Rozišli sme sa, no ja nedokážem prestať myslieť na milovanú osobu. Čo mám robiť, aby som sa od nej konečne odstrihol?

Od rozchodu s milovanou osobou je to už osem rokov a napriek pokusom o nový vzťah to nedokážem. Nedokážem sa odstrihnúť, pripustiť si inú osobu k sebe, otvoriť sa, zblížiť či už telesne, a už vôbec nie citovo. Pri pokusoch som mal a stále mám silný pocit, že to nie je správne, bliká akási červená kontrolka, mám pocit, akoby som svoju bývalú priateľku podvádzal. Vraj pomáha čas a keď toho druhého nevidíme, ale v mojom prípade nie.

Po troch rokoch som ju náhodou stretol a všetky potlačené city boli späť a rovnako intenzívne a silné, znovu som prežil ten deň, ako ich prebudila. Nedokázal som normálne fungovať a myslel som len a len na ňu. Skúsil som sa s ňou stretnúť a všetko jej povedať, možno obnoviť vzťah. Pre človeka, ktorý dáva svoje city najavo len opatrne a slová ako ľúbim a milujem používa, len ak to myslí úprimne, to bolo náročné. Stretnutie nebolo také, ako som si predstavoval, o svojich citoch som jej povedal, jej reakcia bola neutrálna a ani na otázku, či niekedy nejaké city prechováva aj ona, nepovedala nič. Z celého stretnutia som si odniesol informáciu, že práve niekoho má, a v práci si myslia, že som to ja…

Nedokázal som sa odstrihnúť, dostať ju z hlavy a zo srdca. Začal som športovať a podnikať, pomohlo mi zamestnať hlavu povinnosťami a nemyslieť tak na ňu. Stal sa zo mňa vorkoholik, mám dve zamestnania a pracujem aj 38 hodín v jednom ťahu. Keď pracujem, mám zapratanú hlavu, a keď padnem od únavy, nemám žiadne sny o nej.

Nástup covidu a izolácia čiastočne pomohli, až kým som ju nevidel v okoloidúcom aute – aj cez rúško som spoznal jej oči. Zopárkrát som ju ešte náhodne stretol a vždy sa city prebudili. Považujem sa za celkom racionálneho človeka, na popud kolegu som skúsil aj očistu od minulosti. Pán na konci seansy povedal: Teraz, keď pôjdete von, stretnete svoju dušu, svoju polovicu. Áno, stretol som ju, moju bývalú…

Už som nedokázal vydržať a po poslednej skúsenosti som to všetko radšej napísal na papier. Tam som priznal aj to, že v deň rozchodu som mal pri sebe prsteň a ten po našom poslednom stretnutí skončil v Šírave. V mojom okolí sa nemám s kým porozprávať, už si robia srandičky.

Koncom roka 2023, deň pred Silvestrom, sme sa stretli na parkovisku, k autám sme išli hneď za sebou, videl som, ako okolo mňa prechádza a nastupuje do auta, boli sme od seba pár metrov, chcelo sa mi k nej rozbehnúť a objať ju, kričať, no ostal som ako kameň. Znovu sa to stalo, som v začarovanom kruhu, cítim potrebu ju kontaktovať, stretnúť sa s ňou, znamená pre mňa veľa. Potrebujem počuť, či niekedy ku mne niečo cítila. Alebo nech moje city a srdce roztrhá na kusy? To všetko znásobuje nevedomosť, či niekedy niečo cítila aj ona. Nevládzem už takto fungovať sám.

Martin, 39

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová 

Milý Martin,

nepíšete nič o tom, ako dlho váš vzťah s danou ženou trval, čo ste spolu zažili ani prečo ste sa rozišli. Vnímam však, že vo vašom liste dominuje silná fascinácia danou dievčinou. Takáto intenzita až fixácia je po takom dlhom čase zriedkavá. Zdá sa mi, že pripisujete tejto dievčine priveľkú moc – žiadny človek si nezaslúži taký piedestál, nikto nie je taký nenahraditeľný ani výnimočný. Navyše aj ona, aj vy ste po ôsmich rokoch od rozchodu už iní ľudia.

Píšete, že takto nevládzete ďalej, vyčerpáva vás to a spôsob prehlušovania bolesti 38-hodinovým pracovným časom vás isto preťažuje ešte viac. Predstavujem si, že vám dokola hlavou bežia tie isté myšlienky a tie isté otázky, ale sám nenachádzate uspokojivú odpoveď a zmier, neposúvate sa ďalej. Píšete aj, že kamaráti si robia srandičky, očistná seansa tiež nepriniesla uzavretie.

Boli by ste ochotný vyhľadať odbornejšiu pomoc, vyhľadať psychoterapeutku alebo prípadne klinickú psychologičku/psychológa a preskúmať spolu, čo vás mentálne a emočne tak dlho drží v tomto vzťahu? Píšete, že pre vás táto žena znamená veľa. Určite bude dôležité nahliadnuť, čo presne sa pod tým „veľa“ ukrýva. Čo všetko si do nej premietate, čo všetko si od nej sľubujete. Užitočné by mohlo byť odkloniť pozornosť od danej ženy a venovať pozornosť svojmu prežívaniu. Môžete si položiť otázku, v čom by bol váš život iný, keby ste nenechávali svoje srdce rezervované len pre ňu. Čo všetko by ste potom mohli alebo museli robiť inak?

Môže to byť aj tak, že vám fantázia o jej nenahraditeľnosti nejako slúži: možno tak nemusíte riskovať nové vzťahy a na ne naviazané sklamania, možno je bezpečnejšie pestovať v duši predstavu ideálnej ženy a osudovej lásky. Hovorí sa, že „sen je vždy lepší ako skutočnosť“ – skúste sa zamyslieť, či si z nejakého dôvodu nevyberáte sen.