Denník N

Ecova kniha v Krénovej studni

Umberto Eco a Stanislav Vallo dumajú, ako dostať spisovateľa do krajiny jeho prekladateľa .Foto - archív S. V.
Umberto Eco a Stanislav Vallo dumajú, ako dostať spisovateľa do krajiny jeho prekladateľa .Foto – archív S. V.

Na talianskeho spisovateľa, filozofa a literárneho vedca Umberta Eca spomína jeho prekladateľ do slovenčiny Stanislav Vallo.

„Moje výborné kontakty s Umbertom Ecom sa začali jeho románom Foucaultovo kyvadlo,” uvádza svoju spomienku na slávneho talianskeho spisovateľa, filozofa a literárneho vedca Stanislav Vallo, slovenský diplomat a prekladateľ. „Tento rozsiahly a viacvrstvový román, zahŕňajúci nielen prózu, ale aj literatúru faktu, filozofiu, náboženstvo či históriu, som čítal s neobyčajným záujmom a hneď som dostal chuť ho preložiť. Pracoval som vtedy vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, obrátili sme sa priamo na autora a čoskoro som sa mohol pustiť do práce. Preklad sme konzultovali prostredníctvom stĺpcových korektúr, papierových obťahov, ktoré sme si vymieňali.“

Blízke Nulté číslo

Zdalo sa, že ďalším Ecovým dielom, ktoré preloží, bude Baudolino, no „stredoveký“ román o dedinskom chlapcovi Baudolinovi, ktorý si získa priazeň kráľa, musel Vallo z časových dôvodov odmietnuť. V tom čase už pracoval na slovenskej ambasáde v Ríme, najskôr ako zástupca veľvyslanca a potom v rokoch 2005 až 2011 ako veľvyslanec, a na prekladanie veľa času nezostávalo.

A tak až v posledných rokoch sa ecovské portfólio Stanislava Valla rozšírilo o knihu esejí Vyrobiť si nepriateľa a iné príležitostné písačky a o romány Pražský cintorín a Nulté číslo. „Práve Nulté číslo, jeho posledné dielo, mi bolo veľmi blízke svojou tematikou, keďže sa venuje obdobiu a reáliám, ktoré som v Taliansku osobne zažil.“ Autor si vo svojom poslednom diele, ktorého dej je zasadený do roku 1992, berie na mušku novodobé prejavy fašizmu, politickú lobby, korupciu a boj s organizovaným zločinom.

„Pamätám si na mnohé konkrétnosti, ktoré sa v románe z novinárskeho prostredia vyskytujú, okrem iných známu televíznu reláciu, ktorú Eco spomína.“ Možno aj spomínaná tematická blízkosť prispela k tomu, že preklad bol hotový rýchlo a asi o dva mesiace predbehol české vydanie. „Samozrejme, nejde o žiadne preteky, len to svedčí o tom, že sa mi kniha dobre čítala a prekladala,“ dodáva s úsmevom Stanislav Vallo.

Medzičasom sa osobné kontakty s Ecom zintenzívnili. Slovenský diplomat rád spomína na október 2007, keď (ako každý z ambasádorov členských krajín Európskej únie) usporiadal komunitárny obed pre ostatných veľvyslancov. „Vždy tam je jedno kreslo pre čestného hosťa, ktorým bývajú bankári, vedci a iné významné osobnosti. Ja som pozval Umberta Eca, a odvtedy sa naše kontakty stali ešte osobnejšie.”

Na tomto stretnutí Vallo inicioval aj besedu na tému európska identita. „Nikdy nezabudnem na to, čo k tejto téme povedal Eco: Bolo by fajn, keby sme si uvedomili, že za posledné desaťročia sa udiala epochálna zmena. Do kategórie nepredstaviteľného sa zaradili situácie, že by zaútočili Angličania na Francúzov, Francúzi na Nemcov atakďalej. Na tomto by sa mala budovať európska identita.“

Valaška pre Eca čaká márne

V roku 2010 bolo Slovensko čestným hosťom prestížneho knižného veľtrhu detskej knihy v Bologni. „Pozvali sme Eca, on prišiel a v našom stánku sa stretol so slovenskými spisovateľmi a ilustrátormi, pripili sme si slivovicou, bolo to veľmi príjemné a veselé posedenie. Potom sme Umberta odviezli do miestnej galérie moderného umenia, kde mal svoju veľkolepú expozíciu Matej Krén.“

Ten tam vytvoril jedenásťmetrovú kruhovú studňu zo 100-tisíc slovenských a českých kníh a sústavy zrkadiel, niečo podobné v menšom je v pražskej knižnici. „Veľkolepá inštalácia Eca, ako milovníka umenia a osobitne kníh, ne­smierne očarila. No najväčšie prekvapenie ešte len nasledovalo. Povedal som mu, že všetky knihy sú pevne zafixované a žiadna sa nedá vybrať. Iba jedna, a vtedy sa Krén zohol a vytiahol zo studne spomedzi kníh a zrkadiel Ecovu publikáciu – ,náhodou‘ to boli práve jeho eseje o zrkadlách. Eco bol nadšený, nezabudnuteľná chvíľa. Bolo by fajn dodať, že čarom nechceného, ale, pravdupovediac, knihu Matej Krén pár dní predtým zohnal v antikvariáte.“

Vallo mal veľkú túžbu pozvať Eca do Bratislavy. „Nástojčivo som mu to pripomínal, no v poslednom čase sa naše maily venovali čoraz viac jeho chorobe. Na jeseň mi napísal, že ak sa dá do poriadku, príde. Mal som pre neho nachystanú valašku, o ktorú mal záujem, a kufrík plný vzácnych starých kníh. Žiaľ, choroba zvíťazila.”

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie