, čo sa deje v Sýrii a Iraku, je dlhodobá iránska stratégia okopávať členky americkej vojenskej sile v regióne. A to tam, kde má Irán svojich spojencov, partnerov či zástupných aktérov, ktorí za nich túto prácu robia,“ vysvetľuje akademik Kraus. Treba to podľa neho vnímať ako „demonštráciu schopnosti odvety“ za to, ako sa Američania angažujú na Blízkom východe, kde sú na strane Izraela v konflikte v Pásme Gazy, a sú aj vojensky prítomní v Červenom mori a pri bombardovaní Jemenu.

Expert Matouš Horčička pre portál iRozhlas.cz povedal, že podobné údery v Kurdistane nie sú výnimočné. V kontexte aktuálnej situácie ich však vníma ako možný „signál smerom k Izraelu aj ku Kurdom v zmysle, že Irán vníma ich spoluprácu so západnými zložkami a silami“.

Iracká vláda označila iránske útoky za porušenie medzinárodného práva a zároveň odvolala iránskeho veľvyslanca a podala sťažnosť Bezpečnostnej rade OSN. Útoky odsúdili aj Spojené štáty, ktoré ich označili za „bezhlavé“.

Húsiovci naďalej útočia v Červenom mori

Iránom podporovaní jemenskí rebeli húsiovci medzitým pokračujú v útokoch na lode v Červenom mori. Tvrdia, že tým reagujú na izraelskú vojenskú kampaň v Pásme Gazy, hoci v posledných dňoch zasahovali aj lode, ktoré nemajú s Izraelom nič spoločné.

Húsiovci tento týždeň zasiahli grécke plavidlo Zografia, ktoré smerovalo z Vietnamu do Izraela. Utrpelo len drobné poškodenia. Napriek tomu veľká časť lodí obchádza trasu cez úžinu Báb al-Mandab, ktorá spája Červené more a Adenský záliv.

Namiesto nej si vyberajú dlhšiu a drahšiu cestu z Európy do Ázie okolo Afriky.

Spojené štáty proti húsiovcom podnikli z Červeného mora ďalšie útoky, ktoré však zatiaľ jemenských povstalcov nezastavili. Washington zároveň húsiovcov označil za teroristickú organizáciu, čím zvrátil svoje rozhodnutie spred troch rokov.

Predstavitelia Spojených štátov chceli s húsiovcami nadviazať dialóg s cieľom ukončiť desaťročie trvajúcu občiansku vojnu v Jemene. V jednej z najchudobnejších krajín sveta aktuálne platí krehké prímerie.

Boje naďalej prebiehajú aj v Pásme Gazy: Izrael tam ohlásil víťazstvo na severe a aktuálne pokračuje v operácii na juhu. Podľa New York Times z Gazy hlásia už sedemdňový výpadok internetu a telekomunikácie.

Zástupcovia OSN upozorňujú, že Pásmo Gazy je na pokraji hladomoru, a žiadajú, aby doň prúdilo viac humanitárnej pomoci.

V utorok pritom Katar a Francúzsko vyrokovali dohodu, na základe ktorej Izrael súhlasí so zintenzívnením pomoci výmenou za poskytnutie liekov pre izraelských rukojemníkov.

Izraelská armáda v Gaze od začiatku vojny podľa palestínskych úradov zabila vyše 23-tisíc ľudí. Hamas nerozlišuje medzi militantmi a civilistami. Drvivá väčšina z 2,3 milióna obyvateľov Gazy bola nútená opustiť svoje domovy.

Podľa denníka Haarec teroristi z Hamasu naďalej zadržiavajú 136 rukojemníkov.

Napätie sa čoraz viac týka aj okupovaného Západného brehu. Podľa palestínskych úradov tam izraelská armáda od stredy zabila 12 ľudí. Izrael tvrdí, že zasahoval proti zradikalizovaným ozbrojencom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].