Denník N

Prekrúžkujú sa Matovič, Hlina či Dubéci?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pomôže Sulík SaS? Uspeje Daniel Lipšic na Matovičovej kandidátke? Ako sa bude dariť Slovákom v Moste? Krúžkovanie môže zmeniť poradie kandidátov vo viacerých stranách.

Predvídať budúcnosť z minulosti alebo prieskumov je riskantné. Ale keďže krúžkovanie je aj v týchto voľbách veľkou témou, skúsme sa zamyslieť nad otázkami, ktoré často padajú.

Je šanca, že sa tentoraz neprekrúžkuje Igor Matovič?

Nie. Samozrejme, môže sa stať, že v parlamente nebude OĽaNO ako také. Ale ak sa tam dostane, tak ich líder má miesto v podstate isté. V roku 2010 malo OĽaNO vo voľbách 8,5 percenta. Krátko preferenčne rástlo, potom prudko padlo po prezidentských voľbách a spustení Siete. Odkedy Matovič odrazil Procházkov nástup zverejnením nahrávky, stagnujú preferencie OĽaNO okolo šesť až osem percent. Nepohol s nimi Lipšic ani oznámenie iných občianskych kandidátov.

Väčšina voličov sú teda naďalej skalní fanúšikovia, ktorí sú viazaní na Matoviča. Ten dostal v posledných voľbách 150-tisíc preferenčných hlasov, čiže ho krúžkovalo 70 percent vtedajších voličov OĽaNO. Za ním nasledovali jeho traja súputníci Jurinová, Fecko, Viskupič, ktorí mali všetci nad 40-tisíc. A iba piatim iným kandidátom sa podarilo prekročiť desaťtisícovú hranicu – Kuffovi (23-tisíc), Hlinovi (20-tisíc), Hubovi (17-tisíc), Horváthovej (14-tisíc) a Mojžišovi (12-tisíc). Aj keby Matovič akokoľvek strmo padal a súčasná zostava nezávislých kandidátov bola oveľa silnejšia než tá minulá, aj tak by sa musel stať malý zázrak, aby Matovič neskončil v krúžkovaní prvý. O mieste v parlamente nehovoriac.

Akú šancu majú nezávislé osobnosti z OĽaNO?

Podľa toho, ako vysoko sú na kandidátke. Ak nerátame Matoviča a spol., tak aj voliči OĽaNO sa správajú konzervatívne a krúžkujú najmä ľudí, ktorých vidia na prvých priečkach. V roku 2012 získalo hnutie 16 poslancov. Iba 13 ľudí pritom dostalo krúžok od dostatočného počtu voličov, aby sa ich preferenčné hlasy vôbec rátali. Z toho štyria boli Matovičovci a ôsmi boli už na pôvodnej kandidátke do dvanásteho miesta, čiže iba menili poradie na špici.

Zotrvačnosť voličov pri krúžkovaní je dokonca taká veľká, že v najúspešnejšej zostave sa ocitli aj Martin Mojžiš a Štefan Bučko, ktorí síce boli na hlasovacích lístkoch ako jednotka a dvojka, ale v čase volieb pre spor s Matovičom už nekandidovali. Aj tak skončili v krúžkoch na 9. a 12. mieste a s prehľadom prekročili hranicu potrebnú na parlament. Zhrnuté – ak nerátame Matovičovcov, krúžkovanie pomohlo do parlamentu jedinému poslancovi OĽaNO – Branislavovi Škripekovi, ktorý skočil zo 64. miesta. Inak tam skončili všetci tí, ktorí by tam tak či tak boli vďaka svojmu miestu na kandidátke.

Uspeje Daniel Lipšic?

Ťažko povedať. Šéf Novy síce získal v roku 2012 obrovský počet krúžkov (104-tisíc) a na kandidátke KDH tesne preskočil aj predsedu Jána Figeľa. Lenže to bolo medzi voličmi inej strany a po oznámení spolupráce s Matovičom sa preferencie OĽaNO nielenže nedvihli, ale dokonca mierne klesli. Nezdá sa teda, že by Lipšic so sebou priniesol štatisticky významne veľa „svojich“ voličov.

V týchto voľbách hrá OĽaNO podľa všetkého o menší počet parlamentných miest ako naposledy, prvé štyri zvyknú zobrať Matovičovci a o zvyšok sa pobijú ľudia z čela kandidátky. Lipšic je na 14. mieste a to ešte nie je zarátaný očakávaný skok Matoviča. Ak by mal skončiť aspoň okolo desiatky, v minulých voľbách by u OĽaNO potreboval asi desaťtisíc krúžkov. Inými slovami na novej kandidátke potrebuje nájsť aspoň desatinu tej podpory, čo mal naposledy v domovskom hnutí.

Ako dopadne Alojz Hlina?

