Denník N

Strach z Kotlebu živí jeho kampaň

Na Slovensku sa opäť ukazuje odvrátená tvár dobre mienenej snahy ochrániť zákonmi demokraciu pred hnutiami, ktoré sa ju snažia podkopať.

Autor je doktorand na Filozofickej fakulte UK

Pred voľbami na Slovensku znova vystupuje niekoľko politických strán s takými predstavami o usporiadaní spoločnosti, ktoré sú len ťažko zlučiteľné s pluralitnou demokraciou.

Nie sú to len „klasickí“ kotlebovci, ale napríklad aj mladí marxisti-leninisti (ich vlastné označenie), ktorých predseda verejne odmieta Stalinovu zodpovednosť za smrť státisícov ľudí (podľa otázky moderátora, v skutočnosti ich boli milióny).

Častou reakciou presvedčených demokratov je, že v okamihu, keď takéto strany začnú obhajovať „riešenia“ nezlučiteľné s demokratickým režimom, štát má právo zasiahnuť prostredníctvom svojich súdov a v krajnom prípade celú stranu zrušiť. Je však tento prístup obmedzujúci politickú súťaž skutočne najefektívnejšou cestou odporu voči pokriveným predstavám niektorých strán? Dá sa o tom pochybovať.

Kotlebovský marketing

Dobre fungujúci systém pravidiel proti nápadom, ktoré odporujú demokratickým princípom, predpokladá, že každý bez rozdielu za ich obhajovanie nesie zodpovednosť – vrátane, napríklad, premiéra. To, že na Slovensku takýto systém nie je, hoci pravidiel je viac než dosť, potvrdzuje predvolebné Desatoro kotlebovcov.

Kotleba a spol. v ňom, celkom bez okolkov, ktoré by mohli byť vyvolané záväzným princípom ľudskej dôstojnosti, vyplývajúcim z Ústavy SR, navrhuje zrušiť dávky a príspevky všetkým „parazitom“. V manifeste sa (s drobnou úpravou, avšak bez zmeny významu) objavuje aj veta, za ktorú bol predseda strany preverovaný v predvolebnej kampani na banskobystrického župana ešte v roku 2009, ale potrestaný nakoniec nebol pre rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Práve táto veta je ukážkovým príkladom, akú marketingovú stratégiu možno vybudovať, ak máte v rukách rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, že nie ste, napríklad, vinný z hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

Vďaka takémuto rozhodnutiu sa môžete vy, ako aj ďalší kandidáti za vašu stranu s úsmevom na perách dušovať, že sa hlásite k princípom právneho štátu, osobitne k ochrane ľudských práv, a zároveň verejne vyhlasovať, že podporujete program, ktorý navrhuje ich oklieštenie. Hoci je to nonsens, v očiach platného práva tieto tvrdenia nebudú nezlučiteľné a získate tak veľmi efektívny nástroj, ako zavrhnúť obvinenia z podpory antidemokratických ideí.

Strach je zlý pán

Motivácia prijať zákony, ktoré majú demokraciu brániť pred jej odporcami, je pochopiteľná a strach z ich prístupu k moci využitím najnižších pudov bežného človeka oprávnený. Strach však nemusí byť dobrý sprievodca, pretože právne predpisy a inštitúcie, ktoré ich aplikujú, prirodzene mávajú nedostatky, ktoré sa odhaľujú v okamihu, keď jedny alebo obe zlyhajú.

Tak má dnes Marian Kotleba vďaka zlyhaniu Najvyššieho súdu nepriame potvrdenie, že jeho program je v poriadku, a ak nedôjde k prekonaniu tohto rozhodnutia rovnakou cestou, aj to tak zostane.

Vplyv slobody prejavu

V systéme, v ktorom aplikácia platných pravidiel v konkrétnych prípadoch má ďaleko od dokonalosti, môžu zákony chrániace demokraciu (známe ako opatrenia militantnej demokracie) narobiť viac škody ako osohu.

Produktívne využitie oprávnených obáv z antidemokratických hnutí preto primárne nespočíva v obhajobe týchto zákonov. Spočíva vo využití práva na slobodu prejavu na presvedčivé a zreteľné vystúpenie voči nezmyselným nápadom, aké strany typu Vzdor a Kotleba obhajujú.

Pomôže aj prihlásenie sa k vzdelávaniu k demokratickému občianstvu, ktoré (hoci si to kandidujúce politické subjekty u nás zrejme neuvedomujú) môže v dlhodobom výhľade zabrániť tomu, aby sa kritická masa ľudí vo svojom mylnom úsudku k takýmto nápadom prihlásila.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie