Superštát nechce nikto – európska politika v programoch strán

Autor pôsobí na Katedre politológie, FiFUK

Kríza v Európskej únii nie je ničím nezvyčajným. V podstate od začiatku procesu európskej integrácie sa európske spoločenstvo nachádza viac-menej vždy v nejakom druhu krízy. Napriek tomu je však dnešná situácia iná, pretože dochádza k niekoľkým vážnym krízam zároveň: finančná kríza a nestabilita usporiadania eurozóny, nejasnosti vo vzťahoch medzi eurozónou a zvyškom členských krajín Únie, imigračná kríza a s ňou spojený nárast populistických a xenofóbnych hnutí, ruská okupácia Krymu a podkopávanie ukrajinskej štátnosti a s tým spojená ruská propagandistická ofenzíva vplývajúca na stabilitu spoločností v krajinách Únie, no a v neposlednom rade hrozba odchodu Veľkej Británie z Únie a rôzne druhy separatizmu, ako napríklad v Katalánsku či Škótsku. Slovensko sa nachádza v epicentre, respektíve na deliacich líniách viac-menej všetkých týchto kríz.

Zároveň začína byť čoraz jasnejšie, že Únia nie je politickým projektom zjednocujúcim sa podľa jednoliateho spoločného formátu, kde by bolo len otázkou času, kedy sa všetky členské štáty postupne pripoja k spoločným politikám jednotným spôsobom. Únia je diferencovaná. Znamená to, že je charakterizovaná spoluexistenciou rôznych integračných funkčných oblastí, ktoré sú otvorené účasti štátov z vnútra Únie, ako aj štátom, ktoré plné členstvo v Únii nemajú.

Z týchto dvoch širokých dôvodov sú vnímanie európskej politiky a priority slovenských politických strán v procese európskej integrácie mimoriadne dôležité. Okrem toho, v druhej polovici tohto roku preberá naša krajina po prvýkrát predsedníctvo Únie, a aj preto je európska dimenzia v programoch politických strán dnes možno dôležitejšia ako v mnohých predošlých voľbách.

Programy politických strán hodnotíme v troch široko koncipovaných oblastiach: vízia EÚ, priority a nástroje európskej politiky. Vychádzame primárne z tých častí programových dokumentov, ktoré sa explicitne venujú európskej politike.

Pred tým, než sa budeme venovať konkrétnym obsahom seriózne naformulovaných straníckych programov, sústredíme sa v krátkosti na strany, ktoré v európskej politike priority nemajú alebo ich formulujú, nazvime to, bizarným spôsobom.

Bizarné programy

Strana SKOK! V európskej politike vníma nutnosť zmenšenia rozdielov medzi Slovenskom a Rakúskom a inými krajinami EÚ. Ako príklady uvádzajú ceny potravín, ktoré sú často v Rakúsku nižšie napriek priemerne vyšším príjmom našich susedov. Jediným konkrétnym návrhom v európskej politike však je zníženie DPH na tovary a služby, čo by podľa strany SKOK! malo pomôcť vyrovnať tieto rozdiely.

Strana zelených nemá žiadne body programu venované európskej politike.

Strana Smer-SD dosiaľ neprezentovala ucelený volebný program, ale len niekoľko krátko formulovaných „priorít programu“ na roky 2016 – 2020. Medzi týmito tézami sa okrem krátkej zmienky o využití eurofondov na skvalitnenie verejných služieb nenachádzajú žiadne ďalšie priority, ktoré by sa týkali európskej politiky.

V nasledujúcich odsekoch sa budeme venovať programom strán z hľadiska vízií, priorít a nástrojov európskej politiky.

Vízie EÚ

KDH odmieta rozvoj EÚ ako superštátu a vníma dôležitosť zachovania suverenity členských štátov, ako aj ich pripravenosť odovzdávať časť svojich právomocí Únii. Zároveň je tu kľúčovou vízia EÚ ako spoločenstva založeného na kresťanských hodnotách.

Most-Híd vníma Úniu ako budúci spoločný občiansky priestor. Členstvo Slovenska v eurozóne vníma nielen ako hospodársku otázku, ale aj ako civilizačné a bezpečnostno-politické rozhodnutie, a teda eurozónu vníma ako bezpečnostnú komunitu.

OĽaNO vníma vstup do EÚ ako civilizačnú voľbu a civilizačný míľnik. Strana aktuálnym spôsobom poukazuje na krízové stavy v Únii a nutnosť ich riešenia, ale neformuluje jasnú víziu Únie.

SaS vníma Úniu ako súbor autonómnych krajín, ktoré využívajú EÚ na posilnenie vlastnej suverénnej štátnosti. Zahŕňa to pripravenosť v prípade potreby „hermeticky uzavrieť svoje hranice“.

Pre stranu Šanca je EÚ a NATO spoločným civilizačným priestorom a základným cieľom tejto strany je snaha o udržanie jednoty týchto integračných zoskupení. Na rozdiel od ostatných strán túto tému a ciele formulujú hneď v úvode programového dokumentu. Slovensko podľa tejto strany musí vystupovať ako zodpovedný a spoľahlivý partner.

Sieť aktuálne pomenúva rôzne zdroje kríz a identifikuje miesta, na ktorých Únia potrebuje akútne vyriešiť inštitucionálne nastavenie, ale neformuluje v tejto časti programu jasnú víziu. Spôsob, ktorým hovorí o svojich prioritách a nástrojoch európskej politiky, naznačuje, že Úniu vníma ako kľúčový inštitucionálny rámec umožňujúci pragmatické formy spolupráce medzi členskými štátmi, ktoré si zachovávajú široký priestor pre vlastné iniciatívy.

SMK venuje rozsiahlejšiu pasáž vo svojom programe súčasným inštitucionálnym krízam, ktorým čelí EÚ. Reforma Únie s cieľom zvládnuť tieto krízy by podľa SMK nemala viesť k prehĺbeniu integrácie v eurozóne, a tým k vzniku dvojrýchlostnej EÚ. Únia by podľa SMK mala zachovať súčasné kompetencie členských štátov a súčasne posilňovať jednotu spočívajúcu na vzájomnej solidarite.

SNS vníma EÚ ako politickú štruktúru, ktorú je potrebné „dôsledne reformovať“.

Problémom je podľa SNS to, že národné kompetencie sa nachádzajú v „byrokratickom zovretí Bruselu“. Multikulturalizmus v Únii má „zhubný vplyv na národné spoločenstvá starého kontinentu“. Pravidlá eurozóny sú pre SNS „stabilizačným faktorom jednotnej európskej meny“.

Priority európskej politiky

KDH bude v európskej politike presadzovať priority vychádzajúce z kresťanských hodnôt. Ide tu napríklad o „ochranu života od počiatku až po prirodzenú smrť“. Ďalšou prioritou je rozširovanie Únie o krajiny západného Balkánu, Ukrajinu a Moldavsko. Ďalšou kľúčovou výzvou je podľa KDH „masové prisťahovalectvo“. Tu navrhujú otvorený prístup a snahu o integráciu prisťahovalcov do európskych spoločností a hodnôt so zamedzením vytvárania giet a paralelných spoločenských štruktúr.

Ako základný cieľ európskej politiky vníma Most-Híd snahu „posunúť sa z periférie do centra“. Členstvo Slovenska v eurozóne vníma Most-Híd nielen ako ekonomické rozhodnutie, ale aj ako civilizačné a bezpečnostno-politické rozhodnutie. Most-Híd ši želá silnú a akcieschopnú Úniu, a k tomu vyzýva na podporu práce kľúčových inštitúcií ako Rada EÚ a Európska komisia. Most-Híd sa bude snažiť o zosúlaďovanie pozícií krajín V4 v rámci politík EÚ. Podporuje členstvo Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska v Únii a NATO.

Ako kľúčovú prioritu vidí OĽaNO schopnosť Slovenska zvládnuť predsedníctvo Únie. V oblasti migrácie OĽaNO vníma nutnosť celoeurópskeho riešenia založeného na solidarite. Zároveň hovorí, že „prisťahovalci sa musia podriadiť spoločenským pravidlám, zvyklostiam a zákonom, ktoré rešpektujú štýl života, sociálnu rovnováhu a kultúrnu integritu európskych štátov“.

SaS vidí ako hlavnú prioritu ochranu Slovenska pred nekontrolovaným tokom migrantov, ako aj pred „diktátom“ zo strany európskych inštitúcií, čo sa týka riešení migračnej krízy. Plánuje presadzovať „zachovanie suverenity“ členských štátov pri azylovej politike a pri vonkajšej ochrane hraníc Schengenu. Povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov plánuje SaS odmietať a pri riešeniach na dočasné umiestnenie utečencov chce prihliadať na vôľu občanov v lokalitách, kde by mali byť na Slovensku umiestnení.

Šanca bude presadzovať politiky a riešenia, ktoré podporia udržanie Slovenska ako súčasti integračného jadra EÚ. Takisto bude presadzovať členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO, ktoré považuje za strategický záujem Slovenska. Bude sa zasadzovať aj za aktívne zapojenie sa do celoeurópskych riešení migračnej krízy. Bude podporovať kroky, ktoré budú viesť k ochrane proti propagandistickým krokom namiereným proti Slovensku.

Sieť vníma predsedníctvo EÚ ako možnosť prakticky ukotviť Slovensko v „inštitucionálnom jadre Únie“, ako možnosť obnoviť zahraničnopolitický konsenzus na Slovensku, možnosť komunikovať „príbeh Slovenska“ v Európe a možnosť prispieť k formovaniu funkčnejšej a jednoduchšej Únie. Počas volebného obdobia bude presadzovať posun Slovenska bližšie k „hospodárskemu jadru EÚ“. Sieť bude takisto podporovať takú dohodu o zotrvaní Veľkej Británie v Únii, ktorá udrží voľný pohyb osôb v EÚ. Okrem toho bude pracovať na sprehľadnení politiky susedstva s cieľom umožňovať praktické spôsoby spolupráce s krajinami v susedstve.

SMK nepodporuje užšiu fiškálnu integráciu eurozóny a zasadzuje sa za zachovanie sebaurčenia členských štátov v eurozóne a EÚ ako celku. Podporuje efektívne využívanie eurofondov na regionálny rozvoj a snahy o zníženie administratívnej záťaže v tejto oblasti. Takisto sa SMK bude zasadzovať za vytvorenie efektívnej právnej ochrany práv národnostných menšín v Únii. Na niekoľkých miestach spomína SMK nutnosť zastaviť „príval“ migrantov do EÚ.

SNS sa bude snažiť presadiť reformu Únie vo všetkých oblastiach, ktoré vníma ako problematické, a to najmä multikulturalizmus a Lisabonskou zmluvou oklieštené kompetencie členských štátov. SNS formuluje prioritu podporiť rozvoj „myšlienky slovanskej vzájomnosti“ a úlohy Slovenska ako koordinátora „jednotnej platformy na rozvoj mnohostranných vzťahov medzi slovanskými národmi“.

Nástroje

KDH bude presadzovať také opatrenia, aby azylová politika ostala v pôsobnosti členských štátov a aby sa azylové konanie naďalej uskutočňovalo v tom štáte, kde uchádzač prišiel na územie Únie. S cieľom znížiť korupciu pri využívaní eurofondov bude KDH presadzovať opatrenia, aby sa korupčné subjekty v budúcnosti nemohli uchádzať o eurofondy.

Most-Híd sa bude snažiť vytvoriť úzke konzultácie a koordináciu „s Berlínom“, pokiaľ ide o otázky regionálnej spolupráce vo V4 a otázky Východného partnerstva EÚ. Takisto bude pripravená podporiť nasadenie slovenských vojakov do operácií krízového manažmentu v krajinách subsaharskej Afriky, ktoré spadajú do tradičnej zóny vplyvu Francúzska, a tým posilniť vzťahy „s Parížom“. Most-Híd takisto podporuje posilnenie vojenskej prítomnosti Británie v strednej Európe, čo by podľa tejto strany mohlo posilniť šance na zotrvanie Británie v EÚ.

OĽaNO bude presadzovať, aby jedna z agentúr EÚ sídlila na Slovensku. Takisto bude podporovať „výraznejšie zapojenie parlamentu do tvorby národných pozícií v európskych otázkach a posilnenie jeho právomocí na úkor vlády, napríklad aj pri udeľovaní takzvaných žltých a oranžových kariet“. Okrem toho sa bude snažiť o výrazné zníženie trhových bariér, ktoré bránia dovozu produktov z rozvojových krajín na trhy EÚ. Rovnako sa budú zasadzovať za stabilitu v personálnej politike vo všetkých rezortoch a na Stálom zastúpení pri EÚ v európskej agende. Na zvládnutie agendy predsedníctva sa bude strana snažiť o presadenie špeciálnej dotácie pre Bratislavu.

S cieľom podporiť efektívne fungovanie Slovenska v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Únie plánuje SaS spracovať a pravidelne aktualizovať rámcové národné pozície pre pôsobenie v agende NATO a EÚ.

Sieť plánuje počas prvých 100 dní v súvislosti s predsedníctvom Únie aktívne komunikovať o európskych témach nielen v Bratislave, ale aj v regiónoch. Takisto navrhne opatrenia na zjednodušenie a sprehľadnenie čerpania eurofondov.

SMK bude presadzovať vytvorenie Európskych zoskupení územnej spolupráce v každom regióne hraničiacom so susednými štátmi s cieľom lepšieho využívania regionálnych fondov EÚ. Takisto sa bude snažiť o využitie fondov EÚ na naštartovanie poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu.

Paralely a zoskupenia v európskej politike

Je zjavné, že žiadna zo strán nepresadzuje víziu Únie ako superštátu. KDH má najbližšie k univerzalistickej vízii EÚ vnímanej ako jednoliatej kresťanskej hodnotovej komunity.

Most-Híd, OĽaNO, Šanca, Sieť a SMK zdieľajú víziu Únie ako integrovaného priestoru na spoluprácu členských štátov, kde zostáva priestor na ich iniciatívy. SaS a SNS zdieľajú víziu nutnosti opätovného návratu k posilňovaniu suverenity štátov v Európe.

Pokiaľ ide o priority, Most-Híd a Sieť zdieľajú cieľ posúvania Slovenska do hospodárskeho a inštitucionálneho jadra EÚ. Program Mosta-Híd je však v porovnaní s programom Siete málo konkrétny, čo sa týka priorít a nástrojov pri reformách inštitucionálneho usporiadania EÚ. Na druhej strane je Most-Híd konkrétnejší, pokiaľ ide o politiku susedstva Únie a jej vzťahov s Ukrajinou a Ruskom.

Čo sa týka aktuálnosti zamerania programu, teda reflexie rôznych aspektov súčasného inštitucionálneho vývoja EÚ, najaktuálnejšie programy majú KDH, OĽaNO, Sieť a SMK. Ostatné strany sa v programoch sústreďujú väčšinou len na jeden z aktuálnych aspektov súčasnej situácie – migračnú krízu – alebo prípadne relatívne všeobecne opisujú svoj prístup k európskej spolupráci v meniacich sa podmienkach.