Jeho kariéru zmenil šikovný ťah trénera Weissa. Čavrić po vyše siedmich rokoch odchádza zo Slovana

V každom prestupovom období za posledný rok a pol bol záujem o tohto 29-ročného útočníka.

Slovan ho dlho predať nechcel, pretože nedostal ponuku, s ktorou by bolo jeho vedenie spokojné. Napríklad minulé leto chcel Čavrića ruský Rubin Kazaň a bol ochotný zaplatiť milión eur. Z prestupu však nič nebolo a Čavrić napokon odohral v uplynulých mesiacoch azda najlepšiu polovicu sezóny v kariére.

Aj preto jeho trhová hodnota narástla, a keď teraz Slovan dostal ponuku z Japonska, bol už ochotný pustiť ho. Napokon hráčovi sľúbil generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml. aj tréner Vladimír Weiss st., že ak bude v hre ponuka, s ktorou budú spokojní Čavrić aj vedenie Slovana, srbský útočník môže prestúpiť.

Čavrić ukazoval potenciál dlhodobo, preto si ho v Slovane nechali sedem a pol roka. Z neznámeho mladého hráča spravili kvalitného útočníka. To najlepšie však z neho vytiahol až v posledných dvoch rokoch súčasný tréner Slovana.

Šikovný ťah trénera Weissa

Čavrić prišiel do Slovana v lete 2016, čo z neho robí najdlhšie pôsobiaceho hráča v bratislavskom klube. V tomto smere je Čavrić výnimkou – v Slovane sa tím mení v každom prestupovom okne, a ako často sa vymieňajú jeho hlavní tréneri, tak sa obmieňa aj mužstvo.

Je logické, že každý tréner chce mať v tíme hráčov, ktorým verí a ktorí sa mu hodia do koncepcie.

Skautské oddelenie Slovana sa dopustilo mnohých omylov. Z viacerých spomeňme len hráčov ako Van Haaren, Scott, De Sa či Pliatsikas, v Čavrićovom prípade však odviedlo výbornú prácu.

Vytypovalo rýchleho mladého útočníka, ktorý bol nespokojný so svojou aktuálnou situáciou v predchádzajúcom klube. Za 500-tisíc eur ho Slovan kúpil a dal mu možnosť rozvíjať sa v slovenskej lige a európskych súťažiach. Čavrić prišiel po pôsobení v dánskom Aarhuse ako kmeňový hráč belgického Genku a vtedajší stabilný člen základnej zostavy srbskej reprezentácie do 21 rokov.

Čavrić pôsobil v Slovane pod vedením piatich hlavných trénerov – Ivana Vukomanovića, Martina Ševelu, Jána Kozáka ml., Darka Milanića a Vladimíra Weissa st. Nie každý z nich však dokázal ideálne využiť prednosti rýchlonohého Srba.

Čavrićovu rýchlosť videli všetci, problém však bol, že väčšina trénerov sa ju snažila využiť na krídelnej pozícii. Toto riešenie je do istej miery logické, lebo od krídelníkov sa očakávajú rýchle prieniky za obranu z kraja ihriska.

Čavrić dobre plnil túto úlohu, ibaže podstatne gólovo produktívnejší, a teda aj prínosnejší pre mužstvo sa ukázal, keď hral na hrote.

Aj na hrotovej pozícii dobre vedel využiť svoju rýchlosť, najmä dynamické prvé kroky. Na rozdiel od krídla však z hrotu dával viac gólov. Dokonalý príklad ukazujú aktuálna a minulá sezóna.

Keď Weiss st. správne vyhodnotil, že Čavrić najviac pomôže mužstvu ako hrotový útočník, staval ho teda na hrot. No a Čavrić dal v minulej sezóne vo všetkých súťažiach 24 gólov a v aktuálnej 14 gólov. V oboch prípadoch bol najlepším strelcom Slovana.

Nie každému trénerovi Slovana môžeme zazlievať, že Čavrića staval na krídlo. V čase, keď bol v mužstve Andraž Šporar, bol jednoznačným útočníkom číslo jeden práve on. A oprávnene, veď s 29 gólmi vyrovnal strelecký rekord najvyššej slovenskej súťaže. Slovan ho potom aj výborne predal za 7 miliónov eur vrátane bonusov do Sportingu Lisabon.

Istý čas vyzeral dobre na hrote aj Nigérijčan Ezekiel Henty a, samozrejme, aj Róbert Vittek. Nad ostatnými útočníkmi, ako Filip Hološko, Tamás Priskin, Boris Cmiljanić, David Strelec, Ivan Šaponjić, Žan Mevded, alebo naposledy Malik Abubakari však Čavrić jasne dominoval.

V posledných dvoch sezónach patril Čavrić k najlepším útočníkom v slovenskej lige. Spolu s Nikolom Krstovićom, ktorý už prestúpil z Dunajskej Stredy do Lecce za 4 milióny eur, a Róbertom Polievkom, ktorý sa ako hráč Banskej Bystrice dostal do reprezentácie a rokoval o prestupe do Slovana.

„Čavrić znovu potvrdil, že je v ofenzíve náš najdôležitejší hráč,“ chválil ho tréner Weiss napríklad po jesennom víťazstve nad Klaksvíkom.

Aleksandar Čavrić dokáže vyvinúť rýchlosť až 36 km/h, čo sú svetové parametre. V Premier League prekonali túto rýchlosť do druhej polovice novembra len ôsmi futbalisti.

„Prežíva najkrajšie obdobie, toľko gólov čo teraz v živote nedal. Dáva rozhodujúce góly s ťažkými súpermi, či už v lige, ale najmä v európskych zápasoch. Jeho rýchlosť je obdivuhodná. Takého rýchleho hráča som nikdy netrénoval a možno som naživo ani nevidel také zrýchlenie, aké má on. Tak ako Čavrić by mal vyzerať futbalista – je vysoký, rýchly, má krásnu postavu, má vyvinuté svaly. Navyše je dynamický, čo má vrodené,“ vravel zase tréner Slovana po novembrovom zápase s Lille.

Nepríjemné obdobie plné zranení

Tak ako mnohým iným futbalistom, ani Čavrićovi sa nevyhýbali zranenia. A práve rôzne zdravotné problémy sú spolu s trénerskými rozhodnutiami druhou z dvoch hlavných príčin, prečo kariéra srbského útočníka v Slovane raz stúpala a inokedy klesala.

V každej sezóne ho trápili najmä svalové zranenia. Najväčšie problémy prekonal v ročníku 2019/20, keď podstúpil operáciu športového pruhu.

„Všetko sa začalo v augustovom zápase s PAOK Solún. Snažil som sa urýchliť rekonvalescenciu, pretože sme v tom čase hrali veľa zápasov v domácej lige i v Európskej lige, a chcel som pomôcť tímu. Nanešťastie, telo nereagovalo dobre a prišli ďalšie ťažkosti,“ vravel Čavrić, ktorý sa vrátil do hry v priebehu októbra, keď ako striedajúci hráč zasiahol do troch stretnutí. Potom sa však v súťažnom zápase dlho neobjavil.

Dôvodom boli opakujúce sa zranenia a následná operácia pruhu. „Počas posledných ôsmich mesiacov som si prešiel ťažkými chvíľami. Len čo som sa cítil dobre a išiel som na ihrisko, zrazu vyskočil nejaký iný problém, a opäť som mohol trénovať len individuálne. Obrátil som sa na viacerých odborníkov. Vyšetrenia odhalili športový pruh a všetci odborníci, s ktorými som diagnózu konzultoval, povedali, že bez operácie sa problémov nikdy nezbavím,“ povedal Čavrić v máji 2020.

Odvtedy sa mu vážnejšie zdravotné problémy vyhýbali. Najmä už nemal žiadne ďalšie svalové zranenie a ukázal sa v najlepšej športovej forme.

V lete už odovzdal byt

Za vyše sedem rokov v Slovane sa Aleksandar Čavrić naučil plynule po slovensky. V jeho prípade to nebol až taký problém, keďže srbčina je takisto ako slovenčina slovanský jazyk. Napriek tomu platí, že nie všetci Srbi pôsobiaci v Slovane hovorili po slovensky.

Podstatnejšie však je, že Čavrić si za ten čas obľúbil Bratislavu aj Slovensko, zvažuje, že v Bratislave zostane žiť natrvalo po ukončení hráčskej kariéry, a dokonca požiadal o slovenské občianstvo.

Jedným z dôvodov je aj to, že vlani sa mu tu narodila dcéra a Bratislavu považuje za svoj druhý domov.

„Keď som do Slovana prišiel, vnímal som klub ako medzistanicu. Ani neviem, kedy a prečo sa to zmenilo. Jednoducho, moje vzťahy s klubom, ľuďmi, mestom a krajinou sa stále viac upevňovali. No a teraz, keď príde nejaká ponuka, vždy to prebieha rovnako. Podebatujem s rodinou a akosi dospejeme k tomu, aby som sa dohodol s vedením na predĺžení zmluvy. Všetci máme radi Bratislavu a naozaj uvažujeme nad tým, že sa tu usadíme. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, ale to, že zostanem na Slovensku žiť, je reálne. Mám rád ľudí, tunajšiu mentalitu, cítim sa ako doma v Srbsku,“ povedal v rozhovore pre denník Šport.

Napriek tomu bol Čavrić minulé leto blízko k prestupu. Jeho odchod do ruského Rubinu Kazaň vyzeral reálne. Dokonca až tak, že srbský útočník sa už zbalil na cestu.

„Už som aj odovzdal byt a myslel som si, že odídem. Potom zase, že nie. Každý deň sa to celé menilo. Bol som v neistote. Napokon som sa znova porozprával s trénerom i vedením a povedali mi, že Slovan nenašiel náhradu a ja musím zostať. Bral som to ako normálnu vec. Nemal som s tým žiadny problém, štvala ma len tá dlhá neistota,“ vravel Čavrić, na ktorom bolo v úvode aktuálnej sezóny cítiť, že sa stopercentne nesústredí na futbal.

Keď sa však celá vec uzavrela a klubové vedenie zamietlo jeho prestup, Čavrićovi sa znovu začalo herne dariť.

Gólmi ťahal Slovan najmä v pohárovej Európe. Zariadil domáce víťazstvo nad Klaksvíkom, výhru na pôde Olimpije Ľubľana aj remízu s Lille. So štyrmi gólmi patrí k najlepším strelcom Konferenčnej ligy.

Čavrićovi pomohol sľub Slovana, že ak dostane ponuku, s ktorou bude spokojný nielen on, ale aj vedenie, v zime bude môcť odísť. Teraz teda nastal ten čas. A hoci Slovan ponúkol Čavrićovi novú zmluvu na dva a pol roka s vylepšenými podmienkami, on sa ju rozhodol nepodpísať a odchádza do Japonska.

Namieste je otázka, prečo Čavrić neodišiel do kvalitnejšej európskej ligy. Po prvé preto, že v máji bude mať už 30 rokov a všeobecne platí, že európske kluby preferujú mladších hráčov, ideálne vo veku 23 – 26 rokov. No a po druhé preto, že finančné podmienky, ktoré dostal v Kašime, by európsky klub za takmer 30-ročného hráča nikdy nesplnil.

Otázne teraz je, či aj v Ázii bude Čavrić natoľko na očiach, aby o ňom v prípade zisku slovenského občianstva naďalej uvažoval reprezentačný tréner Francesco Calzona ako o možnom adeptovi na účasť na blížiacom sa Eure.

Dve roviny odchodu

Čavrićov odchod do Japonska má dve roviny. Jedna je pozitívna – Slovan na ňom zrejme zarobí (oficiálna suma po uplatnení opcie nebola zverejnená). Tou druhou, negatívnou, je však výrazné oslabenie mužstva. Čavrić bol najlepším hráčom aj strelcom mužstva a ktokoľvek príde na jeho miesto, nedokáže srbského útočníka nahradiť okamžite. Čo sa týka pozície na ihrisku, áno, ale prínosom pre mužstvo nie.

Bude trvať určitý čas, kým sa nový hráč adaptuje na potreby kolektívu. Ak pôjde o zahraničného futbalistu bez predchádzajúcich skúseností so slovenským futbalom, tak sa bude musieť zžiť so slovenskou ligou.

Za zmienku ešte stojí, že Slovan mal v prípade predaja Čavrića pripravený príchod Gersona Rodriguesa. Ibaže ukrajinský klub Dynamo Kyjiv stopol rokovania o jeho prestupe, pretože Slovan odohral prípravný zápas proti ruskému Dinamu Moskva.