Ondrej Lauko
Taras Bondarenko pochádza zo Zaporižžie. Jeho rodné mesto Irpiň je pod raketovou paľbou Ruska od začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine, ktorá má za následok, že jeho rodičia ani manželka nemôžu žiť v rodnej krajine.
„V deň zápasu Slovana s Dinamom Moskva budovu druholigového klubu Lokomotiv Kyjiv zasiahla ruská raketa. Nechápem, ako si ešte stále niekto môže myslieť, že Ukrajina nie je obeť,“ hovorí v rozhovore, v ktorom sa dočítate aj:
- či bude mať problém podať ruku slovanistom po vzájomnom zápase;
- ktorí ruskí reprezentanti verejne podporujú vojnu;
- s kým sa historicky spája Dinamo Moskva;
- ako sa mu žije na Slovensku;
- čo si myslí o fráze, že politika a šport by sa nemali spájať.
Čo ako Ukrajinec hovoríte na to, že Slovan nastúpil v prípravnom zápase proti Dinamu Moskva?
Je mi ľúto, že sa tento zápas uskutočnil. Niektorí ľudia musia pochopiť, že Rusko využíva šport ako propagandu, tým pádom aj futbal. Niektoré kluby sú financované zo štátneho rozpočtu alebo spoločnosťami ako Gazprom. A futbaloví fanúšikovia v Rusku chodia na Ukrajinu vo veľmi veľkom počte zabíjať ľudí. A na druhej strane, stovky profesionálnych ukrajinských športovcov už zomreli pri obrane svojich domovov alebo pred raketami, ktoré každý deň lietajú do ukrajinských domovov. Napríklad 24. januára zomrel vo veku 38 rokov bývalý hráč Dinama Kyjiv a ukrajinskej reprezentácie Serhij Rožko.
Keď nastúpite najbližšie proti Slovanu, budete mať problém protihráčom podať ruku?
Momentálne neviem na túto otázku odpovedať. Mrzí ma a som aj frustrovaný z toho, ako sa zachoval Slovan, ale som profesionálny futbalista a zápas s ním nebude mať pre mňa iný význam ako ktorýkoľvek iný v lige.
Hráči však nemôžu za to, že sa klubové vedenie rozhodlo odohrať tento zápas, takže vaša frustrácia smeruje asi skôr k vedeniu Slovana.
Nemám žiadne pochybnosti napríklad o hráčovi Slovana Džabovi Kankavovi. Je Gruzínec a viem, že podporuje Ukrajinu. Rusko napadlo aj Gruzínsko ešte v roku 2008 a to, čo sa deje teraz, je priamym dôsledkom toho, že svet dostatočne nereagoval na ruskú agresiu vo vojne v Južnom Osetsku. Ak sa história zopakuje, ktorá krajina bude podľa vás ďalšia? Litva? Lotyšsko? Estónsko? Poľsko? Slovensko? Stačí si vypočuť, čo sa hovorí v Rusku. Vždy, keď hovorili o vojne a hrozili Európe, mysleli to vážne.
Ako hodnotíte reakciu Slavie Praha, ktorá zrušila zápas so Slovanom?
Veľmi ma teší, ako sa zachovali ľudia v Slavii. Určite chápu, prečo netreba ukazovať celému svetu zápasy ruských tímov a netreba s nimi vôbec ísť do týchto zápasov. To, čo robia Rusi, je hnus.
Myslíte si, že prídu aj iné reakcie na Slovan naprieč Európou?
Zrejme áno. Už teraz vidíme, že Dinamo Kyjiv odmietlo ďalej rokovať so Slovanom o prestupe Gersona Rodríguesa. Zachytil som aj, že Slavia prerušila akýkoľvek vzťah so Slovanom. Mal sa tam uskutočniť nejaký prestup hráča medzi klubmi, ale Slavia stopla rokovania práve pre zápas Slovana s Dinamom. Zároveň si myslím, že každý môže urobiť chybu. Je však veľmi dôležité priznať si chyby. V prípade Slovana teraz nehovorím o porušovaní pravidiel, ale o ľudských hodnotách. Nemyslím si, že v Slovane sú zlí ľudia. Bola to len chyba z ich strany, z ktorej sa treba poučiť.
Poznáte Dinamo Moskva? Akú povesť má tento klub?
Dinamo Moskva je klub historicky spojený s políciou, ktorá zneužíva civilistov na okupovaných územiach. Poznám mnoho príbehov o mučení ľudí v pivniciach, ktoré má na svedomí ruská polícia. Ľudia, ktorí nevylúčili ruských športovcov z olympijských hier, v podstate legitimizujú to, čo robí Rusko na Ukrajine.
Majiteľ Slovana Ivan Kmotrík st. vyhlásil, že hráči Dinama nemôžu za to, že je vojna. Čo vravíte na tento jeho argument?
Prosím vás, kto je zodpovedný za vládu v krajine? Ak budete venovať trochu pozornosti názorom ruských športovcov, konkrétne futbalistov, zistíte, že absolútne podporujú zabíjanie. Dmitrij Tarasov a Roman Širokov sú známi hráči, bývalí reprezentanti, a obaja absolútne otvorene podporujú vojnu na Ukrajine. A keď príde na vojnu proti ďalšej krajine po Ukrajine, budú ju podporovať rovnako.
Máte vy osobne nejakú skúsenosť týkajúcu sa napadnutia Ukrajiny?
V deň začiatku vojny som bol na sústredení v Turecku, tak isto ako som tam aj teraz s AS Trenčín. V prvých dňoch obsadili Rusi mesto Irpiň a došlo k prudkým bojom. Mám tam byt. Mal som šťastie a rozbité boli len okná. Keď Rusi odišli, svet sa dozvedel o stovkách zabitých neozbrojených ľudí. Našťastie, moja manželka bola v tom čase u svojich rodičov v Zaporižžii. Rusi sa do Zaporižžie dostali až neskôr. Asi po týždni sa mojej manželke podarilo opustiť Ukrajinu cez Poľsko. Zaporižžia dodnes trpí ruským ostreľovaním. Len 24. januára Rusi 124-krát vystrelili na mestá a dediny v Zaporižskej oblasti, a to aj leteckými bombami.
Ako sa má vaša manželka teraz? Žije s vami na Slovensku?
Nie. Žije v inej európskej krajine a je v bezpečí, ale viac k tomu nechcem povedať.
Všetci členovia vašej rodiny sú živí a zdraví?
Moji rodičia boli v čase vypuknutia vojny u mojej sestry vo Francúzsku. Sestra tam žije už 15 rokov. Odvtedy sú všetci spolu vo Francúzsku, ešte stále sa nemôžu vrátiť domov. Hlavné však je, že sú nažive.
Môj newsfeed na sociálnych sieťach je nepretržitý nekrológ. Každý deň v ňom čítam, kto zomrel. Vojna prináša ďalšie príbehy o tom, ako otec rodiny v Odese išiel do obchodu nakúpiť potraviny a nemal sa kam vrátiť, pretože jeho dom zasiahla raketa. V jednom momente stratil domov, manželku, dieťa a svokru. Ako v deň zápasu Slovana s Dinamom, keď budovu druholigového klubu Lokomotiv Kyjiv zasiahla ruská raketa. Ako manželky a dcéry čakajú na správu od svojich manželov a otcov, ktorí sa už tri dni neozvali, pretože sú na fronte, v pekle. Nie je ľahké žiť v tejto realite. Nechápem, ako si ešte stále niekto môže myslieť, že Ukrajina nie je obeť. Keď sme boli s deťmi na mikulášskom turnaji v Trenčíne, myslel som len na to, ako by aj deti na Ukrajine mohli prežiť také šťastné detstvo a neskrývali sa v suteréne v nádeji, že ich dom nezasiahne ďalšia raketa. Dúfam, že deti na Slovensku nikdy nebudú musieť zažiť niečo podobné.
Na Slovensku žijete pol roka, ako sa vám tu páči?
Slovensko je veľmi príjemná krajina na život so skvelými ľuďmi. Cítim sa tu veľmi príjemne, za čo musím poďakovať najmä Slovákom okolo mňa.
Čo si myslíte o Slovákoch? Aké sú ich vlastnosti?
Nemyslím si, že som kompetentný na to, aby som Slovákov psychologicky hodnotil. Nežijem na Slovensku dostatočne dlho, aby som to mohol takto globalizovať. Z ľudí okolo seba však cítim len dobrý prístup a srdečnosť.
Prieskumy ukazujú, že dosť veľa Slovákov podporuje Rusko, stretli ste sa aj s takými ľuďmi? Prípadne, poznáte ich názory?
S takýmito ľuďmi nemám skúsenosti a myslím si, že ich nie je veľa. Tiež si nemyslím, že sú to zlí ľudia, len nevedia úplne presne, o čo ide vo vojne, uverili dezinformáciám. Ja konkrétne som sa nestretol s nikým, kto by mi priamo hovoril, že podporuje Rusko, alebo že nie je solidárny s Ukrajinou.
Čo si myslíte o fráze, že šport a politika by sa nemali spájať?
Toto je úplne nepravdivé tvrdenie. S politikou súvisí úplne každý aspekt nášho života. A najmä šport. Ak sa spoločnosť prestane zaujímať o politiku a zúčastňovať sa na nej, skôr či neskôr bude musieť bojovať o svoju slobodu. To platí aj o futbalistoch. Pozrite sa tiež na to, koľko politikov otvorene podporuje športovcov svojimi statusmi na sociálnych sieťach, svojimi vyhláseniami. Šport a politika boli, sú a navždy budú prepojené.
Aká je podľa vás úroveň Niké ligy?
Podľa môjho názoru je futbal na Slovensku na správnej ceste a urobí veľký pokrok. Veľká pozornosť sa v súčasnosti venuje infraštruktúre ihrísk a štadiónov. Videl som aj dobrú akadémiu v Trenčíne, ktorá dáva mladým chlapcom a dievčatám príležitosť ísť cestou profesionálneho športovca. Bez ohľadu na to, čo sa stalo tento týždeň, Slovan si zaslúži pochvalu za to, čo predvádza v Európe.
Často sa vás spoluhráči z Trenčína pýtajú na situáciu na Ukrajine?
Pomerne často. Nie je to však z ich strany zvedavosť, skôr týmto spôsobom dávajú najavo, že im záleží na správnom postoji.
Cítite z ich strany, prípadne zo strany vedenia klubu dostatočnú morálnu podporu?
Nechcem žiadne špeciálne zaobchádzanie, ale môžem povedať, že spoluhráči aj samotný klub mi dali najavo, že ma podporujú. AS Trenčín je rastúci klub s veľkou budúcnosťou. Ľudia v klube chcú pre mesto urobiť niečo, čo ľudí spojí a dá im dôvod byť hrdí. Dúfam, že aj ja pomôžem dosiahnuť tento cieľ.
Ako ste sa vlastne dostali do AS Trenčín?
Rovnako ako ktorýkoľvek futbalista v ktoromkoľvek futbalovom klube. Podpísal som zmluvu a prišiel som hrať futbal. Úlohu určite zohralo aj to, že tréner Trenčína Ilija Stolica je Srb a ja som naposledy pôsobil v Srbsku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
