Ipsos: Smer sa drží na 25 percentách, neklesá ani Hlas. Od volieb najviac stratil Matovič

Podpora politických strán zostáva stabilná aj štyri mesiace po voľbách. Popularitou vládnych strán zatiaľ neotriasol ani zámer znížiť tresty za korupciu a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré dostali do ulíc slovenských miest desaťtisíce ľudí.

Smer Roberta Fica by v januári volilo 24,5 percenta voličov, druhé Progresívne Slovensko (PS) by získalo necelých 21 percent. Na svojom volebnom výsledku z vlaňajšieho septembra sa drží aj Hlas, ktorého líder Peter Pellegrini kandiduje za prezidenta. Stranu by volilo 15 percent ľudí.

Ukázal to prieskum agentúry Ipsos pre Denník N, ktorý agentúra robila medzi 22. a 25. januárom.

Najviac stráca Matovič

Nasledujú SaS a KDH s podporou necelých siedmich percent a hnutie Slovensko Igora Matoviča s 5,3 percenta. Bývalé OĽaNO je v parlamente do značnej miery izolované, opozičné strany PS, SaS a KDH ho neprizvali ani k organizácii protestov proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Od volieb stratilo vyše tri percentuálne body.

Za poklesom je zrejme do istej miery aj zmena názvu Matovičovho hnutia z OĽaNO na „Slovensko“. Podľa Jakuba Hankovského z Ipsosu časť Matovičových voličov prešla k PS a KDH.

Ak by voľby dopadli presne, ako predpovedá Ipsos, v parlamente by miesto SNS Andreja Danka bolo hnutie Republika. Získalo by 5,1 percenta hlasov, SNS by volilo 4,3 percenta voličov. Ide o rozdiely na úrovni štatistickej odchýlky, no Jakub Hankovský upozorňuje, že v dátach vidno prechod časti voličov Andreja Danka k Smeru.

Do parlamentu by sa nedostala žiadna iná zo strán, ktoré v septembrových voľbách neuspeli. Maďarskú alianciu by volili 4 percentá voličov, Demokratov 3 percentá, Sme rodina Borisa Kollára by získala niečo vyše dvoch percent, ĽSNS Mariana Kotlebu necelé dve.

Akí voliči sa prekrývajú

Ficov Smer si nielen drží vysoké preferencie, rastie aj jeho akceptácia medzi voličmi iných strán, ktorí ho spomínajú ako svoju druhú či tretiu voľbu. Súčet tých, ktorí stranu označili za svoju prvú preferenciu alebo druhú či tretiu voľbu, vytvára takzvaný široký potenciál strany.

Smeru od novembra narástol široký potenciál o tri percentuálne body na 37 percent. Voľbu tejto strany si dokáže predstaviť až polovica voličov Hlasu, čo môže hrať rolu v prípade, ak by Peter Pellegrini vyhral prezidentské voľby a opustil by stranu, ktorú pred tri a pol rokom zakladal.

Fico môže čerpať aj medzi voličmi SNS (Smer je druhá či tretia voľba pre 40 percent z nich) či Republiky (zvážila by ho tretina jej priaznivcov).

Vysoký potenciál, až 33 percent, má aj Pellegriniho Hlas, čo je spôsobené tým, že je prijateľný až pre 60 percent voličov Smeru. Pri týchto číslach je však vždy potrebné myslieť na to, že respondenti by potrebovali silný impulz, aby zo svojej prvej preferencie prešli na druhú či tretiu voľbu.

Rásť môže teoreticky ďalej aj Progresívne Slovensko, ktoré má ako svoju druhú voľbu polovica voličov SaS či Demokratov. Naopak, pomerne veľký potenciál SaS sa odvíja od faktu, že túto stranu si vie predstaviť voliť viac ako polovica voličov PS.

Dankovi padá dôvera

Najdôveryhodnejšou političkou bola podľa Ipsosu v januári prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej dôverovalo takmer 45 percent voličov. Tesne za ňou nasledoval predseda parlamentu Peter Pellegrini (s dôverou 44 percent ľudí), premiér Robert Fico (verí mu takmer 37 percent voličov).

V rebríčku rastie prezidentský kandidát Ivan Korčok, ktorý sa umiestnil už na štvrtom mieste, s dôverou tretiny respondentov. Korčok má ďalší potenciál na rast, keďže až 25 % respondentov uviedlo, že naňho nemá názor alebo ho nepozná (v prípade Pellegriniho je takýchto ľudí len asi 10 percent).

Na piate miesto sa dostal Michal Šimečka, ktorému verilo takmer 28 percent občanov. Predseda PS v rebríčku poskočil, nie však preto, že by mu rástli čísla, podobnú dôveryhodnosť mal aj v decembri. Jedným z dôvodov je výrazný prepad dôvery voči predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý posledné týždne čelí kauze nevyjasnenej nehody, od ktorej ušiel.

V decembri Dankovi verilo takmer 29 percent ľudí, koncom januára len asi 21 percent.

Ipsos meral dôveru aj ohláseným prezidentským kandidátom. Štefan Harabin, ktorý sa v prieskumoch preferencií umiestňuje na treťom mieste (s podporou okolo 10 percent), má dôveru 22 percent ľudí, no zároveň je extrémne polarizujúcou osobnosťou a takmer dve tretiny voličov mu nedôverujú.

Problémom ďalších kandidátov je ich nízka známosť, často kombinovaná s tým, že veľké skupiny voličov na nich nemajú žiadny názor. To sa týka aj diplomata Jána Kubiša, ktorého nepozná až tretina respondentov (a ďalšia štvrtina nevie odpovedať, či mu dôveruje alebo nedôveruje).

Pre vyše 40 percent voličov je neznámy aj prezidentský kandidát a líder Maďarskej aliancie Krisztián Forró, ešte horšie bol na tom historik Patrik Dubovský, ktorý sa o kandidatúra pokúšal tiež.

Ipsos pripravil volebný model podpory strán a meranie dôveryhodnosti politikov medzi 22. a 25. januárom na vzorke 1022 respondentov, ktorých sa na ich názory pýtal formou online dotazníkov.

Agentúra minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, vážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania.