Denník N

Už 16 rokov skúma v džungli dejiny Mayov. Svet mŕtvych bol svetom pod vodou, vraví Milan Kováč

Profesor Milan Kováč počas riadenia prác v džungli. Foto – Katarína Lišková
Profesor Milan Kováč počas riadenia prác v džungli. Foto – Katarína Lišková

Výskum o Mayoch publikoval Milan Kováč aj v top vedeckom časopise Science.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Kolaps Mayov je pre nás veľkým červeným výkričníkom, lebo nám ukazuje paralelu so súčasnou klimatickou krízou, hovorí mayológ Milan Kováč. „Vystrieľali si všetky zvieratá, nezaujímalo ich, že strácajú pôdu, uprednostnili politiku pred ekológiou a presadzovanie mocenských, politických a ekonomických záujmov pred tradičným udržiavaním rovnováhy, k čomu mali predtým blízko.“

Vedec pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a patrí medzi popredných mayológov.

Denník N sa s ním rozprával o živote Mayov, o vzácnych mayských nálezoch, ktoré vykonali slovenskí vedci, alebo o výpravách do guatemalskej džungle.

Vedec vysvetľuje, prečo laserové snímkovanie v guatemalskej džungli prirovnáva k stroju času, ako sa Mayovia presúvali na obrovské vzdialenosti, hoci nepoznali koleso, prečo sa všetok výskum o Mayoch musí publikovať najprv v španielčine či ako sa pracuje na mieste, kde žijú jaguáre, pumy a jedovaté hady.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo Milan Kováč nemá rád prirovnania k Indianovi Jonesovi;
  • prečo po Mayoch neprišla ďalšia kultúra, ktorá by voľne nadviazala na to, čo vybudovali;
  • odkiaľ sa vzala predstava, že mayský kalendár predpovedá zánik sveta;
  • ako sa číta mayské písmo.

Vo filme Apocalypto vykreslil režisér Mel Gibson mayskú civilizáciu ako krutú a krvilačnú. Je taká predstava o Mayoch správna alebo pokrivená?

Väčšina mojich kolegov mayológov ten film neznáša, ale ja ho mám rád, lebo to bol prvý hollywoodsky celovečerný film natočený v mayskom jazyku. Hovorím po maysky a originálny jazyk filmu som si vychutnal.

Niektoré veci v ňom boli rôzne časovo prehádzané – napríklad nástenné maľby z predklasického obdobia ukázali v poklasickom kontexte a do toho všetkého ešte prišli Španieli. Lenže v tom čase už Mayovia nestavali pyramídy a žili v chatrčiach. Pyramídy boli rozpadnuté. Film spojil rôzne mayské obdobia do jedného celku, čo mnohých rozčuľovalo. Na druhej strane je tu „licencia poetica“, ktorá dovoľuje vo filmoch a iných fikciách takéto veci robiť.

Čo sa týka krutosti a obetovania, vo filme ju vystihli dobre. Obetovanie bolo spojené len s poklasickou fázou mayských dejín, ktorá bola silne ovplyvnená Mexikom. Mayovia takto fungovali zhruba okolo 11. až 14. storočia.

Trailer filmu Apocalypto. Zdroj – AMBI Distribution/YouTube

Čo bolo cieľom krvavej obety?

Mayovia – podobne ako Aztékovia – verili, že ľudská krv obsahuje substanciu podobnú duši alebo že je to energia, ktorá je priamo naviazaná na slnko. Bohu sa obetovalo, lebo pre neho išlo o „potravu“. Vďaka krvi sa v podstate nabíjal energiou. Mohla to byť krv zvierat alebo ľudí. Mayovia však veľmi často obetovali vlastnú krv. Sami si prepichovali rôzne časti tela. No obetovali aj zajatcov, kde mohlo pretiecť oveľa viac krvi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie