Denník N

Koučka Mária Melková: Zošívaná rodina nikdy nebude ako tá biologická. Ale to neznamená, že nebude dobrá

Koučka, matka a nevlastná mama Mária Melková. Foto N - Šimon Kern
Koučka, matka a nevlastná mama Mária Melková. Foto N – Šimon Kern

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Na začiatku som nevedela, že si mám vo vzťahu k partnerovým deťom definovať rolu,“ opisuje začiatky vo vlastnej zošívanej rodine Mária Melková.

Obavy, že sa v role nevlastnej mamy automaticky premení na zlú macochu z rozprávok, ju najskôr zaviedli do slepej uličky predstierania. Začala hrať zidealizovanú verziu nevlastnej mamy. „Keď neustále hráte nejakú rolu a nie ste sami sebou, strašne vás to unaví. Až tak, že môžete vyhorieť. Pamätám si dni, keď k nám prišli partnerove deti a ja som sa pred nimi zavrela do izby. Nevyšla som odtiaľ, až kým neodišli,“ hovorí.

Patchworková alebo zošívaná je taká rodina, v ktorej partneri vychovávajú deti zo svojich prechádzajúcich vzťahov. Do zošívanej rodiny patria aj expartneri a expartnerky, ktorí sa podieľajú na výchove svojich biologických detí, a aj ich noví partneri, partnerky či ich deti.

„Zošívanie“ rodiny je proces, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov. „Na začiatku bolo pre mňa najťažšie akceptovať, že nikdy nebudeme mať takú tú štandardnú rodinu. Potom som si uvedomila, že to neznamená, že nebudeme mať dobrú rodinu. Len z nej takú musíme spraviť,“ vraví zakladateľka projektu Zošívané rodiny Mária Melková.

V rozhovore sa rozprávame aj o tom:

  • čoho sa najväčšmi bála, keď si otec jej dcéry našiel po rozvode novú partnerku;
  • prečo je podľa nej snaha o dokonalosť v rodičovstve silnejšia pri nevlastných deťoch ako pri vlastných;
  • aké fázy má zošívanie rodiny a prečo sa ani jedna nedá preskočiť;
  • ako pomáha vykladanie umývačky riadu pri reagovaní na invektívy nevlastných detí;
  • prečo si pred „zošívaním“ rodiny treba uvedomiť, čo človek vo vzťahoch potrebuje a akú má predstavu o fungovaní rodiny.

Rok po rozvode ste sa stali mamou, ktorá sa musela o svoju dcéru začať „deliť“ s exmanželom a jeho novou partnerkou. Čo bolo pre vás v tejto situácii najťažšie?

Najťažšie pre mňa bolo vyrovnať sa s obavou, že moja dcéra bude mať radšej exmanželovu novú partnerku ako mňa. Zároveň bolo náročné nedať tieto pocity najavo pred dcérou, pretože to bol, samozrejme, len môj vlastný problém. Ťažké pre mňa napríklad bolo aj to, keď išli všetci traja spolu na nejaký výlet alebo keď mi poslali rodinné fotky z profesionálneho fotoštúdia. S exmanželom sme mali a máme dobré vzťahy, takže so mnou vždy zdieľal, čo spolu robia, keď je dcéra u neho. Myslel to dobre, no najmä na začiatku nebolo pre mňa jednoduché vidieť ich spolu. Vždy som si však uvedomovala, že pre dcéru je dobré, že má jej otec rodinu a ona má nevlastnú mamu, teda ďalšieho človeka, ktorý ju má rád. Ale chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým všetkým vyrovnala.

Odvtedy prešlo desať rokov. Máte dnes pocit, že ste v tejto situácii robili nejaké chyby?

Keď sme boli čerstvo rozvedení a ja som sa s dcérou presťahovala, exmanželovi a mne chvíľu trvalo, kým sme pochopili, že dcéra občas využíva situáciu vo svoj prospech. Zo začiatku sme jej na to obaja ľahko skočili. No potom sme zistili, ako to skutočne je, zavolali sme si a začali sme situáciu zvládať lepšie. Čo sa týka novej partnerky môjho exmanžela, môj rešpekt si

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie