Denník N

Skutočná bitka o Britániu sa môže začať

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Zotrvanie Británie v EÚ je zásadná otázka, zvlášť pre malé krajiny EÚ na okraji Západu a v priamom dotyku so sivou zónou, v ktorej realizuje svoje záujmy putinovské Rusko. Teda napríklad pre Slovensko.

Podstata toho, čo sa stalo na práve skončenom samite EÚ, je jednoduchá: britský premiér a lídri ostatných členských krajín našli kompromis, čím urobili maximum pre zvýšenie šance, že Británia zostane členom Únie. Či naozaj zostane, teraz majú v rukách britskí voliči, ktorí 23. júna dostanú príležitosť rozhodnúť o tejto veci v referende.

Britská ostražitosť

Celá debata o britských požiadavkách bola najmä o britskej domácej politike. Britská perspektíva vo vzťahu k EÚ je dosť zložitá a z kontinentu nie vždy celkom pochopiteľná. Prirodzená ostražitosť Britov voči akýmkoľvek pokusom obmedzovať ich samostatnosť je podmienená jedným zásadným faktorom – históriou.

Británia už vyše 800 rokov kultivuje koncept, ktorý sa dnes označuje ako liberálna demokracia. Liberálna od pojmu liberty, sloboda. To je niečo, čo zvyšok kontinentálnej Európy objavil o dlhé stáročia neskôr. Británia bola rozhodujúcim motorom priemyselnej revolúcie Západu. Británia bola globálnym impériom, skutočnou superveľmocou. Británia bola jedinou slobodnou európskou krajinou, ktorá nepodľahla nacistickému vojenskému a politickému tsunami, postavila sa mu a vďaka tomu nakoniec na Západe zvíťazila demokracia.

Intuitívny britský dojem, že oni potrebujú kontinent menej než kontinent potrebuje ich, sa dá pochopiť. Zvlášť, keď spoločenstvo s kontinentom obnáša aj europravidlá, z ktorých niektoré sú rozumné, iné nie, ale v celku menia fungovanie spoločnosti a ekonomiky aj na ostrovoch, ktoré sa podľa mnohých ostrovanov hravo zaobídu aj bez toho.

Ústupky skeptikom

Z uvedeného vyplýva, že euroskepticizmus veľkej časti britskej spoločnosti má hlbšie korene než len občas nezmyselné regulácie či veľa byrokracie.

Aj dnešná vládnuca Konzervatívna strana je v otázke zotrvania v EÚ hlboko rozdelená. Napokon, aj David Cameron musel už pre udržanie jednoty v strane a získanie podpory na iné veci niekoľkokrát skeptikom ustupovať, čoho príhodnou ilustráciou je práve chystané referendum. A rovnakou snahou upokojiť skeptikov bola snaha vyjednať nové podmienky členstva, ktoré premiér označil za „bitku o Britániu“ v odvolávke na hviezdne hodiny Winstona Churchilla, brániaceho kráľovstvo proti nacistickej agresii. Že sa pritom Cameronovi podarilo otvoriť aj hlbšiu debatu o podstate fungovania Únie (napríklad v téme nevyhnutnosti stále väčšej integrácie), je už len potvrdením jeho schopností.

A že sa ešte pred pár mesiacmi nikým nepredpokladaný konsenzus stal skutočnosťou, zasa ukazuje na prekvapivo dobrý manažment euroinštitúcií (prístup inak pomerne nevýrazného šéfa Európskej rady Donalda Tuska bol podľa viacerých diplomatov v zákulisí samitu veľmi príjemným prekvapením) a veľkú zodpovednosť lídrov ostatných štátov, ktorí napriek všetkým výhradám a pocitom chápu, že je lepšie, keď je Británia „in“.

Globálna debata

Premiér David Cameron na samite dostal, čo chcel. A je veľmi dôležité, že nikto nemohol mať pocit porazeného. Je pravda, že pozornosť všetkých politických lídrov EÚ na seba strhla – technicky vzaté – debata o jednej krajine, čo mnohých vzhľadom na potrebu akútne riešiť globálnu krízu s utečencami roztrpčilo.

Ale aj táto „britská“ debata bola v skutočnosti globálna. Jej výsledok je dôležitý pre všetkých – dlhodobo zrejme viac ako utečenci. Pretože zotrvanie Británie v EÚ je zásadná otázka. A to úplne špeciálne pre malé krajiny EÚ na okraji Západu a v priamom dotyku so sivou zónou, v ktorej realizuje svoje záujmy (alebo by veľmi chcelo) putinovské Rusko. Teda napríklad pre Slovensko.

EÚ bez Británie by bola politicky, vojensky aj ekonomicky oveľa slabším hráčom. Bolo preto nesmierne dôležité, aby EÚ urobila maximum pre dosiahnutie dobrej dohody s Britmi. Šanca, že sa britskí voliči rozhodnú zostať v EÚ, sa tým nepochybne zvýšila. Aj keď výsledok zatiaľ jasný vôbec nie je.

Máme sa teda z dohody tešiť? Tisíckrát áno. Detaily dohody asi máloktorého voliča budú príliš zaujímať, o výsledku referenda asi rozhodnú skôr emócie.

Pre nás ostatných by mohla zavážiť napríklad takáto: Chceme Britániu v Únii – ak pre nič iné, tak aspoň pre to, že je cool byť v jednom klube s krajinou, ktorá svetu dala Magnu chartu, The Beatles, Wiliama Shakespeara, Winstona Churchilla, Davida Beckhama, Pink Floyd či princeznú Dianu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veľká Británia a brexit

Komentáre

Teraz najčítanejšie