Denník N

Čo robí Jin a Jang v Slovenských tancoch?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Balet SND spojil hudobníka, skladateľa, dirigenta a britkého komentátora Petra Breinera s krehkou choreografkou a režisérkou Natáliou Horečnou.

Slovenské tance ako baletné dielo vznikli tak trochu umelo. Peter Breiner ich nenapísal ako balet a Natália Horečná si ich tiež sama na choreografiu nevybrala, pre spoluprácu ich oslovilo (a zoznámilo) až vedenie Baletu SND, ktoré v hudobnej suite vycítilo potenciál javiskového spracovania.

Do produkcie s podtitulom Životy svetiel prizvali scénografa Petra Janků a módnu návrhárku Leu Fekete, tím dopĺňa Horečnej dvorný svetelný dizajnér Mario Ilsanker. Ich spoločnou snahou je prepojiť režisérkin obľúbený minimalizmus a slovenský folklór. Výsledok je nádherný vizuál, v zásade minimalistický s pravou slovenskou krčmou. Kostýmy vypracované v detailoch a materiáloch pôsobia aj na diaľku.

Peter Breiner už svoje tance predstavil v rôznych podobách. Nová je tá javisková. Ako sám povedal, skoro zabudol dirigovať, keď v pauze medzi dvoma skladbami na chvíľu zdvihol oči od partitúry. A že už niečo videl, na jeho hudbu tancoval aj slávny American Ballet Theatre. V kompozícii počuť ľudové melódie východného Slovenska, New York, jazzové a rôzne iné vplyvy jeho druhej domoviny. Všetko farbisto vymaľované nápaditou inštrumentáciou, ne-zvyčajným zvukom (inak rozsadené nástrojové skupiny v orchestri rozšírenom o fujaru a akordeón) a podčiarknuté prekvapivo vrúcnou emóciou. Hudba bude na každej repríze trochu iná, husľový part totiž obsahuje aj dosť priestoru na improvizácie, ktorých sa Stano Palúch zmocnil vo veľkom štýle.

Libreto Natálie Horečnej opisuje príbeh lásky Janka a Aničky, v ktorej im bráni Temnota. Dejový balet, bez programu v ruke (aj s ním) trochu neprehľadný, s originálnymi postavami ako Tri poštové holuby (škoda, že viac nepripomínajú vtákov) alebo Jin Jang. Horečná má komický nadhľad a súčasné režijné videnie. Iba desiata žena v histórii choreografie Baletu SND.

Jej neoklasický pohybový slovník si však s hudbou nesadol úplne hladko. Ale čo Balet SND spojil, človek nerozlučuj, lebo tanečné výkony stoja za to. Peter Dedinský ako Janko je rúči šuhajisko, aj jeho Ana-Sanziana Beschia je šumná. Príjemne zlovestne pôsobí Chelsea Andrejič v role Temnoty, takže keď sa po nadupanom prvom dejstve abstraktne rozvinie tanec Duší a Ôsmich svetelných párov, divák by prijal viacej Temnoty. Tá sa objaví až v závere, čím druhé dejstvo trochu stráca šťavu, čo by nemuselo, keby boli duše a páry trochu viac psychedelické a následný fujarou ohlásený, dymom sprevádzaný Jin a Jang v podaní perfektných Sakury a Sumire Shojimových trochu viac protikladný. Že čo robí Jin a Jang v Slovenských tancoch? Predsa ohlasuje svadbu.

Zašpinená neoklasika

Natália Horečná bola sólist­kou Hamburského baletu Johna Neumeiera a členkou Ne­derlands Dans Theater. Spolupráca so svetovými choreografmi je aj v jej rukopise prítomná – neoklasika, ako sama hovorí, „zašpinená“ ďalšími vplyvmi. Tvorila pre mnohé európske balety, získala cenu Taglioni pre najlepšiu mladú choreografku. Garancia kvality a pritom srdečná, milá duša. Pre súbor baletu ten pravý človek, ktorý im ich techniku predstavil v šate 21. storočia. Už to nie sú tí skamenení klasikári, čo sa nevedia poriadne ohnúť. Hýbu sa skvele, používajú hlas. Najviac to v predstavení rozohrajú mužské družiny. Zábavný je aj Juraj Žilinčár (Poštár) a jeho rozkošne neohrabaná Katarína v podaní Bethan Smith.

Ach, a svadba. Došlo k nej nakoniec, samozrejme. K naozajstnému splynutiu v balete – splynutiu hudby a tanca – došlo ešte pred ňou. V ľúbostnom pas de deux Aničky a Janka. Životy svetiel sú zachránené.

Teraz najčítanejšie