Stav polepšovní bol známy už pred desiatimi rokmi. Prokuratúra nevie, kto za to nesie zodpovednosť

„Keď som si prečítal túto správu, prvé, čo som urobil, bolo, že som vytiahol správu, ktorú pred desiatimi rokmi dokončila moja predchodkyňa Jana Dubovcová,” povedal na brífingu po stretnutí ombudsman Róbert Dobrovodský. Dúfal, že v súčasnej správe o stave v reedukačných centrách nájde aspoň nejaké zlepšenia, stav sa však ešte zhoršil.

Správa generálnej prokuratúry je výsledkom neohlásených kontrol vo všetkých 13 zariadeniach na Slovensku a detailne opisuje katastrofálne podmienky, v ktorých žijú deti v trinástich špecializovaných zariadeniach na Slovensku, ktoré verejnosť označuje ako „polepšovne.“ Opisuje dobité deti vychovávateľmi, sexuálne násilie, nevyhovujúce podmienky, keď deti nemajú ani postele a spia na matracoch, alebo nemajú celé dni možnosť ani vyjsť z budovy na čerstvý vzduch.

Komplexná správa, ktorú vypracovala prokurátorka Zuzana Hozová, vyvolala tento týždeň na Slovensku rozruch.

Na pracovné stretnutie na generálnej prokuratúre o tom vo štvrtok prišli diskutovať okrem ombudsmana aj komisári pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím a zástupcovia ministerstva školstva, spravodlivosti, zdravotníctva a práce a sociálnych vecí. Maroš Žilinka o tejto téme prehovorí na budúci týždeň v Národnej rade.

Ešte vo štvrtok o 20. hodine o správe bude rokovať aj sociálny výbor Národnej rady.

Polepšovne možno dostane Erik Tomáš

Redaktorka televízie Markíza počas brífingu upozornila na to, že na nevyhovujúce podmienky v reedukačných centrách už niekoľkokrát upozorňovala štátna školská inšpekcia, ktorá v týchto zariadeniach dlhodobo robí neohlásené kontroly. Chcela vedieť, prečo štát doteraz nepodnikol žiadne kroky, ktoré by priniesli zmenu.

„Ťažko povedať. Ja sa k tomu neviem ani objektívne vyjadriť. Jednoducho ten stav je tu taký a pretrváva,“ odpovedal námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák. V mene prokuratúry však sľúbil, že tentoraz správa nezapadne prachom.

Jedným z riešení, ktoré navrhuje minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), je zriadiť pracovnú skupinu. „Budem kritický, povedal som, že nemám rád pracovné skupiny, pretože na tretie stretnutie príde polovička ľudí a druhá polovička už nemá záujem riešiť veci,” priznal Sedlák s tým, že táto skupina bude výnimkou.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva mu podľa jeho slov garantoval, že na stretnutia bude chodiť. K prísľubu sa pridali aj Sedlák a Dobrovodský. Členmi skupiny majú byť aj komisár pre deti Jozef Mikloško a poradkyňa ministra spravodlivosti Marica Pirošíková.

Zmenou, ktorá v súvislosti s reedukačnými centrami môže nastať, je ich zaradenie pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, predtým patrili pod ministerstvo školstva. Ombudsman vysvetľuje, že v školskom zákone, ktorý upravuje podmienky reedukačných centier, je zariadeniam venovaný iba jeden paragraf s trinástimi odsekmi. „Oproti tomu zákon 305 o sociálno-právnej ochrane detí ministerstva práce má viac ako sto paragrafov. Je to ‚kuchárka‘ dodržiavania práv dieťaťa,“ povedal.

Zástupcovia ministerstva práce na stretnutí pripomenuli, že v minulosti sa dvakrát pokúšali prevziať systém reedukačných centier pod svoj rezort. Podľa ombudsmana majú vypracované tézy novely aj paragrafové znenie. „Stačí to len oprášiť a Národná rada má podklad na rokovanie.“ Aj Sedlák si myslí, že opatrenie by malo zmysel.

Nie je to však tak, že by sa problém reedukačných centier doteraz ministerstva práce netýkal. Prokurátorka v správe kritizuje aj postup pracovníkov sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktorí niektoré deti roky nevideli a do pravidelných správ len píšu formulky, že naďalej potrebuje reedukáciu.

Na otázky Denníka N o stave v centrách zaslané ešte pred pracovným stretnutím ministerstvo práce odpovedalo len veľmi stručne, že zariadenia patria pod rezort školstva, a preto sa máme obrátiť na nich.

Súdy musia deti vypočuť 

Správa je kritická aj k súdom, ktoré často podpíšu a opečiatkujú všetko, čo sa ocitne na ich stole. Námestník prokurátora na brífingu skonštatoval, že súdy neberú do úvahy participačné práva maloletých detí, čo v praxi znamená, že pred umiestnením dieťaťa do centra ho vôbec nevypočujú.

Podľa Sedláka by pritom malo ísť o samozrejmosť, a ak sa to nedeje, porušujú dohovor o právach detí. „Pripomeniem legislatívu,“ zareagoval na to Dobrovodský. Zdôraznil, že civilný mimosporný poriadok, ktorý upravuje umiestnenie dieťaťa do zariadenia, sa nazýva konanie o starostlivosti. „Starostlivosti,“ zdôraznil.

Potom sa zjavne prihovoril súdom. „Zákonodarca tým dáva rodinnému sudcovi odkaz. Pre teba to nemôže byť formálny spis, ktorý dvakrát za rok otvoríš, keď niekto z reedukačného alebo sociálnoprávneho orgánu pošle správu.“

Verejný ochranca práv chce tiež nabádať komisára pre deti, aby v roku 2024 preniesol poznatky zo správy generálnej prokuratúry o zariadeniach do národného prevenčného mechanizmu proti krutému a neľudskému zaobchádzaniu.

Zistenia podľa neho ukazujú, že v reedukačných centrách dochádzalo k takému zlému zaobchádzaniu s deťmi, ktoré je v rozpore s Opčným protokolom k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Ten prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala vlani v júli.

Kto bude niesť zodpovednosť? Nevieme

A čo bude s deťmi, ktoré dnes žijú v zariadeniach, kým dôjde k systémovým zmenám? Podľa Jozefa Sedláka pomôžu práve neohlásené kontroly.

Považuje ich za odstrašujúci mechanizmus, vďaka ktorému sa situácia v centrách postupne mení. „Krátko po prvej návšteve reedukačného centra v Trstíne, kde som bol aj ja, už riaditeľ svoju funkciu nevykonával.“ Podobne to prebehlo aj s riaditeľkou zariadenia v Zlatých Moravciach. Sedlák vraví, že centrá reagujú sebareflexívne a pristupujú najmä k personálnym zmenám.

„Nápravu si teda musí urobiť zriaďovateľ. No v prípade, že nepríde k náprave, podáme návrh na neodkladné opatrenie, aby boli deti z konkrétneho zariadenia premiestené,“ povedal námestník prokurátora. Ombudsman pripomína, že súdy majú v starostlivosti o maloletých konať ex offo.

Keď si teraz prečítajú správu generálnej prokuratúry, mohli by sa podľa neho zamyslieť, kam umiestnili deti, o ktorých rozhodovali, a či netreba konať. „Štát má nástroje na nápravu, len sa ich musí chopiť.“

Na otázku, kto bude niesť zodpovednosť za mnohonásobné porušenia práv detí v centrách, nik konkrétne počas brífingu neodpovedal. Sedlák tvrdí, že „všetky náznaky páchania trestnej činnosti na maloletých deťoch boli vyťažené pre trestnú pôsobnosť prokuratúry“. Garantoval teda, že sa budú zaoberať každým prípadom.

Ombudsmanovi najviac prekáža, že deti v centrách majú v mnohých ohľadoch horšie podmienky ako trestaní zločinci. Dobrovodský narážal napríklad na to, že kým človek vo väzení má právo na chránenú korešpondenciu, deťom v reedukačných zariadeniach vychovávatelia otvárajú poštu. Taktiež je väzňom zakázané ostrihať si vlasy bez zdravotných dôvodov, pričom generálna prokuratúra informuje o dievčati, ktorú bez jej súhlasu ostrihali.

Jedno z najzásadnejších pochybení je podľa neho fakt, že kým odsúdení presne vedia, za čo sedia, ako dlho to bude trvať a kedy môžu požiadať o prepustenie, deti často nemajú ani jednu z týchto informácií. Vedia akurát to, že im vychovávateľ môže udeliť mínusové body, ktoré im pobyt v centre predĺžia.

„Pýtam sa, aká reedukácia, aká výchova? Nikto sa ich nepýta, čím chceš byť. A nikto sa to nepýta ani biologických rodičov,“ upozornil tiež na slabé vzdelávanie v zariadeniach. Spomenul prípad, keď trinásťročný chlapec nevedel čítať.

Vedeli sme o tom už pred desiatimi rokmi

Bývalá verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová už v roku 2013 preskúmala dodržiavanie základných práv a slobôd detí v reedukačných centrách. Zistila niekoľko systémových zlyhaní, ktoré zhrnula v správe.

Už systém pri umiestňovaní detí do reedukačných centier podľa nej nebol dobre nastavený. Deti neboli diagnostikované a bez ohľadu na ich potreby sa ku všetkým pristupovalo rovnako. Záškoláci a deti s menej závažnými výchovnými problémami umiestňovali spolu s deťmi, ktoré opakovane páchali trestnú činnosť alebo mali ťažké psychiatrické diagnózy. Stredoškoláci v centrách museli študovať len odbory, ktoré sú k dispozícii v konkrétnom centre, bez ohľadu na ich schopnosti.

Ombudsman Dobrovodský hovorí, že aj keď súčasťou správy Jany Dubovcovej boli konkrétne odporúčania pre reedukačné centrá aj ministerstvo školstva, orgány väčšinu z nich vôbec nezaviedli do praxe. „Závery z prieskumu generálnej prokuratúry potvrdili, že väčšina systémových nedostatkov pretrváva aj naďalej.“

Desať rokov staré odporúčania Jany Dubovcovej sa týkajú najmä individuálneho prístupu k deťom. Navrhovala zriadiť oddelenia alebo samostatné centrá v rôznych režimoch – v otvorenom, v ochrannom alebo v režime so zvýšenou starostlivosťou. Upozorňovala aj na potrebu zabezpečiť denný telefonický alebo osobný kontakt detí s ich rodičmi, prípadne s tretími osobami.

Dubovcová tiež odporúčala umiestňovať deti do ochrannej miestnosti iba zákonným spôsobom na nevyhnutný čas. V správe napísala, že deti, u ktorých existuje podozrenie, že sú obeťami fyzického násilia, musia byť vypočuté a brané vážne. Vyžadovala tiež dostatok hygienických prostriedkov, ktoré v centrách chýbali už vtedy a je to tak dodnes.

Stav po desiatich rokoch – deti zatvárajú „na samotku“ bez pádnych dôvodov a na dlhý čas, zakazujú im telefonovať, fyzicky ich trestajú, na toaletách majú pleseň namiesto dverí a novú zubnú kefku dostanú raz za dva roky. Správy ombudsmana, ktoré sa každoročne čítajú v Národnej rade, väčšina poslancov úplne ignoruje a v pléne zvykne sedieť len hŕstka z nich.