Vallo nechce sľubovať, kedy bude hotová petržalská električka. Zložitosť projektu vidieť aj na križovatke, ktorú kritizujú cyklisti

Bratislavský magistrát minulý týždeň priznal, že nedokáže garantovať konkrétny termín dokončenia električkovej trate v Petržalke.

Oficiálny termín dokončenia má byť september tohto roku. Už vlani v auguste však primátor Matúš Vallo hovoril, že by sa nerád pridával k takejto záruke. Stavbu už v minulosti spomalili až úplne zastavili výnimočné udalosti, ako pandémia koronavírusu a prudký rast cien materiálov spôsobený ruskou agresiou na Ukrajine, vysvetľoval vtedy Vallo.

„Garantovať konkrétny termín – a osobitne po skúsenostiach a udalostiach z minulosti, ktoré mali zásadný dosah na realizáciu projektu –, sa dnes jednoducho nedá,“ hovorí aj teraz na začiatku roka hovorca magistrátu Peter Bubla.

Pre zvýšenie cien stavebných materiálov podľa Bublu reálne hrozilo, že sa stavba ukončí. Po poklese cien prišli ďalšie komplikácie.

„Napríklad odkrytie protitankovej steny a nález nevybuchnutej munície, navyše sa v jej okolí našla environmentálna záťaž, čo viedlo k nutnosti zmeny projektovej dokumentácie, ale rovnako aj neúnosné podložie či zvýšená hladina podzemnej vody a podobne,“ vysvetľuje Bubla.

Magistrát tvrdí, že robí všetko pre to, aby bol projekt hotový čo najskôr. „Samozrejme, že by sme uvítali vyššie tempo na stavbe, a toto neustále prízvukujeme aj dodávateľovi,“ hovorí Bubla. Aj Vallo v rozhovore z roku 2023 povedal, že mesto priebežne komunikuje s dodávateľom, aby na stavbu dali viac ľudí.

Ak mesto robí aj iné veci, aby sa stavba urýchlila, verejnosti ani médiám ich nekomunikuje.

Zmluva so stavebníkom, konzorciom firiem Aldesa Construcciones S.A. a jej poľskou pobočku Aldesa Construcciones Polska, umožňuje mestu „motivovať“ staviteľa pokutami za nesplnenie stanovených termínov.

Primátor však hovorí, že vyrubenie pokuty by nemalo želaný účinok. „Sme radi, že sa v stavbe vôbec pokračuje,“ povedal vlani. To však neznamená, že zhotoviteľ sa pokute vyhne, mesto si ju plánuje uplatniť po dokončení projektu, ako v prípade rekonštrukcie dúbravsko-karloveskej radiály.

Čo sa teraz deje na stavenisku?

Vallo minulý týždeň na Facebooku informoval o stave jednej z križovatiek, ktorú treba vybudovať nanovo, pretože ju bude križovať nová električka. „Pri zlepšení počasia (aspoň pár dní v plusových teplotách) nás čaká kladenie ďalšej konštrukčnej vrstvy vozovky, na ktorú následne pôjde samotný asfalt,“ napísal primátor.

Starosta Petržalky dal spočítať pracovníkov na stavbe

Starosta Petržalky Ján Hrčka či šéf mestskej dopravnej komisie Jozef Uhler už pred mesiacmi hovorili, že podľa nich bude projekt hotový až v roku 2025.

„Termíny ukončenia projektu električkovej trate komunikované hlavným mestom sú od začiatku prehnane optimistické a nesedia s tým, čo vidím reálne v teréne a čo mi jednoduché prepočty ukazujú,“ hovorí Hrčka. Tvrdenie mesta, že nedokáže garantovať termín ukončenia najväčšieho mestského projektu za približne 100 miliónov eur, považuje za problém.

„Otázne však je, o aký problém ide – či len magistrát nechce byť opakovane dopytovaný na termíny, alebo má vážnejšie dôvody, prečo týmto spôsobom komunikuje,“ hovorí starosta Petržalky.

Ak pri projekte nastali komplikácie, ktoré môžu ovplyvniť výstavbu, mesto by ich podľa Hrčku malo Petržalke transparentne a bez okolkov oznámiť.

„Pokiaľ to neviem, všetko sú len moje domnienky, ktoré nemusia odrážať realitu. Potom sa mesto nemôže čudovať, prečo vznikajú rôzne nepravdy a fámy. Tým sa dá predísť práve férovou a dôveryhodnou komunikáciou,“ vraví starosta Petržalky.

Hrčka tvrdí, že pred rokom vyzval primátora, aby magistrát pravidelne zverejňoval informácie o počte strojov a ľudí pracujúcich na predĺžení trate. „Jeho reakcia bola, že je to pre nich časovo náročné,“ hovorí starosta.

Mestská časť preto poverila pracovníka z referátu statickej dopravy, aby stavenisko kontroloval. „Preto namiesto magistrátu, ktorý má, mimochodom, desaťnásobne vyšší rozpočet ako Petržalka a na stavbe má desiatky platených robotníkov, ktorých zaťažuje spočítať si denne personál a stroje, túto prácu robíme my.“

„Údaje z posledných kontrol hovoria o tom, že stavba už mesiac stojí. Rozumiem, že boli sviatky, ale mesiac je dlhý čas,“ hovorí Hrčka.

Dôvodom môže byť okrem dovoleniek aj mrazivé počasie.

Týždenný monitoring, ktorý vykonáva Petržalka, spočíva v kontrole počtu strojov a pracovníkov na jednotlivých úsekoch spolu s fotodokumentáciou, spravidla každý utorok a štvrtok.

„Samozrejme, ide o sumár viditeľný voľným okom, nie o hĺbkovú ani akúkoľvek inú analýzu. Aj to nám však stačí na to, aby sme sa domnievali (…), že mesto stavbu podľa opakovane odložených plánov v termíne september 2024 podľa nás nedokončí. A ak je to jasné i nám, musí to byť jasné aj dodávateľovi či vedeniu magistrátu,“ vysvetľuje hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

Podľa údajov, ku ktorým pri monitoringu dospela Petržalka, minulý rok v kontrolované dni pracovalo na stavbe v priemere 50 ľudí.

Magistrát však tieto počty spochybňuje.

„Vychádzajúc z našich dostupných zdrojov, a síce zo stavebnej dokumentácie zhotoviteľa, ako aj dokumentácie stavebného dozoru možno konštatovať, že uvedené dáta Petržalky o počte pracovníkov na stavbe nie sú korektné,“ vraví hovorca hlavného mesta Bubla. Štatistiky mestskej časti zároveň podľa mesta nezohľadňujú práce mimo staveniska, ako napríklad zváranie oceľových konštrukcií, ktoré sú na stavbu následne dovezené.

„A rovnako je potrebné prihliadať na skutočnosť, že stavba je dlhá štyri kilometre a pracovný čas pracovníkov na jednotlivých úsekoch závisí aj od príchodu techniky či materiálu,“ pokračuje Bubla. „Inak povedané, ak začnete počítať pri združenom moste 5 robotníkov o 8.00 a 20 robotníkov na konci trate na Janíkovom dvore, tak nevidíte, že na začiatku, pri združenom moste už je 50 robotníkov, ktorí prišli o 9.30, pretože čakali na žeriav,“ vysvetľuje.

Aj magistrát na stavbe pravidelne vykonáva kontrolné dni, naposledy v utorok.

Stavebná firma s čínskym majiteľom a refinancovaním dlhu 200 miliónov eur

Kritici stavby petržalskej električkovej trate často poukazujú na nízky počet viditeľných pracovníkov a na to, že veľké časti tejto štvorkilometrovej stavby vyzerajú týždne až mesiace rovnako.

Ide o komplikovanú stavbu a nie všetky zmeny a úkony sú viditeľné voľným okom, vysvetľuje mesto. „Stavba má štyri kilometre, sú tam komplikované veci, ako mostné telesá, ktoré treba zakladať… Zatiaľ ešte nie sme s celou stavbou na povrchu, kde sa to rozbehne rýchlejšie,“ hovoril Vallo vlani v auguste.

Z komunikácie mesta však vidno, že stavba by mohla napredovať rýchlejšie – napríklad keď magistrát žiadal dodávateľa, aby dal na stavbu viac ľudí.

Stavba navyše stála štyri mesiace pre nezhodu, koľko je vysúťažená cena a koľko stavba reálne stojí. „Nemohli sme sa tváriť, že to nevidíme,“ povedal vlani Vallo.

V španielskej firme Aldesa Construcciones má od roku 2020 väčšinový podiel čínsky stavebnícky gigant China Railway Construction Corporation Limited (CRCC). Aldesa v roku 2023 vymenila generálneho riaditeľa a refinancovala svoj dlh vo výške 200 miliónov eur, informoval vlani španielsky ekonomický denník Cinco Días.

Firmu s najnižšou sumou vybrali v súťaži v roku 2021, teda už za primátora Matúša Valla.

Petržalskú električku začali stavať už za primátora Milana Ftáčnika, už počas jeho mandátu sa len v prvej fáze ukončenej za Starým mostom termíny opakovane posúvali. Cez obnovený Starý most napokon začala električka jazdiť v lete 2016.

Predĺženie električkovej trate až na koniec Petržalky po konečnú Janíkov dvor predstavil v marci 2016 Ftáčnikov nástupca Ivo Nesrovnal. Pripomienkovanie projektu sa ukončilo 14. marca 2016.

Aj za Nesrovnala sa termíny opäť posúvali, ešte pred výberom firmy a začiatkom výstavby Nesrovnal hovoril, že etapa na koniec Petržalky bude hotová najneskôr do konca roka 2023.

Krivá cyklotrasa ukazuje komplikovanosť projektu

Vallo minulý týždeň na Facebooku vysvetľoval, že predĺženie trate do Petržalky je komplikovaný projekt a že zďaleka nie je iba o položení koľajníc. Súčasťou stavby sú aj nové mosty, deväť nových križovatiek, rozšírenie ciest, úplne nové cesty a nová, šesťkilometrová oddelená cyklocesta po celej dĺžke električkovej trate.

Pomohol si pritom vizualizáciou križovatky Jantárová cesta – Lietavská. Ľudia však v komentároch rýchlo upozornili na zvláštnu cyklotrasu. Miesto toho, aby pretínala vozovku a pokračovala zarovno s električkou, sa kľukatí a cestu križuje na troch rôznych miestach.

„Nie je to ideálne, ale kompromisné riešenie, ktoré muselo zohľadniť zložitosť napájania všetkých komunikácií, prioritu električky a bezpečnosť ostatnej premávky,“ vysvetľoval Vallo v komentároch. Keby cyklotrasa križovala cestu spolu s električkou, musel by na tom miesto pribudnúť priechod a semafory, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnili plynulosť automobilovej premávky.

Súčasné riešenie však zrejme negatívne ovplyvní plynulosť cyklistickej premávky. Podľa Dana Kollára z Cyklokoalície tento úsek nezvyšuje atraktivitu jazdy na bicykli a zároveň vytvára riziko neželaného správania cyklistov a aj chodcov. „Určite bude nejaká časť ľudí, ktorí si povedia, že sa im nechce chodiť takto dokola, a pôjdu radšej po ceste, čo bude nebezpečnejšie,“ vysvetľuje.

Mesta sme sa spýtali, prečo sa na tejto križovatke rozhodlo uprednostniť plynulosť automobilovej premávky pred cyklistickou.

Magistrát najprv poukázal na to, že prevažná väčšina šesťkilometrovej cyklotrasy je vedená popri električke. „Tento projekt teda dáva práve cyklodoprave veľkú dôležitosť,“ zdôrazňuje Bubla s tým, že projekt zároveň musel zohľadniť preferenciu električiek aj silnú individuálnu automobilovú dopravu v najľudnatejšej mestskej časti.

V tomto úseku sa preto mesto rozhodlo pristúpiť ku kompromisnému riešeniu. „Ide však o jediný takýto úsek v rámci celého projektu,“ hovorí Bubla.

Súčasné vedenie magistrátu navyše zdedilo už rozpracovaný projekt petržalskej električky. „Čo sa dá zlepšiť, zlepšujeme, ale aj toto má svoje limity, ak nechceme začínať odznova,“ vysvetľuje Bubla.

To, že projekt už má svoje roky, vidno podľa Kollára aj na samotnej križovatke. „Riešenie odbočovacích pruhov trojuholníkovými ostrovčekmi je podľa nás dnes už prekonaný spôsob navrhovania križovatiek,“ vysvetľuje Kollár.

Trojuholníkové ostrovčeky, ktoré vidieť na vizualizácii, uľahčujú autám odbočenie doprava, zároveň však pre chodcov vytvárajú ďalší priechod. Lepšie riešenie je podľa Kollára ostrovčeky zrušiť a nechať autá odbočovať doprava pravým uhlom. „Ušetrí sa tam ten jeden priechod pre cyklistu aj pre chodca.“

Nešťastné riešenie cyklotrasy podľa Kollára pramení aj z toho, že mesto projekt zdedilo, že už boli vydané povolenia a že stavba mešká. „Mesto asi bude rado, keď ho niekedy už konečne dokončí, tak asi aj z toho dôvodu tam nebola nejaká ochota otvárať znovu riešenie, ktoré už malo povolenie,“ hovorí Kollár.