Ipsos: Súboj medzi Pellegrinim a Korčokom je tesný, druhé kolo môžu rozhodnúť Harabinovi voliči (+ kde berú kandidáti podporu)

Dva mesiace pred prvým kolom majú prezidentské voľby dvojicu jasných favoritov: predsedu parlamentu Petra Pellegriniho a exministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. Rozdelili by si štyri z piatich odovzdaných hlasov. Ostatní kandidáti za nimi výrazne zaostávajú.

Ako ukazuje najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N, uskutočnený medzi 22. a 25. januárom, lídra Hlasu Petra Pellegriniho by v prvom kole volilo 40,7 percenta voličov. Ivan Korčok by získal 38,2 percenta hlasov. Obaja by teda bez problémov postúpili do druhého kola.

Až s odstupom nasleduje bývalý sudca Štefan Harabin, ktorý má podporu 8 percent voličov. Ešte menej majú ďalší uchádzači: predseda Maďarskej aliancie Krisztián Forró by získal niečo vyše troch percent, bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš asi 2 percentá, predseda SNS Andrej Danko a líder ĽSNS Marian Kotleba ešte o pár desatín menej.

Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 23. marca, druhé 6. apríla. Uchádzači o post prezidenta musia návrhy na kandidatúru – podporené pätnástimi podpismi poslancov či 15-tisíc podpismi od občanov – odovzdať predsedovi Národnej rady do 30. januára.

Video: Rozhovor s Jakubom Hankovským
(autori: Kamila Šebestová, Dušan Mikušovič)

Pellegrini v koalícii víťazí

Nie všetci z ohlásených kandidátov zatiaľ vyzbierali dostatok podpisov, konečný zoznam prezidentských uchádzačov sa teda môže meniť. Denník N do prieskumu nezaradil kandidáta hnutia Igora Matoviča, keďže o možnej kandidatúre exministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa začalo špekulovať až v posledných dňoch.

Naopak, po prvý raz sa v prieskume objavil historik Patrik Dubovský, ktorý sa pre svoju kandidatúru snaží získať podpisy od poslancov KDH a klubu Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia. Podľa Ipsosu by ho v tejto chvíli volilo len 0,4 percenta občanov, čo súvisí s tým, že Dubovský nie je verejne známy a o jeho kandidatúre sa hovorí len niekoľko dní.

Podporu okolo jedného percenta v prieskume dosiahli niekoľkí málo známi ohlásení kandidáti, pri ktorých však nie je jasné, či reálne získajú podpisy. Ide o europoslanca Miroslava Radačovského, zakladateľku Iniciatívy za vymazaných rodičov Beátu Janočkovú, kandidátku Martu Čurajovú či Petra Kuťku, ktorého kandidatúra je skôr recesiou.

Riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský hovorí, že Ivan Korčok sa približuje Petrovi Pellegrinimu a nie je ďaleko od toho, aby ho v rebríčku preskočil. Nárast vidno aj pri meraní dôveryhodnosti politických lídrov, kde Korčok od novembra stúpol o päť bodov, z 28 na 33 percent.

„Korčok sa stáva v podstate jediným opozičným kandidátom,“ vraví Hankovský. „Pomáha mu, že je považovaný za vyzývateľa koaličného kandidáta. Zároveň platí, že Ivana Korčoka vidieť, viac kampaňuje a mení sa aj atmosféra v spoločnosti. Je po Vianociach, čoraz viac ľudí si uvedomuje, že sa prezidentské voľby blížia.“

Peter Pellegrini ťaží z podpory koaličných strán. V prvom kole by ho volilo takmer 85 percent priaznivcov Hlasu, až 78 percent voličov Smeru, ale aj štvrtina voličov SNS Andreja Danka. Prekvapivo by získal aj takmer polovicu voličov krajne pravicovej Republiky.

Ivan Korčok je na prvý pohľad kandidátom opozičných voličov. Hlasovalo by zaňho 90 percent voličov Progresívneho Slovenska a SaS, teda strán, ktoré ho už podporili. No v prieskume Ipsosu odpovedalo, že by Korčoka volilo v prvom kole, aj vyše 80 percent voličov koalície Slovensko, Za ľudí a KÚ či dokonca 72 percent voličov KDH.

Ani jeden z týchto subjektov pritom Korčoka oficiálne nepodporil. Ich politici hovoria, že čakajú, či sa ešte neobjaví konzervatívny prezidentský kandidát. Zaujímavé je, že Korčoka by volila aj asi desatina sympatizantov Hlasu, teda strany jeho najvážnejšieho prezidentského rivala.

Uchádzač na treťom mieste, Štefan Harabin, oslovuje najmä priaznivcov Smeru (asi 13 percent z voličov strany), SNS (asi 30 percent) a Republiky (takmer 30 percent). Predseda SNS Andrej Danko v tejto chvíli nepresvedčil ani voličov vlastnej strany, hlas by mu dala len pätina z nich.

V prvom kole prezidentských volieb v roku 2019 získali kandidáti antisystému, Štefan Harabin a Marian Kotleba, takmer štvrtinu hlasov. Jakub Hankovský z Ipsosu hovorí, že dnes ich voličov do veľkej miery získava Pellegrini. „Elektorát Smeru sa výrazne obmenil. Túto stranu dnes v podobnej miere podporujú voliči, ktorí v roku 2019 volili Maroša Šefčoviča, aj voliči, ktorí vtedy volili Štefana Harabina,“ vysvetľuje.

„Smer jednoznačne podporil Petra Pellegriniho. Vieme, že voliči Smeru sú disciplinovaní, lojálni, nechajú si poradiť od predstaviteľov strany. Preto má Peter Pellegrini v elektoráte Smeru dnes vysokú podporu.“

Voliči Korčoka sú odhodlanejší

I keď Peter Pellegrini zatiaľ nad Ivanom Korčom tesne vedie, bývalý minister zahraničných vecí má odhodlanejších priaznivcov. Naznačuje to pohľad na takzvané voličské jadro oboch kandidátov: v Korčokovom prípade ho tvorí takmer 32 percent voličov, v Pellegriniho asi 30 percent.

Voličské jadro tvorí tá časť respondentov, ktorá je pevne rozhodnutá zúčastniť sa volieb a zároveň okrem svojho favorita neudáva nikoho iného ako svoju druhú či tretiu voľbu.

„Približne 72 percent podporovateľov Ivana Korčoka je už pevne presvedčených, že ho pôjde voliť. V prípade Petra Pellegriniho toto číslo dosahuje 66 percent,“ hovorí Jakub Hankovský z Ipsosu.

Ak sa pozrieme na sympatizantov dvojice favoritov, ktorí medzi kandidátmi vidia aj alternatívne možnosti, tak Pellegriniho voliči na druhom a treťom mieste najčastejšie zvažujú Štefana Harabina (19 percent z nich), Andreja Danka (10 percent) a Ivana Korčoka (10 percent).

Voliči Ivana Korčoka na druhom a treťom mieste pripúšťajú Jána Kubiša (10 percent z nich), Petra Pellegriniho (6 percent) a historika Patrika Dubovského (4 percentá).

Voliči Štefana Harabina na druhom a treťom mieste najčastejšie zvažujú Petra Pellegriniho (38 percent), Andreja Danka (13 percent), Miroslava Radačovského (12 percent) a Mariana Kotlebu (8 percent).

Korčok získava nadpriemernú podporu v Banskobystrickom, Košickom a Bratislavskom kraji (tu by ho volilo až 63 percent voličov), medzi voličmi bez vyznania (získal by 55 percent z nich, Pellegrini len asi 28 percent), vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi (volilo by ho 54 percent z nich) a medzi mladými. Vo vekovej skupine 18- až 24-ročných má podporu vyše 50 percent, medzi ľuďmi od 25 do 44 rokov vyše 45 percent.

Peter Pellegrini má nadpriemernú podporu medzi veriacimi (až 45 percent z nich, Korčok asi 32 percent), voličmi Prešovského a Trenčianskeho kraja, ľuďmi s nižším vzdelaním a najmä staršími voličmi. Predsedu Hlasu by volilo 52 percent voličov vo veku 55 až 65 rokov, bodoval by aj medzi ľuďmi nad 45 rokov.

Rozhodne druhé kolo Harabin?

Kým v prvom kole by bol rozdiel medzi Korčokom a Pellegrinim pomerne malý, v druhom kole by súčasný predseda parlamentu podľa Ipsosu zvíťazil s náskokom desať percentuálnych bodov. Pellegriniho by dnes v druhom kole volilo asi 55 percent voličov, Korčoka 45 percent.

Dôvod je jednoduchý. Podľa Ipsosu by sa Pellegrinimu mohlo podariť získať si v druhom kole ľudí, ktorí plánujú v prvom kole voliť Štefana Harabina či Andreja Danka. Za Pellegriniho by hlasovalo až 85 percent Dankových, ale aj Harabinových voličov, ktorí môžu byť vzhľadom na ich počet (za Harabina by v 1. kole hlasovalo 8 percent) rozhodujúci.

Ivan Korčok by v druhom kole veľa nových voličov nemal odkiaľ získať. Priklonila by sa k nemu len časť priaznivcov exministra Jána Kubiša, ktorých však podľa prieskumu nie je veľa. Medzi Korčoka a Pellegriniho by sa delili asi v pomere jedna k jednej.

Podľa Jakuba Hankovského je však súboj v druhom kole stále otvorený. „Nevieme, ako sa voliči iných kandidátov v druhom kole nakoniec zachovajú,“ hovorí. „Musíme brať do úvahy efekt času a kampane. Ostrá fáza sa ešte len začne. Dostali sme ochutnávku, ako môže vyzerať. Zmierlivosť a ochota voličov Štefana Harabina podporiť Petra Pellegriniho môže v prípade ostrej konfrontácie medzi týmito kandidátmi klesať.“

Riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský hovorí, že dôležitú rolu nepochybne zohrá účasť. Pred piatimi rokmi prišla voliť menej ako polovica voličov: necelých 49 percent v prvom kole a len asi 42 percent v druhom kole.

V aktuálnom prieskume Ipsosu deklarovalo, že sa k prezidentským voľbám určite dostaví, až 60 percent respondentov. Ako hovorí šéf Ipsosu, práve tu však výskumníci najčastejšie vidia odchýlky od reality. Účasť vo voľbách totiž závisí od mnohých faktorov. „No nehodil by som zo stola hypotézu, že účasť bude vysoká,“ vraví.

„Pozrime sa na posledné parlamentné voľby v Poľsku, kde mali účasť vyše 74 percent. V histórii bola volebná účasť v Poľsku štandardne medzi 40 až 60 percentami. No atmosféra polarizovanej spoločnosti a masových protestov mobilizovala oba tábory. To sa pokojne môže stať aj na Slovensku.“

Ipsos pripravil volebný model pre prezidentské voľby medzi 22. a 25. januárom na vzorke 1022 respondentov. Na podporu prezidentských kandidátov sa pýtal formou on-line dotazníkov.

Agentúra minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, vážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania.