Jana Sedláková
Už keď Petru Vlhovú zdravotníci po páde v obrovskom slalome v Jasnej odnášali na saniach a následne vrtuľníkom, dalo sa tušiť, že jej zranenie si bude vyžadovať dlhšiu liečbu.
Kto sleduje lyžovanie častejšie, tak vie, že pády, pri ktorých musí zasahovať vrtuľník, väčšinou znamenajú dlhé pauzy a často aj koniec sezóny.
Viac ako päť hodín po pretekoch prišiel pred novinárov tréner Mauro Pini, ktorý oznámil, že pre Vlhovú sa sezóna končí. Pri páde v Jasnej si roztrhla väz v kolene, diagnózu pomenoval anglickým názvom torn ligament.
„Znamená to, že jeden z jej väzov bol pretrhnutý – to môže znamenať úplné prerušenie kontinuity väzu. Väzy sú pevné pásy tkaniva, ktoré spájajú kosti v kĺboch. Sú to pasívne stabilizátory; to znamená, že ich nevieme napnúť tak ako napríklad svaly,“ vysvetľuje fyzioterapeut futbalistov Slovana Bratislava Ľudovít Nemec.
Je to pomerne časté zranenie u lyžiarov. Veronika Zuzulová preň v roku 2018 takmer nestihla olympiádu v Pchjongčchangu. Išla cestou modernej liečby a na preteky sa prvýkrát postavila už po štyroch mesiacoch.
Vlhová je však iný prípad. Netlačí ju čas pred blížiacou sa olympiádou. V decembri si podobné zranenie, hoci pravdepodobne väčšieho rozsahu, privodil kandidát na zisk veľkého krištáľového glóbusu Marco Schwarz.
Mikaela Shiffrinová si v roku 2015 roztrhla väzy v kolene iba čiastočne, a mala teda trochu iné zranenie ako Vlhová. V prípade Američanky trvala absencia dva mesiace, keďže nepotrebovala operáciu.
Začiatok sezóny by mohla stihnúť
Pokiaľ má však Vlhová väzy roztrhnuté úplne, liečba bude zrejme trvať dlhšie. „Úplné zotavenie môže trvať 7 až 12 mesiacov. Na základe najnovších výskumov sa neodporúča urýchľovať návraty po takomto zranení,“ vysvetľuje Nemec.
V prípade, že Vlhová bude mimo súťaženia sedem mesiacov, by s riadnym tréningom mohla začať koncom leta. To už budú jej súperky uprostred letnej prípravy na novú sezónu. Očakáva sa, že sezóna sa začne v posledný októbrový týždeň v rakúskom Söldene, kde sa bude konať obrovský slalom.
Prvý slalom bude na programe zrejme minimálne o dva týždne neskôr vo fínskom Levi. Zatiaľ síce nepoznáme presný program nového ročníka, no zo skúseností z minulých ročníkov je veľmi pravdepodobné, že začiatok novej sezóny bude vyzerať práve takto. Program úvodných pretekov sa príliš rokmi nemení.
Vlhová by teda mala stihnúť začiatok nového ročníka. Je však otázkou, nakoľko bude schopná v krátkom čase dohnať letnú prípravu.
Čas by však nemal byť hlavným ukazovateľom toho, ako sa vyvíja liečba. „Postupuje sa na základe splnených kritérií, ako je napríklad symetria ľavej a pravej strany kvadricepsov (stehenných svalov) alebo hamstringov (zadných stehenných svalov),“ pokračuje Nemec.
Najlepšie je podľa neho mať pripravený presný plán a kritériá, ktoré je potom dôležité neustále merať a testovať. „Návrat k športovaniu závisí od priebehu rekonvalescencie, sily a stability kolena,“ dodáva.
Zuzulová sa zo zranenia vďaka modernej liečbe zotavila rýchlejšie. Nemec je voči využívaniu metód urýchlenej liečby, najmä pokiaľ nejde o prípady, ako bol Zuzulovej, keď zostávalo príliš málo času do olympiády, zdržanlivý. Slovenská lyžiarka sa vtedy zranila necelého pol roka pred olympiádou.
„Rozhodnutie by malo vychádzať z individuálneho posúdenia a charakteru zranenia. Výskumy takéto urýchlené postupy neodporúčajú z dôvodu možného zvýšeného rizika opätovného zranenia,“ vysvetľuje.
Vlhová v takejto časovej tiesni nie je. Pravdepodobne sa stihne vrátiť do začiatku novej sezóny. Aj olympiáda v Miláne a Cortine je na programe až vo februári v roku 2026. To znamená, že Vlhová bude mať ešte celú budúcu sezónu na prípravu na olympiádu.
Trochu odľahčene by sa teda dalo povedať, že ak už Vlhová prišla k takémuto ťažkému zraneniu, je dobré, že sa stalo práve v tomto čase.
Náchylnosť na zranenie kolena zostáva
Nemec však upozorňuje, že športovci, ktorí si prejdú takýmto zranením, už musia zostať aj v ďalšej kariére o niečo opatrnejší. „Po zranení ACL môže byť zvýšené riziko ďalších zranení kolena,“ vysvetľuje Nemec.
Je faktom, že zo zatiaľ zverejnených informácií nevieme presne, ktorá časť väzov je u Vlhovej poškodená a či ide práve o ACL, teda predný krížny väz. Je však pravdepodobné, že Vlhová má problém práve s touto časťou kolena.
„Nemáme teraz ešte presné informácie o zranení Petry. Čo som však počula, ale nie je to úplne oficiálne, problémom je ACL – predný krížny väz,“ hovorila po víťazstve v Jasnej Mikaela Shiffrinová.
Poškodenie či roztrhnutie väzov v kolene je teda len zhrňujúci názov pre celú skupinu rôznych častí väzov. „Koleno má niekoľko kľúčových väzov vrátane predného skríženého väzu (ACL), zadného skríženého väzu (PCL), mediálneho kolaterálneho väzu (MCL) a laterálneho kolaterálneho väzu (LCL),“ hovorí Nemec.
„Tieto väzy zabezpečujú stabilitu kolena, umožňujú kontrolované pohyby a zabraňujú nadmernému pohybu v kĺbe,“ vysvetľuje.
„K poraneniam ACL zvyčajne dochádza pri pohyboch, ako je náhle zastavenie, rýchla zmena smeru, nesprávne pristátie zo skoku alebo priamy náraz. Jedným z častých mechanizmov úrazu je aj vybočenie kolena dovnútra – valgus kolena,“ dodáva fyzioterapeut.
Ľudia, ktorí si prejdú potrhaním väzov v kolene, sa stávajú náchylnejšími na ďalšie problémy s kolenami.
„Opätovné zranenie ACL postihne okolo 20 percent športovcov, teda jeden z piatich ľudí si znova roztrhne väz v operovanom kolene, a asi 12 percent športovcov si zraní väz v druhom kolene. Dlhodobo to môže zvýšiť aj možnosť vzniku osteoartritídy kolena,“ hovorí Nemec.
„Medzi preventívne opatrenia patria posilňovacie cvičenia, testovanie a aplikácia týchto výsledkov do tréningov aj po zranení. Po takomto zranení je nutné udržiavať sa už počas celej kariéry,“ dodáva.
Prečo sú vlastne lyžiari celkovo náchylní na zranenia kolena? „Pri lyžiarskych disciplínach dochádza k rýchlym obratom, skokom a manévrom, ktoré môžu výrazne zaťažovať koleno, čím sa zvyšuje riziko poranenia väzov, ako je napríklad roztrhnutie ACL – predného skríženého väzu,“ vysvetľuje fyzioterapeut futbalistov Slovana Bratislava.
Vlhovú čaká operácia, väčšinou je to najlepšie riešenie
Ako počas pretekov v Jasnej potvrdil otec Petry Vlhovej Igor Vlha, slovenská lyžiarka bude potrebovať operáciu. Rozsah jej zranení je teda výraznejší, ako to bolo napríklad u Shiffrinovej v minulosti.
„Ide väčšinou o nahradenie roztrhnutého väzu štepom odobratým zo šľachy v tele pacienta, prípadne od darcu. Často ide o nahrádzanie z hamstringovej skupiny svalov z kvadricepsu alebo z patelárnej šľachy. Výber štepu vždy závisí od preferencie operatéra,“ opisuje priebeh operácie Nemec.
„Je možné fungovať aj bez ACL, ale stabilita kolena potom môže byť narušená a môže to aj zvýšiť riziko poškodenia okolitých tkanív, najmä pri športe,“ dodáva.
Operácia pri podobných zraneniach nie je potrebná vždy. Pre športovcov je to však často najlepšie riešenie.
„Rozhodnutie o operácii závisí od viacerých faktorov vrátane rozsahu zranenia, veku pacienta, úrovne aktivity a celkovej stability kolena. Operačné riešenie je častejšie a aj odporúčané pre športovcov alebo aktívnych jedincov. Napriek tomu vznikajú v Austrálii výskumy o riešení bez operácie s fixáciou kolena do ortézy na 90-stupňové ohnutie,“ hovorí Nemec.
Ako bude vyzerať rehabilitácia
Petra Vlhová podľa informácií od jej otca odletela do Švajčiarska konzultovať ďalší postup s odborníkmi. Základné veci, ktoré budú nasledovať, sa však dajú povedať už teraz.
„Počiatočná liečba zahŕňa zvládnutie bolesti a opuchu, návrat do chôdze a jej reedukáciu. Úplný pokoj na lôžku sa zvyčajne neodporúča a nevyžaduje. Cieľom je predísť atrofii, teda zmenšeniu, ubúdaniu svalového tkaniva,“ opisuje Nemec.
„V rámci liečby sa využíva najmä kinezioterapia – cvičenie – a ako prídavné metódy aj elektroterapia – elektromuskulárna (svalová – pozn. red.) stimulácia, ktorá výrazne pomáha predchádzať svalovým atrofiám po operačnom zákroku,“ dodáva.
Po operácii sa Petra Vlhová bude musieť znova naučiť chodiť. „Treba sa aj naučiť, ako zaťažovať operovanú končatinu,“ opisuje Nemec.
V rámci prvej fázy rehabilitácie sú na programe ľahšie cvičenia, ktoré pomáhajú zväčšovať rozsah pohybu. „Najmä do vystretia a dosiahnutia kontrakcie – napnutia svalov,“ vraví.
So silovým tréningom sa u športovcov začína v druhej fáze. Tie však, pochopiteľne, zohľadňujú aktuálny stav. Nejde teda určite ešte o plný silový tréning, na aký sú profesionáli zvyknutí. Všetko závisí aj od času, ktorý prešiel od operácie. „Berie sa ohľad aj na odporúčania operatéra a taktiež aj na stav kolena v zmysle citlivosti či bolestivosti,“ vysvetľuje Nemec.
Treťou fázou sú plyometrické cvičenia, teda zamerané na výbušnosť. Tu sa pridávajú k tréningom skoky a postupne aj beh.
Až vo štvrtej fáze sa pridávajú pohyby, ktoré sú podobné pohybom pri konkrétnom športe. „Tu je nutná aj spolupráca so športovým trénerom, aby bol prechod plynulý,“ vysvetlil Nemec.
Podobný problém mávajú aj rekreační športovci
Problém s potrhanými väzmi sa najčastejšie týka práve kolena. Podobné zranenie ako Petra Vlhová teda môže utrpieť aj rekreačný športovec alebo sa dokonca môže stať aj úplne mimo športu.
„V bežnej populácii môže k poraneniam ACL dôjsť pri činnostiach, ako je rekreačné športovanie, pošmyknutie alebo pád, pri ktorom sa koleno náhle vytočí, vybočí alebo ohne,“ vysvetľuje Nemec.
Zaujímavosťou je, že štatisticky majú o niečo vyššiu náchylnosť na poranenia väzov v kolene ženy. „Výskum naznačuje, že ženy majú väčšiu pravdepodobnosť roztrhnutia ACL. U športovkýň sa tieto zranenia vyskytujú až 2,5-násobne častejšie ako u športovcov. Môže to byť spôsobené viacerými faktormi vrátane biomechanických a fyziologických rozdielov,“ vraví Nemec. Naráža na to, že ženy majú širšiu panvu, a tak sú kolená v inom uhle ako u mužov.
Časté problémy so zraneniami väzov v kolene majú aj rekreační futbalisti. „Futbal zahŕňa mnoho pohybov, ktoré môžu viesť k poraneniam ACL – náhle zastavenie, otočenie a priamy kontakt. Medzi najčastejšie zranenia celkovo patrí zranenie v oblasti členkového kĺbu,“ hovorí.
Futbalisti, ktorí hrajú vo voľnom čase, však môžu týmto typom zranení predchádzať aj vhodne zvolenými doplnkovými cvičeniami. „V rámci prevencie je vhodné zaradiť aj silové a plyometrické tréningy (ich cieľom je zlepšenie výbušnosti – pozn. red.), keďže tam zvykne byť výrazne nižšia silová či fyzická pripravenosť,“ radí Nemec.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
