Opozícia má ukazovať možných ministrov

V januári 2011, teda už zopár mesiacov po voľbách, predstavil líder opozičného Smeru svoju tieňovú vládu, od ktorej očakával, že bude „monitorovať agendu vlády, oponovať jej a predkladať alternatívne riešenia.“ Vláda, ktorú priniesli Ficovi na podnose rozhádané pravicové strany, sa od tieňového kabinetu líšila (uplatnilo sa v nej deväť ľudí), ale verejnosť si mohla urobiť aspoň rámcovú predstavu, koho Smer považuje za dobrú voľbu pre jednotlivé rezorty.

Pravica je na tom horšie. Netvorí ju jedna strana a možno by bolo aj smiešne, keby si nejaké zoskupenie bojujúce o prežitie rozdeľovalo imaginárne posty. No aj tak tu vidno jeden veľký problém. Posledné prieskumy preferencií ukazujú, že pri troche šťastia nemusí byť pravicová vláda len fantáziou, ale kandidáti na poslancov sa vôbec neprezentujú ako kandidáti na ministerské posty a takto o nich nehovoria ani ich strany.

Iste, sú tu „prirodzení kandidáti“, ktorí by do vlády zrejme šli už len na základe toho, že stoja v čele strán, alebo preto, že už vo vláde sedeli – Procházka, Žitňanská, Lipšic, Figeľ. Ďalej však môžeme len hádať. Kto by mal ako minister zahraničia na starosti predsedníctvo EÚ? Nevieme, kto sú ľudia, ktorí majú záujem, odvahu a schopnosť prevziať školstvo a zdravotníctvo, ktoré nám padajú na hlavu.

Dá sa to chápať, keďže ešte pred niekoľkými mesiacmi žila opozícia v tom, že Fico to tu opäť prevalcuje, a aj šanca, ktorú ukazujú posledné prieskumy, je len malá. No bolo by lepšie, keby mali aspoň stabilnejšie strany a ich kandidáti v tejto veci viac sebavedomia a keby ho občas aj ukázali. Inak ani nevedno, či sa im chce do vlády alebo by radšej ďalej drali poslanecké lavice.