Šeliga: Za využitím paragrafu 363 proti čurillovcom je Žilinka. Ten to odmietol a utekal pred novinármi

Pod sporným rozhodnutím generálnej prokuratúry, ktoré následne spustilo vyšetrovanie vyšetrovateľov NAKA označovaných odvtedy ako „čurillovci“, podpis Maroša Žilinku nie je. V lete 2021 na to použili paragraf 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor sa však podľa exposlanca Juraja Šeligu (Demokrati) v tomto rozhodnutí angažoval viac, ako sa doteraz vedelo. Politik naznačuje, že pokyn vydať sporné rozhodnutie dal Žilinka, a hovorí, že o tom existujú aj konkrétne dôkazy.

Jedným z nich je podľa neho úradný záznam, ktorý spísal Žilinkov prvý námestník Jozef Kandera pred podpísaním sporného rozhodnutia v auguste pred tromi rokmi. „Generálny prokurátor ma poveril, aby som v jeho mene podpísal vybavenie 363, lebo je na dovolenke,“ povedal o obsahu tohto záznamu Šeliga a pokračoval: „Žilinka teda osobne volá Kanderovi a poveruje ho: podpíš 363-ku, ktorá je bezprecedentná, protizákonná a zastavuje vyšetrovanie podozrení zo závažnej trestnej činnosti“, povedal o úradnom zázname exposlanec.

Následne sa prvýkrát v histórii stalo, že bolo zrušené trestné stíhanie vo veci v štádiu, keď ešte nikto nie je obvinený. Generálnej prokuratúre to vlani v júni vyčítal aj Ústavný súd.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v utorok v Národnej rade odmietol, že dal nejaký pokyn na rozhodnutie. „Pán Šeliga klame,“ zareagoval na tlačovú besedu exposlanca Demokratov.

Žilinka: Nič také neexistuje

„Žiaden úradný záznam, z ktorého by vyplývalo, že ja som niekomu uložil, ako má rozhodovať v danej veci, neexistuje. Existuje úradný záznam prvého námestníka, ktorý si poznamenal, že ho splnomocňujem vybaviť vec v mene generálneho prokurátora, a nie to, ako má vec vybaviť,“ vyhlásil Žilinka.

Dodal, že v pracovnom vzťahu s prvým námestníkom ide o bežný postup. Mnohé 363-ky, a to najmä v politicky exponovaných kauzách, pritom podpisoval práve Kandera a nie generálny prokurátor.

Žilinka sa stretnutiam s novinármi vyhýba, v Národnej rade bol včera v súvislosti s inou témou, pred poslancami hovoril o správe generálnej prokuratúry o alarmujúcich podmienkach v reedukačných centrách. Novinári ho potom zastavili po rokovaní školského výboru. Už po prvej odpovedi generálny prokurátor začal od novinárov odchádzať. Tí ho tak opäť museli zrýchleným krokom naháňať a spoza jeho chrbta vykrikovať otázky.

Šeliga: Kandera to ani nečítal. Vedel, že láme zákon cez koleno

Rozhodnutie Kanderu z augusta 2021 je jeden z kľúčových dokumentov, na ktoré sa odvolávala policajná inšpekcia, keď o mesiac na to obvinila vyšetrovateľa Jána Čurillu a jeho ďalších kolegov z NAKA. Štvorica vyšetrovateľov skončila vo väzbe.

Úrad inšpekčnej služby ich podozrieval z manipulovania vyšetrovaní, čo následne využili mnohí obvinení aj predstavitelia Smeru, keď spochybňovali všetky trestné konania vedené na NAKA. Čurilla a jeho kolegovia v minulosti odhalili fungovanie viacerých mafiánskych skupín. Po roku 2020 vyšetrovali politicky citlivé kauzy vrátane Očistca, teda kauzy, v ktorej boli obvinení mnohí bývalí nominanti Smeru na čele polície.

Čurilla a jeho kolegovia mali pred tromi rokmi podozrenie, že na policajnej inšpekcii sa chystá ich diskreditácia. Nemýlili sa, rozbehlo sa ich vyšetrovanie z údajných manipulácií pri vyšetrovaní a ovplyvňovania svedkov. Preveroval to inšpekčný tím vedený Dianou Santusovou. Preto v júli 2021 vzniklo v Čurillovom tíme uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré Kandera následne prostredníctvom paragrafu 363 zrušil.

Žilinka sa doposiaľ vyhýbal odpovedi, či sa pri tejto spornej 363-ke angažoval. Keď Ústavný súd posudzoval možnú protiústavnosť paragrafu 363, za protiústavný ho neoznačil, no toto konkrétne rozhodnutie, pod ktorým je podpísaný Kandera, generálnej prokuratúre vyčítal.

Trestný poriadok totiž neumožňuje využiť paragraf 363 na zrušenie uznesenia, ktoré sa netýka konkrétnej osoby. Ak je začaté trestné stíhanie vo veci, znamená to, že len sa začína vyšetrovanie bez toho, aby bol niekto konkrétny obvinený, hoci mená podozrivých polícia môže vedieť a uvedie ich.

Žilinka sa na Ústavnom súde bránil, že trestný poriadok vyslovene takýto postup nezakazuje, s takouto argumentáciou však nepochodil. „Uvedená argumentácia generálneho prokurátora, že Trestný poriadok také rozhodnutia nezakazuje, je zásadne nesprávna,“ skonštatoval súd v náleze a pripomenul, že „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Šeliga sa domnieva, že Kandera tento úradný záznam spísal, lebo „asi tušil, že láme zákon cez koleno“. Odkiaľ má dôkazy o tejto kauze, bývalý poslanec nepovedal, sľúbil však, že verejnosti ešte predloží ďalšie. Šeliga podal v súvislosti so spornou 363-kou vlani v septembri trestné oznámenie. Ako oznamovateľ tak má prístup k spisu. Exposlanec sľubuje ešte ďalšie dôkazy.

V rámci tohto vyšetrovania už vyšetrovateľ predvolal ako podozrivého aj Kanderu. Ten odmietol vypovedať. Podľa Šeligu sa odvolal na to, že by si tým mohol privodiť trestné stíhanie.

Kandera: Konal som v súlade so zákonom

Kandera, naopak, hovorí, že riadne vypovedal, a to „vyčerpávajúcim spôsobom“. Z jeho odpovede je však zrejmé, že vypovedal iba v takzvanej spontánnej časti, teda keď sa vyjadroval k možným podozreniam.

Na otázky vyšetrovateľa však neodpovedal. Urobil tak „z dôvodu absurdnosti trestného oznámenia s evidentným cieľom kriminalizácie mojej osoby“.

Prvý námestník generálneho prokurátora odmietol, že by spísal úradný záznam, „aby sa kryl“. Spravil tak preto, lebo v tom čase bol generálny prokurátor na rehabilitácii. „Teda telefonicky poveril podpísaním vybavenia prvého námestníka v jeho zastúpení. Takýto postup je plne v súlade so zákonom,“ vysvetľuje Kandera. V stanovisku sa však vôbec nevyjadril k pokynu, ktorý mal od Žilinku dostať.

Prvý námestník sa ohradil, že by podpisoval rozhodnutie bez toho, aby poznal jeho obsah, čo tiež počas svojho vystúpenia spomenul Juraj Šeliga. „Môj postup v tomto prípade tak ako aj vo všetkých iných bol štandardný a rovnako v súlade so zákonom,“ dodal Kandera.

U Žilinku konali bez podnetu

Rozhodnutie, ktoré Kandera podpísal, však sám nevypracoval. Takéto zadanie dostala podľa Šeligu prokurátorka generálnej prokuratúry Katarína Habčáková. Na to, aby generálna prokuratúra vôbec mohla rozhodovať podľa paragrafu 363, musí dostať podnet od konkrétnej osoby. To sa v tomto prípade nestalo, tvrdia len, že konať začali na základe trestného oznámenia z jari 2021.

Kandera takýto postup obhajuje. Hovorí, že konali ex offo, teda zo zákona. Prokuratúra takto koná, ak sa o možnom porušení zákona dozvie na základe svojej činnosti.

„Nie je teda pravdou ani tvrdenie, že v tomto prípade neexistoval podklad na takýto procesný postup, keďže sa postupovalo na základe skutočností zistených po podaní trestného oznámenia v tejto veci,“ dodal prvý námestník. 

Trestné oznámenie, na základe ktorého u Žilinku začali konať, podávala Santusová z obavy, že sa niekto chystá prekaziť aktivity jej vyšetrovacieho tímu. Na generálnej prokuratúre pritom o tejto 363-ke konali expresne rýchlo. Na rozhodnutie má v takýchto prípadoch generálna prokuratúra šesť mesiacov.

V tomto prípade prokurátorka spísala rozhodnutie zhruba do mesiaca. Vôbec teda nebol dôvod, aby Žilinka poveroval podpisom Kanderu, pretože by žiadnu lehotu nepremeškali až do jeho návratu do úradu.

Po pokyne konať išla Habčáková osobne po spis na špeciálnu prokuratúru. Musela tam ísť dvakrát, lebo prvýkrát nemala žiadosť podpísanú generálnym prokurátorom, a tak na Úrade špeciálnej prokuratúry nepochodila. Takýto postup nie je štandardný, prokuratúra po spisy bežne posiela šoféra.

Prokurátorka Habčáková tieto tvrdenia odmietla a „dôrazne“ sa voči nim ohradila. Tvrdí, že na špeciálnej prokuratúre nebola. „Osobne spis zobrať nebola, dokonca nikdy nebola v priestoroch Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku a navyše v dňoch, keď bol obsah dozorového spisu vyžiadaný, čerpala riadnu dovolenku,“ odkázala cez hovorkyňu Zuzanu Drobovú.

Šeliga následne informoval, že Habčáková po spis poslala vo svojom mene kolegyňu Martinu Cibuľovú.

Generálna prokuratúra po dvoch dňoch poslala stanovisko, v ktorom tvrdí, že spis zabezepčila štandardným postupom. Aj prokurátorka Cibuľová tvrdí, že po spis nebola. Vyhlásila, že rovnako ako jej kolegyňa Habčáková nikdy osobne nebola ani v sídle Úradu špeciálnej prokuratúry.

Rozhodnutie k 363-ke nakoniec vypracovala Habčáková a Kandera ho podpísal. V septembri – teda zhruba po mesiaci – aj na základe tohto rozhodnutia obvinila inšpekcia čurillovcov a na zhruba mesiac skončili aj vo väzbe.

Keď sa policajti z NAKA voči obvineniu sťažovali, spis dostala opäť Habčáková. Vôbec pritom neupozornila na svoju možnú zaujatosť, keďže pár mesiacov predtým pripravovala rozhodnutie, ktoré sa stalo podkladom ich stíhania.

Sťažnosti obvineným zamietla, a tak sú naďalej stíhaní, hoci už v októbri 2021 Krajský súd v Bratislave pri prepúšťaní vyšetrovateľov z väzby skonštatoval, že ich stíhanie je nedôvodné.

Stretol sa Žilinka so Santusovou?

Čurilla a jeho kolegovia sú obvinení, hoci vlani to vyzeralo, že ich prípad pôjde na súd. Nakoniec to vyšetrovateľ prehodnotil a zmenil im kvalifikáciu. Vďaka tomu Santusová vystupuje v prípade ako poškodená.

Šeliga tvrdí, že Žilinka sa s vyšetrovateľkou Santusovou z Úradu inšpekčnej služby stretol na generálnej prokuratúre ešte pred vydaním sporného rozhodnutia podľa 363-ky. A nielen s ňou, aj s právoplatne odsúdeným exriaditeľom policajnej inšpekcie Adriánom Szabóom, či s bratislavským krajským prokurátorom Rastislavom Remetom.

Aj to Žilinka odmietol a vyhlásil, že Šeliga klame a nie sú o tom žiadne dôkazy. Poprel, že by sa so Santusovou stretol „v tejto veci“. Či v inej, však nehovorí. „Je to pokračovanie toho, čo robil pán Šeliga ako poslanec,“ tvrdí generálny prokurátor.

Prečo však generálna prokuratúra rozhodovala v tomto prípade podľa paragrafu 363, nevysvetlil. Jeho ochrankár zabuchol dvere do parlamentnej chodby, kam už nemajú novinári prístup, a tak verejnosť odpoveď na túto otázku nepozná.

V rokoch 2020 a 2021 dostala generálna prokuratúra jedenásť podnetov podľa paragrafu 363, ktoré sa týkali stíhania vo veci, a ani v jednom nevyhovela. Kandera mesiac pred sporným využitím paragrafu 363 nevyhovel podnetu, ktorý sa tiež týkal stíhania vo veci. „V auguste sa to už dalo, pretože bolo potrebné zastaviť toto vyšetrovanie,“ okomentoval to Šeliga.

Kandera takúto interpretáciu odmietol. Tvrdí, že žiadne takéto jeho predchádzajúce rozhodnutie neexistuje. 

Kanderu vyšetrujú. Ide o snahu zdiskreditovať konanie?

Konanie Kanderu a ďalších ľudí na generálnej prokuratúre teraz preveruje vyšetrovateľ NAKA. V prípade nie je nikto obvinený. Aj na základe Šeligovho trestného oznámenia spísal operatívec NAKA vlani koncom septembra realizačný návrh, čo je prvý krok k vyšetrovaniu. Tento dokument pred týždňom unikol na verejnosť. Zverejnil ho poslanec Hlasu Samuel Migaľ.

Existuje však vážne podozrenie, že dokument z vyšetrovania unikol od riaditeľa odboru NAKA Bratislava. Do konca októbra odbor viedol Čurilla, ktorého po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica (Smer) minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) postavil mimo služby.

Čurillu vystriedal vo vedení odboru Ondrej Šallai, ktorý teraz v januári postúpil na zástupcu riaditeľa celej NAKA. Odbor od januára vedie Marek Tkačik.

Podľa Šeligu je cieľom tohto úniku jediné – vopred zdiskreditovať vyšetrovanie ľudí na generálnej prokuratúre.

Policajný prezident Ľubomír Solák tento únik nekomentoval. Argumentuje, že ho vyšetruje inšpekcia.

Predseda brannobezpečnostného výboru a možný kandidát na riaditeľa tajnej služby Tibor Gašpar (Smer) povedal, že kritizuje každý únik z polície. A hneď aj dodáva otázku, prečo na úniky zo spisov neupozorňovali novinári pred tromi rokmi, keď sa na verejnosť dostali celé výpovede svedkov v kauze Očistec, v ktorej je práve on stíhaný. Gašpar sa aktuálne zastáva aj Žilinku a hovorí, že generálna prokuratúra v súvislosti s použitím paragrafu 363 nerobila žiadnu nadprácu.

Vyšetrovanie podozrení z diskreditácie policajtov NAKA pokračovali aj po Kanderovom podpise. Vyústili vlani v lete do kauzy Rozuzlenie. NAKA vtedy obvinila podnikateľa s kontaktmi na Slovenskú informačnú službu Petra Košča, ktorý je sám obžalovaný, ale aj bývalých riaditeľov tajnej služby Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča.

Medzi obvinenými je aj expolicajt Ján Kaľavský, ktorý vystupoval ako agent policajnej inšpekcie a takto sa snažil usvedčiť kolegov okolo Jána Čurillu z manipulácie pri vyšetrovaniach politicky exponovaných káuz.