Poslanec je v podobnej pozícii ako Lipšic – tiež sa ocitol na novej kandidátke, čiže všetko je inak ako naposledy. U Matoviča získal 20-tisíc hlasov, ale kandidoval z relatívne pohodlného 9. miesta (posunul sa na šieste). Teraz je na 70. a tiež nepriniesol so sebou do KDH žiadne viditeľné percentá. Na silnú krúžkovaciu kampaň stavili v 2012 ešte ako kandidáti KDH Lipšic, Procházka a Jana Žitňanská a skončili na prvých piatich miestach kandidátky (Procházka mal 47-tisíc preferenčných hlasov, Žitňanská 38-tisíc). Lenže aj oni mali už pôvodne silné pozície v top 10 (najviac zmenil poradie dnešný šéf Siete, ktorý išiel z 10. na 4. priečku).

Z nezvoliteľných miest sa naposledy prekrúžkovali dvaja poslanci KDH – Jozef Mikloško, ktorý sa vďaka silnej rodinnej značke a podpore seniorov dostal z 34. na ôsme miesto a Monika Gibalová (zo 17. na 10.). V podobnej pozícii ako Hlina bola Mária Sabolová, ktorá kandidovala na 77. mieste a nakoniec mala 12. najväčší počet krúžkov (šesťtisíc). Ale keďže to bolo menej ako potrebné 3 percentá z odovzdaných hlasov, nič jej to nepomohlo. V roku 2010 skočil do parlamentu vďaka krúžkom jediný kandidát KDH – Radoslav Procházka, ktorý kandidoval z 20. miesta. Mikloško vtedy dopadol podobne ako Sabolová – prekonal síce hranicu šesťtisíc krúžkov, čím prekonal aj viacero ľudí z prvej desiatky pôvodnej kandidátky (Marcinčin, Uhliarik, Abrhan), ale nemal povinné 3 percentá.

Pre Hlinu by mohol byť inšpiráciou Peter Gabura, ktorý išiel v roku 2006 zo 77. miesta. Vtedy na to potreboval 8500 krúžkov. Zhrnuté – aby Hlina s istotou postúpil, potreboval by, aby ho na 70. mieste kandidátky KDH podporil polovičný počet ľudí, ako potreboval na prvých miestach kandidátky OĽaNO.

Pomôže Sulík SaS?

Nepomer medzi úspešnosťou predsedu a ostatných kandidátov SaS je obrovský. A medzi voličmi strany stále narastá. Pred šiestimi rokmi dostal Sulík 120-tisíc krúžkov, druhý Daniel Krajcer (ktorý je dnes preč) 90-tisíc a tretí Jozef Mihál 40-tisíc (SaS ako celok mala vtedy 307-tisíc hlasov). V predčasných voľbách 2012 rozdiel medzi lídrom a dvojkou ešte narástol – Sulík mal 83-tisíc krúžkov, druhý Krajcer 48-tisíc. A to mala SaS už len 150-tisíc voličov, čiže predsedu podporovalo 55 percent voličov.

Vo voľbách do europarlamentu dostal šéf strany 22-tisíc krúžkov (60 percent) a druhú Luciu Nicholsonovú prekonal takmer dvojnásobne. Rozhodnutie dať ho na čelo kandidátky je teda úplne racionálne. Vynára sa však iná otázka – Sulík zrejme dostane v parlamentných voľbách viac krúžkov, ako dostal pri hlasovaní do europarlamentu. Dokonca je možné, že dostane viac krúžkov, ako dostala v eurovoľbách celá SaS hlasov (37-tisíc). Nebude potom jasné, že ho voliči chcú vidieť skôr v slovenskom parlamente? Je férové to odignorovať?

A čo Slováci v Moste?

V roku 2010 sa na kandidátke Mosta podarilo prekrúžkovať štyrom poslancom vtedajšieho OKS, ktorí boli pôvodne na nezvoliteľných miestach – Petrovi Zajacovi (17-tisíc krúžkov), Františkovi Šebejovi (12-tisíc), Ondrejovi Dostálovi (11-tisíc) a Petrovi Osuskému (8-tisíc). Partia, ktorá strane s vyše 200-tisíc hlasmi priniesla zrejme sotva desatinu voličov, tak dostala štyri zo 14 poslaneckých mandátov. O dva roky už bolo zemetrasenie menšie – strana dostala 13 mandátov, jediným skokanom z nezvoliteľného miesta bol József Nagy (zo 14. miesta sa posunul na piate). Šebej vtedy kandidoval z 13. miesta, z ktorého sa posunul na 9. vďaka takmer identickému výkonu ako predtým (11-tisíc).

Vždy uspeli aj tí Slováci, ktorých Most nasadil do prvej desiatky – Švejna, Chmel a minule Hrnčiar. Ak by toto malo platiť, tak Žitňanská (kandiduje ako dvojka a v SDKÚ dostala naposledy vyše stotisíc krúžkov), Švejna (je sedmička a za Most sa dostal zatiaľ vždy) aj Šebej (tentokrát desiatka) by mali mať miesta isté. Na rozdiel od 2010 nevystupuje dnes na kandidátke žiaden ucelený slovenský blok, takže je ťažké predvídať, či Peter Kresák, Tomáš Galbavý či Martin Dubéci dokážu nahnať tých 7-8-tisíc krúžkov, ktoré by potrebovali. Pre porovnanie – je to asi toľko, čo musel v roku 2010 dostať Procházka, aby sa mu podaril skok v KDH.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie