Moslimovia vo Francúzsku sa boja, pri raziách im ničia majetok a strašia rodiny

Piaty parížsky obvod patrí k veľmi dobrým adresám. Z jednej strany ho ohraničuje rieka Seina, z druhej známy Boulevard Saint-Michel. Inak je to najmä štvrť univerzít, jazzových podnikov aj skrytých námestí.

Okrem slávneho Panthéonu, kde sú pochovaní významní Francúzi ako Jean-Jacques Rousseau či Victor Hugo, v nej vyniká aj botanická záhrada Jardin de Plantes. Len o ulicu ďalej, za jej vysokým plotom, sa rozkladá ďalšia dominanta štvrte – Veľká parížska mešita.

Najstaršia mešita v krajine je tradične otvorená turistom celý rok. Len v piatok počas tradičných modlitieb sa do nej nemoslim nedostane. Vchod starostlivo stráži minimálne jeden člen miestnej komunity. Budova je chránená aj z ulice, kde hliadkujú policajné autá a viacero policajtov so samopalmi striehne na ulici.

Iná bezpečnosť

Po sérii teroristických útokov najskôr z januára a neskôr z novembra minulého roku sú všetky moslimské centrá v krajine prísne strážené. Moslimovia žijúci vo Francúzsku sa obávajú o svoju bezpečnosť aj preto, že teroristi, ktorí zabíjali v parížskom Bataclane, počas útoku kričali heslá „Alláh akbar“. 

Bezpečnosť sa dnes vo Francúzsku chápe úplne inak. Policajti s cieľom odvrátiť ďalšie útoky prehľadávajú byty moslimov. Dovoľuje im to výnimočný stav, ktorý v krajine vláda začiatkom roka predĺžila do konca mája.

„Bolo desať hodín večer, keď nás s manželkou zobudil hluk prichádzajúci od dverí,“ cituje New York Times Samira Oueldiho, ktorého domov v meste Montataire 72 kilometrov od Paríža prehľadávala polícia. „Mierili mi dvoma zbraňami do tváre a vytiahli ma z bytu.“

Výnimočný stav polícii dovoľuje vykonať domové razie, nárazové kontroly v podnikoch, organizáciách aj na miestach moslimských bohoslužieb bez toho, aby mali zatykač či súdne povolenie na obhliadku.

Od novembrových útokov, počas ktorých v Paríži zomrelo 130 ľudí, polícia vykonala viac ako 3 200 domových razií. Pritom len jedno percento týchto razií sa podľa ministerstva vnútra skončilo ďalším vyšetrovaním.

„Svoj zásah nám vysvetlili len tým, že k tejto razii došlo pre výnimočný stav,“ uviedol Oueldi. „Ale nepovedali mi nič o motíve. Po tom všetkom som sa cítil tak, že moja krajina ma bodla do chrbta.“

Domáce väzenie aj razie v reštaurácii

Výnimočný stav polícii dovoľuje aj uvaliť na podozrivých domáce väzenie. Nepotrebujú ani dostatok dôkazov. Takto uväznení sa musia trikrát za deň hlásiť na polícii. Práve pre túto podmienku sa mnohí museli vzdať práce alebo ich z práce pre ich absenciu vyhodili.

V domácom väzení bolo od minuloročného novembra viac ako 400 francúzskych moslimov. Polícia však priznala, že v najmenej 41 prípadoch sa zmýlila a ľudí prepustila.

Ďalších 27 prípadov súviselo s opatrením počas klimatického samitu, ktorý sa konal koncom roka v Paríži. Týchto ľudí po samite prepustili.

Ďalších dvoch zas oslobodila Rada štátu (Conseil d’Etat), najvyšší správny súd, na základe toho, že štát nemal dostatok dôkazov. V najmenej 108 prípadoch sa ľudia odvolali.

„Je to terorizmus, čo dnes ohrozuje našu slobodu, nie výnimočný stav,“ bránil razie minister vnútra Bernard Cazeneuve.

Polícia často robí razie aj v moslimských reštauráciách. Známy je prípad novembrového zásahu v halal reštaurácii v meste Saint-Ouen-l’Aumône 30 kilometrov od Paríža. Okolo 40 ozbrojených policajtov vstúpilo do reštaurácie a na hostí kričalo, aby položili ruky na stôl, bez toho, aby skontrolovali ich doklady.

„Boli sme úplne zarazení. Vôbec sme nevedeli, prečo je u nás polícia,“ povedal podľa správy Human Rights Watch manažér reštaurácie Jordan. „Po polhodine, keď polícia nič nenašla, skončili s raziou a odišli bez ospravedlnenia a vysvetlenia.“

Bezpečnostné zložky prezreli taktiež viaceré mešity po celom Francúzsku, kontrolovali aj ubytovne pre týrané moslimky.

Podľa správy Amnesty International sa vyšetrovanie väčšiny moslimov zakladalo len na veľmi slabých dôkazoch alebo nepodložených podozreniach od ich susedov.

„Moja manželka si nemyslela, že sú to policajti. Myslela si, že sú to teroristi,“ hovorí o razii u nich doma Mhamdi Taoufik, ktorý pracuje v bezpečnostnej službe na letisku v Toulouse. „Ľahla si na zem a všade sa triasla. To, čo sa deje vo Francúzsku, je skutočne vážne.“

Rozbité dvere, vystrašené rodiny

Ďalším problémom razií je ich neprimeraný zásah. Dotknuté osoby sa sťažovali, že razie narušili ich súkromie, že ich rodiny zostali vystrašené a ich majetok zničený. Na sociálnych sieťach mnohí tiež publikovali fotografie a videá, ktoré ukazujú zničené byty aj modriny zo zásahu.

Mnohí sa tiež pýtali, prečo ťažko ozbrojení policajti vtrhli do bytu tak, že im rozbili dvere a poškodili ich majetok, aj keď im nikto nekládol odpor.

„Parížske útoky urobili ľudia, ktorí o sebe hovorili, že sú moslimovia, ale ktorí nimi v skutočnosti neboli,“ povedal Fethi Chouder, zástupca primátora parížskeho predmestia Aubervilliers. Časté razie na miestach, kde sa stretávajú moslimovia, vysvetľuje jednoducho. „Je to len ich spôsob, ktorým nám ukazujú, že nás všetkých považujú za vinných.“

Riešenie však vidí v inom prístupe ako v raziách. „Je nevyhnutné, aby sme my moslimovia boli schopní pomôcť tejto situácii tým, že budeme učiť naše deti, aby skutočne rozumeli islamu. Bojím sa, že naša vláda vôbec nepochopila zmysel toho, čo sa stalo, a že používa skôr rovnaký jazyk, ako je vojna a ultra-bezpečnosť, namiesto toho, aby sa zamerali na vzdelanie, sociálnu politiku a rozvoj verejných služieb. Tohto sa skutočne bojím.“

Francúzsky premiér Manuel Valls však razie obhajuje s tým, že sú účinné a nevyhnutné pre bezpečnosť Francúzov. Vďaka núdzovému stavu podľa neho bezpečnostné zložky odhalili minimálne jeden útok, ktorý plánovali.

Počas razií zadržali aj 578 zbraní. Podľa ministra vnútra Bernarda Cazeneuva bolo 42 „ťažkých zbraní“ ako automatické zbrane, kým viac ako polovicu z nich tvorili brokovnice alebo ručné strelné zbrane.

„Dnes sa deje to, že každý moslim je vnímaný ako potencionálny terorista,“ povedal Mohamed Bajrafil, imán z parížskeho predmestia Ivry-sur-Seine. „Musí sa to skutočne skončiť. Mohli by sme povedať, že Dáiš vyhral, pretože jeho cieľom bolo zasiať problém, a to sa mu podarilo.“