Denník N

Ako 21-ročná dostala diagnózu skleróza multiplex: Polovica ľudí ma možno neberie vážne, lebo vyzerám zdravo

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Skleróza multiplex sa môže týkať aj mladých ľudí, mladých dospelých,“ hovorí Renáta Daneková, u ktorej sa táto diagnóza prvýkrát prejavila počas vysokej školy. Všíma si, že častejšie sa najmä v reportážach objavujú starší pacienti s paličkou alebo na vozíku. „Existuje pritom aj veľa hybných pacientov diagnostikovaných už od dvadsiatky, ktorí to majú v niečom ťažšie. Napríklad sa objavujú reakcie typu: ,Nevyzeráš choro, tak čo sa sťažuješ?'“

Prejavy tohto autoimunitného ochorenia sú rôzne, keďže pacienti mávajú poškodené ochranné obaly nervových vláken v odlišných častiach mozgu, miechy či optického nervu. Preto sa používa aj pomenovanie roztrúsená skleróza. Ľudia si ju však často zamieňajú s inými ochoreniami alebo si ju pripodobňujú k Alzheimerovej chorobe, z čoho vznikol mýtus o strácaní pamäti.

„Pritom vôbec nejde o také výrazné zabúdanie. Skôr by som to opísala ako ,brain fog‘, teda mozgovú hmlu,“ približuje Renáta, ktorá o svojom ochorení informuje aj na osobnom Instagrame. „Niekedy sa mi stáva, že sa na niečo zapozerám a zabudnem, čo som chcela povedať, alebo mi vypadne slovo. Takže môžeme hovoriť o vplyve na kognitívne schopnosti, preto si dôležité veci radšej zapisujem.“

V rozhovore sa dočítate:

  • ako jej skleróza multiplex zasiahla do študentského života;
  • čo si myslel o jej diagnóze partner;
  • ako sa cítila počas tehotenstva;
  • aké má momentálne príznaky a liečbu;
  • čo by povedala dnešným dviadsiatnikom s týmto ochorením.

Sklerózu multiplex vám diagnostikovali, keď ste mali 21 rokov. Ako vyzeral jej nástup?

Začalo sa to náhle v septembri 2009. Ráno som sa zobudila, doteraz si pamätám, že bola sobota, a zrazu som na jedno oko videla od polovice nadol zahmlene, ako keď v ňom máte mastičku. Najskôr som si myslela, že ide o nejakú alergiu, lebo v detstve aj na strednej škole som mávala alergie stále. Preto som bola v tom, že teraz sa mi to prejavilo zvláštne na oku a pôjdem s tým k doktorke v pondelok.

Lenže na druhý deň ráno som už na to oko nevidela vôbec. Nešlo o čiernu tmu, skôr to bolo, ako keď vám do očí prudko zasvieti slnko a na chvíľu ste oslepení. Nič ma nebolelo ani nesvrbelo, len som nevidela. Mamina vtedy zasiahla, že určite nebudem čakať do pondelka, a išli sme na žilinskú pohotovosť ešte v nedeľu. Myslela som si, že to nič vážne nebude, dajú mi kvapky a pôjdem domov. Samozrejme, že to tak nebolo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Mladí

Pôrody

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie