Denník N

Maďarské strany vo voľbách neuspeli – a doplatiť na to môže celá krajina

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je právnik, odborník na ľudské a menšinové práva

Maďarské strany na Slovensku sa v minuloročných septembrových parlamentných voľbách opäť nedostali do Národnej rady SR. V maďarskej komunite prebieha diskusia o príčinách a ďalšom smerovaní maďarskej politiky na Slovensku. Zďaleka to však nie je len vnútorný problém maďarskej menšiny. Dosah na slovenskú väčšinu môže byť zásadný, a preto by sme nemali ignorovať ani jej podiel na príčinách a možných riešeniach.

Väčšina komentátorov našla príčinu neúspechu v samotných maďarských stranách a v ich neschopnosti spoločného postupu a oslovenia voličov. Niektorí dodali, že Maďarov na Slovensku rozdeľuje Viktor Orbán, a že národnosť už nemotivuje voličov tak ako kedysi. (K Orbánovi len toľko, že maďarská vláda si želala, aby ostali maďarské strany spolu a nezobrali na kandidátku Györgya Gyimesiho, aby tým neohrozili účasť Mosta-Híd; Aliancia sa však rozhodla inak, a nakoniec sa rozpadla napriek želaniam Budapešti, nie pre ne samotné.)

Kritika je, samozrejme, namieste, za svoj volebný neúspech môžu v prvom rade vždy strany. Dôležitý je však aj kontext, v ktorom tieto strany pôsobia.

Voliči maďarskej národnosti sa delia aj na základe iných kritérií ako národnosť. Aby bola maďarská strana úspešná, potrebuje integrovať približne 70 percent týchto voličov. A to je veľmi vysoká latka. Koľko strán by sa dostalo do Národnej rady, keby mali takúto istú podmienku? Presne to sa však od maďarských strán očakáva. A keď sa im to podarí, tak sa im ešte aj ujde pohŕdania, že maďarskí voliči sa starajú len o národnosť. (Vyznieva to čudne v krajine, kde donedávna vládla 25-percentná strana OĽaNO, a polovica politického spektra nemá jasnejšie ideologické vymedzenie, respektíve ich sebadefinícia nie je v súlade s ich postojmi.)

Náš volebný systém na národnostné menšiny nijako nemyslí. Keby bola Slovenská republika homogénnym národným štátom Slovákov, volebný systém by mohol vyzerať úplne rovnako. V okolitých krajinách, kde menšiny žijú vo väčšom počte, to tak väčšinou nie je. Buď majú špeciálne mandáty, alebo metódy zastúpenia pre jednotlivé komunity (Chorvátsko, Slovinsko), alebo znížené kvórum pre menšinové strany (Srbsko), prípadne ich kombinácie (Rumunsko, Maďarsko). Tieto systémy nie sú dokonalé, ale istým spôsobom reagujú na to, že národnosť je v politike faktorom, ktorý stavia voličov z menšinových komunít do nevýhodného postavenia. Ani na Slovensku by sme sa nemali tváriť, že u nás tento faktor neexistuje.

Nedávno sa otázku snažil riešiť návrh zákona o postavení národnostných menšín znížením hranice na tri percentá alebo na nula percent pre strany zastupujúce národnostné menšiny. Prvé by pomohlo maďarskej menšine, druhé aj Rómom, možno aj Rusínom. Návrh nezískal podporu od žiadnej slovenskej strany.

Národnosť ako politický faktor

Mala by však národnosť hrať v politike rolu? Ak sa maďarské strany do parlamentu dlhodobo nedostanú, ich voliči sa postupne rozplynú v elektoráte, nájdu si slovenské strany alebo sa stanú nevoličmi. Na pochopenie dosahov tohto vývoja si musíme uvedomiť, akú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie