Denník N

Peter Saňka z dychovej hudby ministerstva vnútra: Hrať nálože od klasiky cez filmovú hudbu, džez až po funky či rock je šialene náročné

Peter Saňka. Foto - MV SR
Peter Saňka. Foto – MV SR

Dnes majú muzikanti v policajnom orchestri veľmi slušné platy, hovorí ich riaditeľ.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Peter Saňka (1958) v roku 1994 nastúpil ako muzikant do Hudby Ministerstva vnútra SR. Šesť rokov tam bol zástupcom riaditeľa, posledných štrnásť rokov je jej riaditeľom.

Akú hudbu doma a v aute počúva riaditeľ Hudby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky?

Mojou srdcovou záležitosťou je klasika, najmä opera, nezavrhujem však ani moderné veci. Baví ma Queen aj filmová hudba, mojou divou po celý život je Barbara Streisand. No a keďže som si vzal za manželku tanečnicu z Lúčnice, nemôžem vynechať ani folklór.

Hudba MV SR vznikla v roku 1948 a má protokolárne aj reprezentačné účely. V čom presne spočívajú?

Protokol znamená, že zabezpečujeme hudbu pre akcie policajtov, hasičov a záchranárov. Patria tam rôzne oceňovania, koncerty, hrania fanfár, ale aj hrania na pohreboch ľudí, ktorí pracovali v rôznych zložkách ministerstva vnútra. Toto sa dá nazvať prácou, ktorá nám vyplýva zo zákona. K tomu sme pridali čosi navyše, čiže dnes reprezentujeme rezort vnútra aj na verejnosti. S naším predošlým riaditeľom Jankom Nemčekom sme sa totiž rozhodli dostať našu hudbu aj medzi bežných ľudí. Bolo to náročné, lebo najskôr nebolo súhlasne stanovisko ani v orchestri, ani u nadriadených, ale naša vízia nakoniec uspela. Dnes má naše teleso veľmi vysoký kredit a je veľmi žiadané aj na vystúpenia pred civilistami.

Verejnosť má rôznorodý vkus. Neznamenalo to aj zásadné kompromisy vo výbere repertoáru, v jeho kvalite? A nebúrili sa aj muzikanti, že nechcú hrať vyslovene mainstreamové veci?

Máte pravdu. Slovensko je v istých veciach veľmi konzervatívne. To isté bolo aj v našej kapele. Muzikanti boli zvyknutí hrať istý typ repertoáru a o nové veci nemali záujem. Napríklad preto, že sú často veľmi ťažké na hranie. Ak chcete hrať s dychovou hudbou napríklad rockové veci, potrebujete kvalitných muzikantov. Bol to teda proces. Nechcel som však ostať na jednom bode, teda držať kapelu len na protokolárnej úrovni. Cítil som, že časy sa menia, a aj my sa musíme zmeniť. Za tie dve desaťročia sa to podarilo a dnes naša kapela dokáže zahrať naozaj všetko. Možno to znie neskromne, ale je to tak.

Koľko vystúpení ročne máte?

Od 80 do 120. Trochu nás pribrzdila pandémia covidu, ale už sa to opäť rozbehlo. Muzikanti sú teda prakticky stále na cestách.

Bežne sa rozpadajú aj kapely s tromi až piatimi muzikantmi. Vy ich máte aktuálne 37. Ako to držíte pokope, keďže tam nevyhnutne musia byť rôzne názory na to, čo hráte?

Teraz ste otvorili Pandorinu skrinku. Naši hudobníci sú totiž zároveň policajti. Táto kombinácia veľmi komplikuje situáciu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie