Dušan Mikušovič
Marián Viskupič (46) je poslancom za SaS, členom strany od jej vzniku v roku 2009. Do Národnej rady po prvý raz nastúpil v roku 2019 ako náhradník za Luciu Ďuriš Nicholsonovú, naposledy kandidoval zo 6. miesta, získal 25-tisíc krúžkov.
V rozhovore hovorí:
- prečo sa uchádza o post predsedu SaS;
- či nebude len predĺženou rukou Richarda Sulíka;
- ako by mala vyzerať politika SaS do budúcna;
- čo si myslí o vládnej komisii na prešetrenie covidu;
- aj ako by mali pokračovať opozičné protesty.
Prečo by ste sa mali stať predsedom SaS?
Som zakladajúci člen, za 15 rokov mám vcelku dosť skúseností. Som presvedčený, že SaS-ka by mala zostať jasne ekonomicky orientovanou, pravicovou liberálnou stranou s našou základnou DNA: štíhlym štátom či nízkymi daňami. Vidím, že 35-ročným veľkým oblúkom sa vracia socializmus, do EÚ aj na Slovensko. Mojou víziou pre SaS je zabrániť vzniku veľkého a silného štátu, ktorý bude kontrolovať všetkých občanov, vodiť ich za ruky a kupovať si ich službami „zadarmo“.
Pod Branislavom Gröhlingom by to SaS-ka nedokázala?
Hovorím o svojej vízii, v žiadnom prípade toto netvrdím. V SaS vidím dvoch veľmi dobrých kandidátov na predsedu, dvoch dlhoročných straníkov, ktorí jasne vnímajú DNA strany.
Video: Rozhovor s Mariánom Viskupičom
(autori: Kamila Šebestová, Dušan Mikušovič)
V rozhovoroch akcentujete slovo „sloboda“ v názve strany, pán Gröhling zasa vraví, že by sa SaS mala venovať aj slovu „solidarita“. Ako jeho slová chápete?
K slovu „sloboda“ vždy prikladám aj slovo „ekonomika“. Solidárnejšie sú tie krajiny, ktoré majú silnú ekonomiku. Hodnotu treba najprv vytvoriť, potom je ju možné rozdeľovať. Ak hovorím, že by sme zo Slovenska urobili krajinu so silnou a s konkurencieschopnou ekonomikou, zároveň s tým funguje aj sociálny pilier. Silná ekonomika naplní verejné zdroje, ktoré je možné použiť aj na sociálne účely. Slobodu považujem za najcennejšiu hodnotu vo všetkých formách, vrátane čo najvyššej slobody tvorcov hodnôt. Ľudia totiž dokážu svoje peniaze vždy využiť efektívnejšie, ako to robí štát.
Na základe týchto slov by volič SaS asi ťažko pochopil, v čom je medzi vami a pánom Gröhlingom rozdiel. Ale nejaký byť musí, inak by ste proti sebe nekandidovali.
Určite sú medzi nami rozdiely. Ja sa venujem viac ekonomike, v tomto som silnejší ako Braňo Gröhling, ktorý mal na starosti iné témy, kde je silnejší on. V tom je jedna odlišnosť.
Čiže, pre SaS, ktorá o sebe vraví, že má na prvom mieste ekonomický program, je lepšie, aby bol predseda strany ekonóm?
Som presvedčený, že áno. Základný background bude pre SaS-ku vždy ekonomický. To, čo hovoríme o štáte, platí aj pre stranu. V strane takisto máme zdroje, úmerne ktorým musíme efektívne fungovať. Nechcem, aby sme sa zadlžovali. To, že sa krajina musí prestať zadlžovať, ukazujeme aj na sebe. Aj preto môžeme hovoriť, že je to liek aj pre Slovensko.
Nesúhlasíte s pánom Gröhlingom, keď hovorí, že pri sociálnych návrhoch „by sa nemalo až tak pozerať na to, čo stoja, pokiaľ pomáhajú rodinám, ženám či deťom“?
Vždy sa treba pozerať na to, koľko veci stoja, už len z úcty k ľuďom, ktorí tvoria hodnoty. Štát musí pozerať vždy na to, aby peniaze, ktorých sa museli ľudia vzdať, využil maximálne zmysluplne. Vždy sa treba pozerať na peniaze.
V minulom volebnom období časť vašich voličov prešla k Progresívnemu Slovensku. V rozhovoroch vravíte, že pod vaším vedením bude mať SaS istotu, že nebudete ako Progresívne Slovensko. Pod vedením pána Gröhlinga by to tak nebolo?
Vždy budem hovoriť o sebe. Áno, pod mojím vedením bude mať SaS-ka istotu, že budeme robiť všetko pre to, aby sme sa od Progresívneho Slovenska odlíšili. Aby sme si razili vlastnú, jasne pravicovú liberálnu cestu.
Nebudete tým pádom odkázaní na 6-7 percent voličov, ktorých máte dnes?
SaS, definovaná tak ako dnes, ako liberálna pravicová strana, mala vo voľbách už aj 12 percent. V prieskumoch dokonca 16 – 17 percent. Som v presvedčený, že v dobe, keď je štát čoraz väčší a čoraz zadlženejší, má SaS priestor na rast s jasnými, čistými pravicovými hodnotami. Vo svojej vízii pre členov som napísal, že moja predstava je SaS na úrovni dvojciferného čísla.
To vraví aj váš protikandidát.
Áno. Ja som napísal, že ak by sa mi v najbližších parlamentných voľbách nepodarilo pre SaS dosiahnuť 10 percent, položím funkciu. Urobil som takýto záväzok.
Keďže v SaS volíte predsedu raz za štyri roky, volili by ste ho po voľbách tak či tak.
Áno aj nie, teoreticky môžu byť parlamentné voľby aj skôr.
Vašou výhodou možno je – možno nie – že vás v súboji o post predsedu podporil súčasný predseda Richard Sulík. Čo bolo skôr, uistenie o Sulíkovej podpore, alebo vaše rozhodnutie kandidovať?
Moje rozhodnutie kandidovať nejaký čas zrelo. Oslovovali ma kolegovia, až sa to dostalo do stavu, že aj Richard Sulík povedal, aby som to skúsil.
Nebol medzi tými kolegami, ktorí vás oslovovali?
Nebol medzi tými, ktorí ma oslovovali zo začiatku. Rozhodol som sa cez sviatky a 31. 12. som svoje rozhodnutie oznámil členom.
Takže nie je to tak, že by si vás ako nástupcu vybral Richard Sulík?
Nie.
Pán Gröhling má podporu členov SaS, ktorí akcentujú neekonomické, napríklad ľudskoprávne témy; napríklad pána Drobu. Kto stojí za vami, okrem pána Sulíka?
Neviem, či by som to staval do polohy, kto za kým stojí. O tom rozhodnú členovia na kongrese 16. marca. V SaS má právo prísť na kongres a voliť predsedu každý jeden člen. Máme 250 skúsených, múdrych a inteligentných členov, ktorí majú vlastnú hlavu. Nepotrebujú, aby im niekto dával návod, ako a koho voliť.
Ste si istý – ako to vravel aj pán Gröhling – že snáď po prvýkrát v dejinách SaS nepovedie súboj o post predsedu k rozkolu strany?
Som o tom presvedčený. Preto vediem kampaň pozitívne a tak, aby sme boli schopní spolupracovať aj deň po kongrese, bez ohľadu na to, ako to dopadne. Zároveň som už členom povedal, že ak by som bol úspešný, moje prvé rozhodnutie bude ponuka pre Braňa Gröhlinga, aby pokračoval vo funkcii podpredsedu. A SaS by som viedol tak, aby sme hľadali čo najväčšiu zhodu.
S Braňom sa zhodneme na tom, že deliť sa môže 22-percentný Smer, a vzniknú dve menšie strany. Ale pri našich dnešných percentách musí byť SaS jednotná a kompaktná.
V rozhovore pre Štandard ste vraveli, že zárukou zhody môže byť aj inštitút relatívneho práva veta, ktorý by v nových stanovách mohol pripadnúť čestnému predsedovi, teda Richardovi Sulíkovi. Ak to členovia na kongrese schvália. Toto veto by platilo na rozhodnutia republikovej rady, a muselo by byť prehlasované väčšinou deviatich z 13 hlasov.
Vnímam, že Braňo Gröhling s tým do nejakej miery mal problém, ale podľa mňa to boli predčasné slová. Na minulotýždňovej republikovej rade došlo k úplnej zhode na formulácii stanov, kde sa okrem technických vecí rieši aj funkcia čestného predsedu. Nové stanovy bude kongresu predkladať republiková rada v úplnej zhode.
Takže vy s týmto inštitútom súhlasíte.
Richard Sulík bol otcom myšlienky a zakladateľom SaS. Pätnásť rokov ju úspešne viedol, päťkrát sme sa dostali do parlamentu, vďaka čomu sme druhá najúspešnejšia strana po Smere. Je úplne normálne, že keď sa po pätnástich rokoch rozhodol, že nebude pokračovať ako predseda – ale bude členom a bude za nás kandidovať do Európskeho parlamentu a aj do slovenského parlamentu v roku 2027 – chce mať veľmi obmedzenú kontrolnú právomoc.
Považujem to za úplne normálne. Čiže, čestný predseda bude mať právo na rokovanie republikovej rady vrátiť rozhodnutia, ktoré vzniknú najtesnejšou väčšinou siedmich či ôsmich hlasov z trinástich. Ja som presvedčený, že to je vlastne odkaz Richarda Sulíka, aby sme hľadali zhodu. A ak môžem, poviem ešte jednu vec…
Pokojne.
Toto nie je inštitút, ktorý inde neexistuje. Progresívne Slovensko má tiež inštitút zakladajúcich členov, ktorí rozhodujú o niektorých otázkach dvojtretinovou väčšinou.
U vás to však bude prenesené na jednu osobu.
Zakladajúcich členov PS tiež nie je veľa. V SaS boli na úplnom začiatku štyria, dodnes zostal v strane jeden, Richard Sulík. Považujem to za záchrannú brzdu vo vlaku. Visí tam, ľudia sa na ňu pozerajú, ale zatiahne sa možno raz za dvadsať rokov.
Pán Gröhling v rozhovore pre Denník N nazval relatívne veto čestného predsedu elementom, ktorý vstupuje do autonómnosti nového predsedu. Nemáte obavu – aj vzhľadom k tomu, že s ním súhlasíte – že by ste po zvolení mohli byť vnímaný ako predĺžená ruka Richarda Sulíka?
Nie, ak ma členovia zvolia, budem samostatným autonómnym predsedom so všetkými jeho právomocami. Mám rád čísla. Za 15 rokov existencie SaS prijala republiková rada 780 rozhodnutí. Z nich bolo iba 25 takých, kde by mohol čestný predseda použiť veto. To je len niečo vyše jedného rozhodnutia ročne. V takomto prípade sa nemôžeme baviť o neautonómnom predsedovi.
Niečo podobné pre seba žiadal Robert Fico, keď v roku 2020 ponúkal post predsedu Smeru Petrovi Pellegrinimu. No Pellegrini to vtedy odmietol.
Ja si myslím, že vzťah medzi Hlasom a Smerom je úplne inou situáciou. Peter Pellegrini nechcel byť podržtaška Smeru, a je ním. Nechcel so Smerom vládnuť, a vládne. Nechcel kandidovať za prezidenta, a kandiduje. Je to úplne neporovnateľné.
Len mierne si zastanem Pellegriniho, nikdy nepovedal, že nechce vládnuť so Smerom, len že nechce sedieť vo vláde s Robertom Ficom.
Okej.
Je vaša kandidatúra stopercentne dlhodobá záležitosť? Nemôže prísť k tomu, že o dva roky, keď si oddýchne pán Sulík a možno aj voliči, by ste mu post predsedu znovu uvoľnili?
Nevidím, prečo by niečo takéto malo nastať. V prvom rade, niekto z nás musí vyhrať, a potom nastupuje tvrdá práca. A tá musí byť validovaná nárastom preferencií. Je fér, ak by veci išli dobre, aby bol nový predseda overený voľbami. Na druhú stranu, môže sa stať – pri komkoľvek z nás, kto by vyhral – že sa najbližší rok a pol budú veci vyvíjať zle. Ak by sme išli dole, dáva zmysel uvažovať nad tým, dať šancu niekomu inému. Neviem, či práve návratu Richarda Sulíka, ale asi by nebolo dobré hovoriť, že človek sa má držať predsedníckeho postu, nech sa deje čokoľvek.
Aj vy hovoríte, že Richard Sulík plánuje kandidovať nielen do europarlamentu, ale aj do slovenského parlamentu v roku 2027. Z akej pozície?
SaS má stále jadrových voličov naviazaných na Richarda Sulíka. To, že bude čestným predsedom, bude lídrom kandidátky do eurovolieb a zároveň bude kandidovať do slovenského parlamentu v roku 2027, sú uistenia pre našich jadrových voličov, ktorí volia SaS kvôli Richardovi Sulíkovi. Nie je ich málo, možno je ich stále najviac.
Veď to nespochybňujem.
Odpoviem aj na vašu otázku. Ak sa prenesieme do roku 2027, podľa mňa by lídrom kandidátky mal byť predseda strany. Nechoďme do nejakých Matovičových predstáv…
Matovičových? Veď aj Richard Sulík ponúkal post lídra kandidátky ľuďom zvonka, Robertovi Mistríkovi, Andrejovi Kiskovi, Ivanovi Korčokovi…
Keď tak sa treba pýtať aktuálneho predsedu, no nič také sa reálne nestalo. Zatiaľ vždy bol na čele kandidátky SaS predseda a ja by som to zachoval. Po predsedovi by mali byť na kandidátke podpredsedovia a až za nimi by som ja videl miesto pre Richarda Sulíka. Takže, pravdepodobne piate miesto na kandidátke.
Táto otázka sa netýka len SaS, ale je toto prejavom úcty voči mandátu, ktorí voliči dali politikovi? Pán Sulík sa pred polrokom uchádzal o mandát v Národnej rade, ktorý je štvorročný. Teraz mieni kandidovať do eurovolieb, ale dopredu naznačuje, že ani ten mandát nemusí vykonávať do konca, lebo chce kandidovať do národného parlamentu v roku 2027. Nebolo by prejavom úcty mandát dokončiť?
Je na to viac pohľadov. Pred chvíľou tu padali otázky, či vôbec Richard Sulík chce odísť z postu predsedu. Ale práve preto, že chce dať priestor novému predsedovi – bez ohľadu na to, kto to bude – preto odíde do Európskeho parlamentu, ak tak voliči rozhodnú. Nový predseda bude mať o to voľnejšie pole pôsobnosti.
Ale to s tým nesúvisí, to je stranícka politika. Priestor novému predsedovi môže dať a pritom zostať v slovenskom parlamente.
Ja to spomínam ako jeden dôvod, prečo je to tak. Druhý súvisí s tým, čo som vravel. Ak hovorím, že sa na Slovensko vracia socializmus, tak veľa rozhodnutí sa deje na úrovni Európskej komisie. Ak chceme bojovať proti návratu socializmu v akejkoľvek forme, je dôležité, aby Richard Sulík v europarlamente bol, a tam búchal po stole.
Na tri roky a potom sa vrátil na Slovensku. Čiže, nedokončil mandát, na ktorý si bude v júni v eurovoľbách pýtať dôveru od voličov.
Aj za tri roky sa tam dá urobiť veľa dôležitého, to je jedna vec. Zároveň si povedzme na rovinu, že SaS nemá potenciál získať 20 percent a viac. Musíme sa pozerať na náš potenciálny rezervoár voličov a snažiť sa ich maximálne osloviť.
Ale veď ja stranícke motivácie na takýto krok chápem. No pýtam sa, či je normálna prax slovenských politikov, nedokončiť mandáty, na ktoré si pýtajú dôveru voličov. To sa týka aj pána Drobu z SaS, ktorý kandidoval do parlamentu, i keď sme vedeli, že tam nenastúpi, to sa týka pána Viskupiča z hnutia OĽaNO, ale aj pána Wiezika z Progresívneho Slovenska, ktorý tiež kandidoval do slovenského parlamentu, no mandát si neprebral.
Asi nechajme na ľuďoch, nech to vyhodnotia. My v SaS to hovoríme voličom jasne a férovo: Richard Sulík ešte pred eurovoľbami hovorí, že v roku 2027 sa bude uchádzať o mandát v slovenskom parlamente. Za tri roky v europarlamente urobí veľa práce, s prehľadom viac ako iní europoslanci za päť rokov. Ja som s tým okej, či aj voliči, to vyhodnotia oni.
Keď som sa pána Gröhlinga pýtal, aký je medzi vami rozdiel, okrem iného povedal: „Ja nebudem obhajovať bezbrehú slobodu, čo som už dokázal počas covidu a pri boji proti dezinformačným médiám.“ Ako ste túto narážku pochopili?
Sloboda je pre mňa cenná hodnota. Táto narážka zrejme smerovala k dobe covidu, poviem k tomu jedinú vec. Som presvedčený, že človek by mal robiť slobodné a informované rozhodnutie, či sa má dať očkovať, alebo nie. To je celé. Ani ja nie som za bezbrehú slobodu, lebo sloboda jedného sa končí tam, kde sa začína sloboda iného.
Váš postoj voči očkovaniu počas pandémie covidu sme spolu preberali v rozsiahlom rozhovore už vtedy, čitatelia a diváci si ho môžu nájsť. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková vaše vtedajšie výroky očkovaní označila „za hlúpe, bezohľadné a nezodpovedné“, povedala, že sú v rozpore s postojom strany a dodala: „Úprimne mu držím palce, aby na svoju mylnú a iracionálnu vieru v nesmrteľnosť nedoplatil tak, ako tisícky ľudí pred ním.“ Máte dnes napriek tomu v súboji o post predsedu SaS jej podporu?
Aj toto ukazuje, ako sme schopní v SaS fungovať a ako sa rešpektujeme. Ja rešpektujem vtedajšie Jankine slová. Na zdravotníctvo máme v strane dvoch výborných odborníkov, Tomáša Szalaya a Janku Bittó Cigánikovú. Zdravotníctvu sa budú venovať oni. Možno trochu predbehnem, ale som presvedčený, že Janka Bittó Cigániková na kongrese podporí mňa.
Ja som o tom presvedčený tiež, jej výroky to naznačujú. Ale k tomu covidu: Ako vnímate najnovšie rozhodnutie vlády menovať splnomocnenca na prešetrenie manažmentu pandémie, a fakt, že sa ním stal poslanec Peter Kotlár zo SNS?
Vláda za tri mesiace urobila množstvo hlúpych, nezmyselných a škodlivých rozhodnutí. Toto z tejto rady nevybočuje.
Ako by ste reagovali, ak by vám pán Kotlár ponúkol miesto v jeho komisii?
Odmietol by som ho.
SaS minulý týždeň za prezidenta podporila Ivana Korčoka. Prečo to tak trvalo?
V prvom rade preto, lebo prvú republikovú radu v tomto roku sme mali až piatok 19. 1. Som rád, že už je to za nami, jednohlasne sme podporili kandidatúru Ivana Korčoka za prezidenta. Nijako inak to dopadnúť nemohlo, veď sme to každý jeden hovorili za seba od začiatku. No sme strana, ktorá má svoje štruktúry a pravidlá, takže na oficiálne stranícke rozhodnutie sme čakali na republikovú radu.
Mali ste na pána Korčoka, ktorý bol na republikovej rade fyzicky, nejaké otázky, ktoré vám musel zodpovedať?
SaS dotiahla pána Korčoka do domácej politiky, bol jedným z najlepších – ak nie najlepším – ministrom vtedajšej vlády. Mali sme s ním veľmi príjemný rozhovor, bolo to skôr stretnutie po nejakom čase. Pýtali sme sa, ako mu ide kampaň, on nám vysvetlil, ako to vyzerá, spravili sme si fotografiu a podporili sme ho.
Tá fotografia ma zaujala. Boli ste tam s ním vy, pán Sulík, pani Bittó Cigániková a pán Galek. Kde boli pán Gröhling či pán Droba, ktorí sú tiež členmi republikovej rady?
Pán Gröhling mal súkromný program, takže v tom momente na republikovej rade nebol.
Máte premyslené, ako konkrétne bude podpora SaS pre Korčoka vyzerať?
Ťažko urobíme viac, ako už teraz robíme. Vyjadrujeme mu podporu, iné možnosti si veľmi predstaviť neviem.
Finančná podpora?
Bolo by to technicky zložité a neviem, či by to pomáhalo. Pán Korčok je občiansky kandidát a je otázka, či by takáto podpora od konkrétnej politickej strany nebola skôr kontraproduktívna.
Je dobre, že KDH zvažuje podporu inému kandidátovi ako pánovi Korčokovi?
Nechcem hodnotiť rozhodnutia iných strán. No myslím si, že je dôležité, aby fungoval systém bŕzd a protiváh, a bolo by dobré, aby všetky tri najvyššie ústavné funkcie neboli obsadené, povedzme, jednou stranou. Lebo Smer a Hlas nerozlišujem. Preto by bolo dobré, ak by všetky opozičné strany dokázali jasne a jednoznačne podporiť pána Korčoka, nehľadali iných kandidátov a netrieštili možnú podporu.
Zdá sa, že medzi SaS, PS a KDH sú odlišné postoje aj v pozadí protestov. Predseda KDH Milan Majerský je proti tomu, aby sa z protestov stala podpora konkrétnemu prezidentskému kandidátovi, a niektorým politikom hnutia zrejme prekážajú prejavy a transparenty kritizujúce ministerku kultúry a jej postup proti organizáciám podporujúcim LGBTI ľudí. Je v zákulisí napätie?
Nie som úplne blízko pri organizácii protestov, no pri organizovaní spoločných podujatí je dobré hľadať, čo nás spája. Medzi nami sú odlišnosti, veď preto sme tri samostatné politické strany. Protesty vznikli proti rušeniu špeciálnej prokuratúry a za ochranu právneho štátu. To je dôvod, prečo tam všetci ľudia chodia. Preto som presvedčený, že by nebolo dobré témy mítingov zásadne rozširovať. Držme sa toho, čo nás spája, a čo je zásadne dôležité.
Čiže, ste za to, aby sa vystupujúci na pódiu držali novely Trestného zákona a nerozširovali sa prejavy o to, čo sa deje v rezorte kultúry?
V tomto momente je násobne dôležitejšia ochrana právneho štátu a záchrana špeciálnej prokuratúry. Samozrejme, je smutné, čo pani ministerka Šimkovičová predvádza, to je jednoznačné. Ale je to akoby menej dôležité. Som presvedčený, že kultúrna obec sa s tým dokáže efektívne vysporiadať. Kultúra na Slovensku prežije ministerku Šimkovičovú.
Pracovníci kultúrnych centier by vám na to povedali, že práve v tomto je problém, teda že kultúru odsúvame na druhú koľaj.
Nikdy nedokážete vyriešiť všetky problémy sveta v jednom momente. Dôležitý je tlak občanov, ktorý zatiaľ funguje. „Never change a winning team.“ Stavajme na tom, čo ľudí spája.
Platí heslo „nikdy nemeňte víťazný tím“ aj pre rozhodnutie neprizvať na pódiá politikov z hnutia Igora Matoviča?
Máme svoje skúsenosti s vládnutím s Igorom Matovičom. Ja som presvedčený, že toto rozhodnutie bolo dobré. V opozícii vidieť rozdiel. My, teda SaS, PS a KDH, sme – nazvime to – príčetná a konštruktívna opozícia, kým OĽaNO…
Je nepríčetná opozícia?
Tlačí to do nezmyselných vecí. Je jedno, či je to Igor Matovič, Ľubo Galko alebo Jožo Pročko, ale nemôžu na predsedajúceho schôdze ziapať, že je dilino. To ničomu nepomáha.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
